Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 79472

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav Šefčík PhD., správca konkurznej podstaty úpadcu SLOTAS spol. s.r.o. Šaštín-Stráže, IČO: 34 110 798, zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava proti žalovanému: V. S., W. XXXX/X, H., Č. R., zastúpený advokátkou Mgr. Annou Šeniglovou, AK Školská 6, Holíč, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C 32/2010-81 zo dňa 29.11.2010 t a k t o

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 64,91 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 468,77 eur do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva uzatvorená dňa 31.3.2009 o kúpe textilných strojov v počte 66 kusov uzatvorená medzi bývalou konateľkou úpadcu SLOTAS, s.r.o. Šaštín-Stráže a žalovaným ako kupujúcim je neplatná, pretože žalovaný ako osoba blízka pred vyhlásením konkurzu v rozpore s platnými zásadami riadneho hospodárenia predmetnou kúpou získal časť z úpadcovho majetku za cenu 5.950,- eur, pričom správca cenu odhadol najmenej v hodnote 11.900,- eur, čím poškodila veriteľov a správca konkurznej podstaty podal na ňu i trestné oznámenie.

Uvedené konanie označil žalobca za úkon, ktorému je potrebné odporovať a žiadal, aby súd uvedenú kúpnu zmluvu prehlásil za neplatnú.

Dňa 14.7.2010 upresnil žalobca petit a žiadal, aby súd kúpnu zmluvu zo dňa 31.3.2009 uzatvorenú medzi úpadcom a žalovaným určil voči konkurzným veriteľom za právne neúčinnú. Súd dňa 14.7.2009 návrh posúdil ako zmenu petitu, ktorú pripustil, hoci žalobca s takýmto procesným rozhodnutím súdu nesúhlasil a tvrdil, že sa nejedná o zmenu petitu, ale iba o drobnú procesnú závadu, ktorú upresnením odstránil.

Žalovaný žiadal, aby súd návrh zamietnuť a uviedol, že kúpna zmluva, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha je zmluvou uzatvorenou v súlade s platným právnym predpisom, je zmluvou platnou a neexistuje dôvod domáhať sa jej neplatnosti z dôvodu práva odporovateľnosti. Ak sa po zmene petitu žalobca domáha určenia jej neplatnosti voči konkurzným veriteľom, označil návrh za prekludovaný podľa § 57 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení, teda v zákonnej lehote neuplatnený.

V konaní bolo preukázané, že žalobca si právo odporovať právnemu úkonu kvalifikovane uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 19.5.2010, ktorým správca konkurznej podstaty žiadal vyhlásiť právnu neúčinnosť kúpnej zmluvy, oproti pôvodnej žalobe, ktorou sa domáhal určenia jej neplatnosti.

Súd vec posúdil podľa ust. § 57 ods. 2 a § 199 ods. 1,9 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a skonštatoval, že dňa 15.9.2009 bolo uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku a nasledujúci deň, teda dňom 16.9.2009 začala plynúť šesť mesačná prekluzívna lehota, ktorá vyplýva z ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. a ktorá uplynula dňa 16.3.2010.

