Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 89020

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. Miroslav Hrušovský, nar. 17.6.1963, Slnečná 23, Šúrovce, 2. Magdaléna Hrušovská, nar. 2.10.1962, Slnečná 23, Šúrovce, 3. Ing. Beáta Slobodová, nar. 25.7.1963, Naháč 127, všetci zastúpení advokátom JUDr. Timotejom Minarovičom, A. Žarnova 1, Trnava proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Františkánska 30, Trnava, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii, IČO: 00 009 199 so sídlom Trnava, zastúpený advokátkou Mgr. Adrianou Sojkovou, Dukelská štvrť 1401, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/8/2007-475 zo dňa 27.4.2011 t a k t o

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali vylúčenia vecí z konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii s poukazom na to, že dňa 12.9.2007 Okresný súd Trnava vydal uznesenie č. k. 25K/2/2007-70 o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a v tejto súvislosti bolo žalobcom doručené oznámenie, že nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú. Trnava, zapísanú na LV č. 2071 pre obec Hrnčiarovce nad Parnou, k. ú. Hrnčiarovce ako parc. č. 2138/6 o výmere 13280m2, zastavené plochy a nádvoria, ktoré majú v podielovom spoluvlastníctve zapísal do všeobecnej podstaty úpadcu. Žalobcovia sa ale považujú za vlastníkov predmetnej nehnuteľnosti, nadobudli ju od právnych predchodcov, keď Trnavské automobilové závody, a.s. nadobudla k nej vlastnícke právo na základe notárskej zápisnice o vklade tohto majetku do jej základného imania vykonanom Fondom národného majetku a žalobcovia uvedenú nehnuteľnosť nadobudli od spoločnosti SIPOX HOLDING, a.s. na základe kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 6.9.2001, vklad bol povolený Správou katastra Trnava dňa 11.10.2001 č. vkladu V 310/01, a tým získali predmetnú nehnuteľnosť a to parc. č. 2138/6 do podielového spoluvlastníctva. Od uvedeného obdobia túto nehnuteľnosť užívajú, nakladajú s ňou ako vlastnou. Terajšia parcela uvedená pod vyššie uvedeným parcelným číslom vznikla z pôvodnej parcely, ktorá bola zahrnutá do privatizačného projektu, ktorého kópiu získali z Fondu národného majetku a v porovnaní s geodetickým plánom zistili, že uvedené parcely, z ktorých bola vytvorená i predmetná sporná parcela sa tam nachádza. Pôvodne bola ale vedená v katastrálnom území Trnava, neskôr bola začlenená do katastra obce Hrnčiarovce nad Parnou. Predmetný pozemok užívajú ako vlastný, vykonali na ňom potrebné terénne úpravy. Žalobcovia uvádzali, že ich právni predchodcovia uvedenú nehnuteľnosť užívali viac ako 10 rokov nepretržite bez pretrhnutia vydržacej doby, čím splnili podmienky vyžadované i ust. § 134 Obč. zák. a predmetnú nehnuteľnosť získali do svojho vlastníctva vydržaním.

Žalovaný s takýmto návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť, poukazoval na to, že ak by mal byť právny predchodca žalobcov dobromyseľný, tak až od 25.8.2000, pretože dovtedy bol v právnej neistote, nakoľko prebiehalo konanie vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 13C 279/1999, ktoré bolo z dôvodu späťvzatia návrhu dňa 28.12.2000 zastavené, ku ktorému úkonu došlo z dôvodu uzatvorenia dohody o urovnaní medzi žalovaným a spoločnosťou Lisovňa a.s., z čoho vyplýva, že Lisovňa a.s., ako právny predchodca žalobcov nemohla byť vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie a podanú žalobu dobromyseľná, preto vydržaciu lehotu by bolo možné počítať až odo dňa 25.8.2000, ale žalobcom sa nepodarilo preukázať uplynutie zákonom určenej lehoty pre vydržanie.

Súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého vzal do úvahy, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C 292/1999 sa Trnavské automobilové závody š.p. v likvidácii dožadovali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú Trnava zapísaným na LV č. 5308, 6096, 7337, 6051, 6528, 6314, 6105, 5758, 7143, 7073, 6216, 5560 a 5000, keď na privatizáciu časti podniku žalobcu bol použitý nepeňažný vklad nad rámec schválený privatizačným projektom k priloženej špecifikácii a nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania neboli predmetom privatizačného projektu. Súd sa oboznámil s privatizačným projektom a zistil, že uvedený projekt je označený ako časť „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“ a časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava“, keď prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v účtovných cenách, ale v tejto časti nie je uvedený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti a tretia majetkoprávna časť obsahuje identifikáciu parciel a listy vlastníctva vystavené v roku 1995, pričom privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím MSPNM SR č. j. 329/92 zo dňa 11.4.1992 pod reg. č. 329.

Súd poukázal na to, že z predloženého privatizačného projektu ako dôkazu nie je zrejmé, ktoré časti privatizačného projektu boli vlastne schválené, pretože uvedený projekt obsahoval aj konkurenčný projekt, nie je z neho zrejmé, aký majetok alebo jeho časť vstupuje do privatizácie, akým spôsobom a ktorá časť majetku sa bude privatizovať, preto uvedené rozhodnutie, i keď nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní a na jeho základe môže prejsť vlastníctvo na Fond národného majetku SR podľa § 11 ods. 3 zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, ktoré nepodlieha preskúmaniu súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku ustálil, že takéto rozhodnutie nie je spôsobilé privodiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv, takáto listina nie je zrozumiteľná, je nejasná a ani výkladom nie je možné upresniť jej obsah. Takéto rozhodnutie a ani privatizačný projekt nie sú v súlade so zák.č. 92/1991 Zb., pretože neobsahujú jednoznačné vymedzenie majetku určeného na privatizáciu a nie sú ani v súlade so zák.č. 265/1992 Zb., preto na základe takéhoto úkonu nemohol byť ani vykonaný zápis do katastra nehnuteľnosti. Na základe takéhoto rozhodnutia neboli nehnuteľnosti katastrom nehnuteľností zapísané na Fond národného majetku a následne na TAZ a.s., pričom nezistená osoba privatizačný projekt doplnila v roku 1995 v majetkoprávnej časti o listy vlastníctva a dodatočne bola vytvorená i špecifikácia majetku, ktorý vstupuje do TAZ, a.s., kedy bola dopracovaná i technická dokumentácia, aby mohla tvoriť podklad pre zápis do katastra nehnuteľností a ktorá je obsiahnutá i v spise v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 11C 292/1999 a to v dvoch verziách na č.l. 364 a na č.l. 267. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt ako i rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti jednoznačne identifikovať a do katastra nehnuteľnosti zapísať, čo potvrdzuje i práve vykonaná dodatočná špecifikácia, ktorá tiež nebola v súlade s pôvodným privatizačným projektom a rozhodnutím o jeho schválení, nebola ani súčasťou notárskej zápisnice o založení akciovej spoločnosti, o čom svedčí i spis Okresného úradu Trnava, odbor katastrálny Z 3811/999, ktorý je pripojený v konaní vedenom pod sp.zn. 11C 292/99, pričom ale ani v pôvodnej ani v upresnenej špecifikácii sa nenachádza nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tejto žaloby. Až neskôr došlo k zápisom na listy vlastníctva, čo preukázalo vykonané dokazovanie, ale zápis vlastníctva žalobcov na LV č. 6216 je nedôvodný, pretože vlastníctvo predmetných nehnuteľností na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu neprešlo na Fond národného majetku, preto ani Fond národného majetku nemohol následne previesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcov a právni predchodcovia žalobcov ďalej až na žalobcov. Rovnako sa takéto zdôvodnenie týka i tej časti parcely, ktorú žalobcovi získali kúpou od spoločnosti Farmatex s.r.o., ktorá bola rovnako získaná právnymi predchodcami v rámci privatizácie majetku úpadcu. Za neurčitý a nezrozumiteľný označil súd i právny úkon, o ktorom bola spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Polakovičovou notárska zápisnica N 72/1992 Nz 75/1992 zo dňa 21.4.1992 a ďalším dôkazom o neurčitosti a nezrozumiteľnosti majetku, ktorý sa vkladal do akciovej spoločnosti je potvrdenie Fondu národného majetku zo dňa 15.11.1993, ktoré sa nachádza v spise v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 11C 292/1999 na čl. 626-629, ktorým Fond národného majetku potvrdzuje, že časť majetku TAZ š.p. a upresnenie špecifikácie bolo potrebné z dôvodu dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do katastra nehnuteľnosti, pričom táto špecifikácia obsahuje rukou dopisované čísla listov vlastníctva a prepisované výmery. Súd takýto dôkaz nevzal pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobcov do úvahy a uviedol, že nedostatky privatizačného projektu a rozhodnutia nemohli byť odstránené dodatočným vypracovaním inej špecifikácie majetku, ktorá by zahŕňala iný majetok ako bol uvedený v pôvodnom privatizačnom pláne a rozhodnutí, preto nemohlo dôjsť ani ku konvalidácii neplatného právneho úkonu, ktorý je neurčitý a ako právny úkon absolútne neplatný, ako taký nemohol spôsobiť ani právne následky, na základe ktorých by bolo vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľnosti v prospech TAZ.

K tvrdeniu žalobcov, ktorí uvádzali, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli i vydržaním súd uviedol, že pre takýto spôsob získania vlastníctva neboli splnené zákonom vyžadované predpoklady a to nepretržitosť držby počas desiatich rokov, keď na Okresnom súde Trnava prebiehal spor vedený pod sp. zn. 13C 279/99 o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, v ktorom účastníkom konania je práve právny predchodca žalobcov, preto sa nemohol tento právny predchodca domnievať, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, tieto nemohol nerušene užívať a premlčacia doba 10 rokov bola tým rušená. Vedomosť o tomto súdnom konaní mal i právny predchodca žalobcov a to spoločnosť Lisovňa a.s., keď bola táto spoločnosť žalovaná v konaní vedenom pod sp. zn. 13C 279/99. Vedomosť o tom, že prebieha súdne konanie o určenie vlastníctva má za následok prerušenie plynutia lehoty na vydržanie, na prerušenie plynutia vydržacej lehoty nie je potrebné iba rozhodnutie súdu, ale postačuje existencia akéhokoľvek preukázaného úkonu smerujúceho k rušeniu držiteľa v jeho domnienke, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Súd v tejto súvislosti poukázal i na dobrú vieru držiteľa, ktorá však nie je skutkovou, ale právnou otázkou a dobrá viera zaniká okamihom, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli u neho vyvolať pochybnosti o tom, či mu vec oprávnene patrí. Takéto okolností nastali, preto nebola splnená podmienka oprávnenej držby a súd poukázal i na zák.č. 17/1993 Zb., ktorým bol novelizovaný zák.č. 91/1992 Zb., ale ktorý nadobudol účinnosť až dňa 1.1.1993, ktorým bolo určené, že štát sa môže domáhať neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva štátu na iné osoby v určitej lehote. Uvedený právny predpis ale nemožno aplikovať na privatizačný projekt, ktorý bol vyhotovený a schválený ešte pred účinnosťou tejto novely zákona. V závere súd konštatoval, že žalobcovi neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali právo, ktoré zapísanie nehnuteľnosti do súpisu majetku úpadcu vylučuje a žalobu z tohto dôvodu zamietol.

Z hľadiska právneho posúdenia súd vychádzal z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z ust. § 132, § 34, § 35, § 37 a § 39 Obč. zák., ktoré aplikoval na posúdenie nadobudnutia vlastníctva a súvisiace právne úkony a z ust. § 134 Obč. zák. vo vzťahu k vydržaniu ako i zák.č. 92/1991 Zb. pri posúdení prevodu majetku v rámci privatizačného projektu.