Žalobca nárok, o ktorom súd rozsudkom rozhodol uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 19.5.2010, pretože dovtedy sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že textilné stroje boli predané za nižšiu cenu než mali, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty, z toho dôvodu súd návrh zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, pretože v konaní došlo k vadám, keď žalobcovi postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s právnymi závermi, ku ktorým dospel prvostupňový súd, podľa ktorých bol žalobou uplatnený nárok prekludovaný, poukázal na judikatúru NS SR a NS ČR v súvislosti s právnou úpravou uvedenou v § 42 ods. 3, § 43 a § 79 ods. 1 O.s.p., z ktorej vyplýva, že z obsahu žaloby bolo zrejmé, čoho sa domáhal, pričom súd nie je viazaný žalobným petitom tak ako ho sformuloval žalobca. Z obsahu žaloby malo byť súdu zrejmé, že žalobca ako správca konkurznej podstaty i keď žiadal určiť neplatnosť zmluvy, domáhal sa vyslovenia odporovateľnosti a neúčinnosti tohto právneho úkonu a doplnením zo dňa 19.5.2010 iba doplnil a opravil znenie petitu. Podaním žaloby zo dňa 25.2.2010 začalo súdne konanie s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt, preto nárok žalobcu nemôže byť prekludovaný, ale Okresný súd Trnava rozhodnutím o zmene návrhu zo dňa 14.7.2010 napriek tomu, že žalobca o zmenu nežiadal, odňal mu možnosť konať pred súdom. I v prípade, ak by žalobca nesprávne sformuloval petit, mal súd podľa § 43 ods. 1 O.s.p. povinnosť vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby a poučiť ho, ako má opravu a doplnenie vykonať. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal samotnou podstatou žaloby, a nevzal do úvahy, že žalovaný ako kupujúci je spriaznenou osobou úpadcu, keď spoločníčka úpadcu H. S. je manželkou žalovaného a uzatvorením kúpnej zmluvy získal žalovaný plnenie za cenu nižšiu, ako je cena obvyklá, z toho dôvodu žalobca považuje kúpnu zmluvu za právny úkon, bez primeraného protiplnenia, ktorému je potrebné odporovať, keď tento právny úkon bol urobený ani nie rok pred začatím konkurzného konania.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť s poukazom na to, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bola zmätočná, preto ju žalobca so súhlasom súdu zmenil, ale v tomto prípade bolo právo odporovať právnemu úkonu prekludované, čo je v súlade s ust. § 57 ods. 2 zák.č. 7/2005 Z.z. Žalovaný si vo vyjadrení uplatnil pre prípad úspechu i náhradu trov odvolacieho konania, ktorý nárok písomne vyčíslil.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 372p/ ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008 o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania keď zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 78/2005, podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými z konania vzídenými skutočnosťami a námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu je prekludovaný je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu sa odvolací súd osobitne venoval námietke odvolateľa týkajúcej sa tvrdenia, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha nemožno vykladať tak, že žalobca je povinný urobiť úplné a presné znenie výroku rozsudku, pričom ani ust. § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. žalobcovi takúto povinnosť neukladá. Potrebné ale je, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa žalobca žalobou domáha, a za takýto návrh sa považuje určite a zrozumiteľne označenie spôsobu určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu vyslovená. Uvedené konštatovanie je podporené i rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Cdo 8/2005, na ktoré odvolateľ v rámci dôvodov odvolania i poukázal.

Uvedené rozhodnutie NS SR však nie je použiteľné na skutkový a právny stav, ktorý je predmetom tohto konania a odvolania žalobcu, pretože návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bol zrozumiteľný, nevyvolával žiadne pochybnosti o tom, čoho sa žalobca mieni domáhať, návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je jasne formulovaným petitom, o ktorom môže súd na základe dokazovania vykonaného v konaní a následnom právnom posúdení v súvislosti s hmotným právom, ktoré určuje náležitosti pre posúdenie platnosti právneho úkonu rozhodnúť.

Neúčinnosť právneho úkonu s využitím práva mu odporovať, ktorého sa mal správca konkurznej podstaty v postavení žalobcu v tomto konaní domáhať však nemožno zamieňať s určením neplatnosti. Odvolací súd vzal pritom do úvahy, že správca konkurznej podstaty musí konať s odbornou starostlivosťou, ako mu ukladá ust. § 86 zák.č. 7/2005 Z.z., pričom odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi patria a práve zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje, aby ho správca aj využíval a uplatňoval. Z uvedeného dôvodu obrana žalobcu - správcu, ktorý poukazuje v dôvodoch odvolania na to, že ho mal súd o formulácii žaloby poučiť nemôže obstáť.

Právo odporovať znamená domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, kedy podstatou odporovateľnosti je samotná neúčinnosť právneho úkonu voči všetkým veriteľom. Neúčinnosť ale nemožno zamieňať s neplatnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo dôvodné, aby súd vyzýval žalobcu na úpravu jednoznačne formulovaného petitu, preto postup súdu prvého stupňa, ktorý podanie zo dňa 19.5.2010 posúdil ako zmenu návrhu je správny, je v súlade s ust. § 95 O.s.p. Podanie zo dňa 19.5.2010 sa týka zmeny petitu žaloby, keď žalobca bez zmeny skutkového stavu požaduje niečo iné, ako pôvodne, pričom žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čoho sa žalobca pôvodne domáhal nie je podaním nesprávnym, nejasným ani nezrozumiteľným, je to návrh, ktorý vyplýva z hmotnoprávneho predpisu, preto nenastala okolnosť, kedy by bol súd povinný účastníka vyzvať na odstránenie vád podania. O zmenu petitu bez zmeny skutkového stavu žalobca požiadal až po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní zastúpený právnou zástupkyňou priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 10.2.2011 v hodnote 57 eur, k tomu 7, 41 eur paušálnu náhradu, teda spolu 64,91 eur.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.