Výrokovou časťou rozsudku napadnutého odvolaním súd vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, ale z odôvodnenia rozhodnutia (strana 13) vyplýva, že o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., pričom aplikáciu tohto ustanovenia na konkrétnu náhradu trov konania bližšie vôbec neodôvodnil a žiadna nevyplýva ani z výroku rozsudku, ako je konštatované vyššie.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalobcovi v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie buď zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo aby rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedli, že súd prvého stupňa pochybil pri rozhodnutí o veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolatelia poukazovali na to, že nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. 2071 v k.ú. Hrnčiarovce nad Parnou ako parc. č. 2138/6 o výmere 13280m2, ktorá sa v rozhodnutiach o privatizácii TAZ š.p. nenachádza a nie je tam uvedená ale iba z toho dôvodu, že v čase privatizácie pod takýmto označením parcela vôbec neexistovala. Do privatizácie boli zahrnuté nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Trnava a v k.ú. Hrnčiarovce nad Parnou o celkovej výmere 817631 m2, z čoho v k.ú. Hrnčiarovce nad Parnou o výmere 210389 m2, ktorá plocha celkovo zahŕňala 234 parciel. Nehnuteľnosť s parc. č. 2138/6 vznikla až v roku 1995 ako novovytvorená parcela na základe geometrického plánu vypracovaného geodetom Ing. Sadloňom pod č. 11854278-182/95, keď do takto vytvorenej parcely boli zahrnuté i pôvodné parcely, ktoré v rámci privatizácie boli vedené ako parc. č. 10120/1 o celkovej výmere 160256 m2 v k.ú. Hrnčiarovce a v rámci tejto parcely prešli do vlastníctva FNM, ktorý ich potom vložil do majetku Trnavských automobilových závodov a.s. Všetky uvedené parcely, ktoré boli zahrnuté pod parc. č. 10120/1 tak prešli v rámci privatizácie do spoločnosti založenej FNM a sú uvedené v špecifikácii majetku, ktorú skutočnosť žalobcovia v konaní pred prvostupňovým súdom i udávali a poukazovali na ňu, konkrétne podaním zo dňa 30.6.2008, ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal, žiadnym spôsobom ho nevyhodnotil iba uviedol, že nepredložili žiaden dôkaz o tom, že predmetná nehnuteľnosť mala byť predmetom privatizačného projektu. Žalobcovia - odvolatelia trvajú na tom, že dôkazy o tom, že predmetná nehnuteľnosť bola súčasťou privatizačného projektu sú súčasťou spisu, nehnuteľnosť je uvedená v dokladoch o privatizácii, ale nie ako parc. č. 2138/6. Za nezrozumiteľné označili odvolatelia i konštatovanie súdu podľa ktorého nie je jasné, ktorý privatizačný projekt bol schválený. Ak by aj takáto skutočnosť nebola jednoznačná, ďalším postupom MSPNM SR a ostatných orgánov bolo jednoznačne určené, ktorý privatizačný projekt a bez akýchkoľvek pochybností bol schválený, preto mal súd tento postup ostatných príslušných orgánov posudzovať v kontexte tej doby, kedy boli tieto postupy a rozhodnutia realizované, v akom čase a v akej forme boli vyhotovené, aký postup a kroky boli pre orgány štátu v tom čase obvyklé a neposudzovať vec podľa súčasne prebiehajúcej realizácie privatizácie, pričom mal vziať ohľad i na nedostatky, ktoré sa v čase a v aktuálnej dobe pri týchto úkonoch vyskytli. Odštátnenie majetku štátu v rámci tzv. veľkej privatizácie bolo výnimočným projektom, preto v tejto súvislosti by mal súd i postup orgánov a vecí hodnotiť s prihliadnutím na stav v čase uskutočňovania privatizácie. Zároveň odvolatelia poukázali na doklad, ktorí získali z Ministerstva hospodárstva SR, v ktorom sú nehnuteľnosti - majetok privatizovaného štátneho podniku, ktorý po schválení privatizačného projektu štátneho podniku TAZ Trnava č.k. 329/1992 prešiel do vlastníctva FNM SR a ktorý ho následne vložil do novozaloženej spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. a ktorým je preukázané, že nehnuteľnosť v k.ú. Hrnčiarovce parc. č. 10120/1 prešla do vlastníctva FNM, ktorý s ňou mohol ďalej nakladať a vložiť ju do novozaloženej akciovej spoločnosti. Odvolatelia mali za to, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal ani s otázkou dobromyseľného nadobudnutia vlastníckeho práva v súvislosti s ochranou tohto práva, keď žalobcovia predmetnú nehnuteľnosť nadobudli od predchádzajúceho vlastníka kúpnou zmluvou. Dobromyseľnosť žalobcov vychádza z právneho titulu a z okolností danej situácie, pričom takýto konflikt, spočívajúci v kolízii vlastníckych práv, a to údajného vlastníckeho práva úpadcu a vlastníckeho práva žalobcov už posudzoval aj Ústavný súd ČR, ktorý v náleze zo dňa 16.10.2007 sp.zn. PIÚS 78/06 konštatoval, že vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu v súlade s čl. 11 Listiny základných ľudských práv, slobôd a v súlade s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv vyplývajúcich z pojmu demokratického právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy ČR a nezaniká. Vzhľadom k tomu Listina základných ľudských práv a slobôd je súčasťou aj právneho poriadku SR ako aj k tomu príslušné znenie čl. 1 Ústavy SR. Odvolatelia mali za to, že Nález ÚS ČR je v celom rozsahu akceptovateľný aj súdmi SR. Žalobcovia sa nestotožnili ani s argumentáciou prvostupňového súdu v súvislosti s aplikovaním pojmu dobrá viera s tým, že analógiou zákona v spojení s právnou úpravou uvedenou v § 112 Obč. zák. v prípade podania návrhu na určenie vlastníctva k veci, ak zoberie žalobca návrh späť a súd konanie zastaví, nastáva stav, ako keby k podaniu nebolo došlo, čím teda plynie pôvodná premlčacia lehota ďalej. Práve uvedený výklad zabraňuje tomu, aby nedošlo k zneužitiu prerušenia plynutia nepretržiteľnosti a dobromyseľnosti v užívaní veci z pohľadu plynutia doby vydržania a podaním neoprávneného návrhu hoci i nezmyselného, by sa na úkor oprávnenej osoby narušil predpoklad nepretržiteľnosti a dobromyseľnosti plynutia lehoty pre vydržanie. Okrem toho žalobcovia ako účastníci kúpnej zmluvy neboli účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spis.zn. 13C 279/1999, teda nemohli mať žiadnu pochybnosť o svojom výhradnom práve nakladať s nehnuteľnosťou a súd mal toto prebiehajúce konanie prerušiť a vyčkať až do skončenia právoplatného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod č.k. 13C 279/1999.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť, zotrval na stanovisku, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom súdneho konania nebola súčasťou privatizačného projektu úpadcu a to pod akýmkoľvek i keď pôvodným označením, čo bolo preukázané i v konaní predloženými listinnými dokladmi a dôkazmi. Skutočnosti súvisiace s konaním o určení vlastníckeho práva začaté v konaniach v roku 1999 museli vyvolať u každého držiteľa objektívne pochybnosti o oprávnenosti takejto držby, čím je teda vyvrátená i dobromyseľnosť držiteľov a to právnych predchodcov žalobcov, ktorá práve týmto bola spochybnená, preto si žalobcovia nemohli do vydržacej doby započítať aj dobu, počas ktorej mal vec v držbe právny predchodca. V tejto súvislosti uviedol, že závery ÚS ČR nemožno aplikovať ani analogicky, pretože právny predchodca žalobcov nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti. V čase prevodu nemal právny titul na ich prevod, nehnuteľnosti nadobúdali od niekoho, kto sa ich vlastníkom ani na okamih nestal, k čomu poukázal na rozhodnutie veľkého senátu občiansko-právneho a obchodného kolégia NS ČR sp.zn. 31Odo 1424/2006, ktorý vyslovil názor, že nadobúdateľ nehnuteľnosti prevedenej na základe kúpnej zmluvy sa nestáva vlastníkom nehnuteľnosti len na základe toho, že pri jej uzatvorení konal v dobrej viere a na základe zápisu v katastri nehnuteľností.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Odvolací súd vytýka súdu prvého stupňa, že napriek rozsiahlemu odôvodneniu sa prvostupňový súd dôsledne nevyporiadal so žalobcami tvrdenými skutočnosťami a mnohé skutočnosti, na ktoré v dôvodoch odvolania poukázal a ktoré považoval za dôkazy významné pre rozhodnutie vo veci samej vôbec zo spisu nevyplývajú, ani sa v ňom nenachádzajú.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu je z dôvodu chýbajúcich listinných dokladov a najmä z dôvodu nerešpektovania právnej úpravy vyplývajúcej z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého odôvodnenie rozsudku musí byť presvedčivé, logicky konzistentné a preskúmateľné, z ktorého musí vyplývať, z akých dôkazov súd vychádzal, ktoré vykonal, pričom musí posúdiť všetky dôkazy i vo vzájomných súvislostiach a vyargumentovať z konania vzídený skutkový stav nepreskúmateľné v rámci odvolacieho konania. Neúspech žalobcov súd ustálil na neunesení dôkazného bremena, ktoré ich zaťažuje podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p., kedy je povinnosť účastníkov tvrdiť určité skutočnosti v sporovom konaní ovládaná prejednávacou zásadou povinnosti tvrdenia a vzťahuje sa na konkrétne skutočnosti, ktoré účastníci konania uvádzajú. V prípade, ak ich účastníci splnia, unesú i dôkazné bremeno, v opačnom prípade je dôvod pre nevyhovenie resp. zamietnutie návrhu.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa poukazuje na iné prebiehajúce konania, ktoré síce označil ich spisovou značkou, poukázal na doklady a čísla listov, pod ktorými sú tieto dôkazy v konkrétnych spisoch očíslované, ale predmetné spisy, ani prípadne kópie týchto dôkazov sa v spise nenachádzajú, preto nemohol odvolací súd z hľadiska preskúmania správnosti ich posúdenia zaujať k nim stanovisko, ktorá skutočnosť už postačuje k tomu, aby takéto rozhodnutie prvostupňového súdu zakladalo dôvod nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacím súdom.

Odvolací súd vytýka prvostupňovému súdu, že sa vôbec nevenoval tvrdeniam, na ktoré žalobcovia v priebehu konania poukázali a to v súvislosti s iným označením parcely, ktorá je predmetom sporu, pretože je nesporné, že v čase privatizácie a prechodu nehnuteľností do majetku akciovej spoločnosti pod v súčasnosti zapísaným a uvedeným parcelným číslom, na konkrétnom liste vlastníctva parcela neexistovala, preto sa musí prvostupňový súd predovšetkým zaoberať touto skutočnosťou i vzhľadom na to, že v privatizačnom projekte, ktorý je súčasťou spisu, sa v časti (na str. 17) označenej ako „Špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ Trnava“ uvádza ako vklad nehnuteľnosti do majetku i parc. č. 10120/1, na čo opakovane poukázali odvolatelia i v odvolaní (č.l. 512), ktoré zistenie ale prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nevzal do úvahy príslušné geometrické plány, ktorými došlo k zmene parcelných čísiel a v označení pozemkov a parciel novými parcelnými číslami.

Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu za daného skutkového a právneho stavu, na ktorý súd v odôvodnení poukázal sa javí ako arbitrárne, pretože základom pre posúdenie nárokov je práve presné identifikovanie pôvodnej parcely a posúdenie, či táto bola predmetom prevodu majetku štátu na FNM a potom do akciovej spoločnosti na základe privatizačného projektu, ktorý je založený v spise a ktorého obsahom je i označenie pozemkov parcelnými číslami, ktoré na základe viacerých geometrických plánov boli menené a vytvárali sa z nich nové parcely. Bez preskúmania tejto postupnosti a tak presného identifikovania týchto skutočností je rozhodnutie prvostupňového súdu predčasné, na základe čoho ho odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vrátil na ďalšie konanie, v ktorom prvostupňový súd bude postupovať v smere naznačenom vyššie, doplní do spisu listinné dôkazy, z ktorých bude vychádzať a vo veci opäť rozhodne. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.