Prihlásiť sa

Prihlásenie pre registrovaných

Zabudli ste heslo? Reset hesla.

Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 351915

RAMI, s.r.o.

  • Konanie č. 351915
  • Vydaný 28.6.2012
  • Publikovaný v Obchodnom vestníku č. 153 z roku 2012 9.8.2012
  • Úpadca RAMI, s.r.o.
    IČO: 36047767
    Svätotrojičné námestie 14
    96301   Krupina
Druh
Uznesenie
Hlavička

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci zastaveného konkurzného konania voči dlžníkovi RAMI, s.r.o. so sídlom Svätotrojičné námestie 14, 963 01 Krupina, IČO: 36 047 767, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, odd. Sro, vl.č. 7041/S (t.č. neexistujúci právny subjekt) o určenie odmeny a náhrady preukázaných výdavkov predbežného správcu, o odvolaní predbežného správcu JUDr. Dagmar Vavreková, Kapitulská 4, Banská Bystrica, zast. advokátom JUDr. František Vavráč, Horná 51, 974 01 Banská Bystrica proti rozhodnutiu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2K 50/2009-59, IČS: 6109225051 zo dňa 11. apríla 2012 jednohlasne takto

Rozhodnutie

Rozhodnutie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 2K 50/2009-59, IČS: 6109225051 zo dňa 11. apríla 2012 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

Odôvodnenie

Napadnutým rozhodnutím priznal okresný súd predbežnému správcovi JUDr. Dagmar Vavrekovej paušálnu odmenu v sume 663,88 Eur a úhradu preukázaných výdavkov, ktoré vznikli pri výkone predbežnej správy v sume 11,60 Eur. Zároveň upravil učtáreň Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplatiť sumu 675,48 Eur z preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu, evidovaného pod položkou denníka D 130 67 2009, pod účtovným dokladom 63.XI.2009 predbežnému správcovi JUDr. Dagmar Vavrekovej. Zložiteľovi vrátil zvyšnú časť preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v sume 984,22 Eur a upravil učtáreň Okresného súdu v Banskej Bystrici vyplatiť sumu 984,22 Eur evidovanú pod položkou denníka D 130 67 2009, pod účtovným dokladom 63.XI.2009 zložiteľovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že zo správy predbežného správcu o stave majetku dlžníka, ktorú doručil súdu dňa 17.02.2010 vyplýva, že majetok dlžníka nestačil ani na úhradu nákladov konkurzu, preto súd konkurzné konanie pre nedostatok majetku zastavil. Predbežný správca požiadal o priznanie odmeny za výkon funkcie predbežného správcu vo výške 663,88 Eur, 19% DPH z odmeny správcu vo výške 126,13 Eur a výdavkov vzniknutých pri výkone predbežnej správy vo výške 11,60 Eur. Konkurzný súd priznal predbežnému správcovi JUDr. Dagmar Vavrekovej paušálnu odmenu vo výške 663,88 Eur a preukázané výdavky v sume 11,60 Eur, avšak daň z pridanej hodnoty (DPH) predbežnému správcovi nepriznal.

Je treba uviesť, že okresný súd už raz o odmene správcu rozhodol, a to rozhodnutím č.k. 2K 50/2009-44 zo dňa 04.03.2010, proti ktorému podal predbežný správca odvolanie. V ňom navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil vo výroku o priznaní paušálnej odmeny tak, že predbežnému správcovi prizná odmenu 790,-Eur spolu s DPH vrátane trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43CoKR 19/2010 zo dňa 24.06.2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s poukazom na závery Ústavného súdu SR, ktorý pri riešení sťažnosti JUDr. Dagmar Vavrekovej ako sťažovateľky dospel k rozdielnym záverom, pričom zdôraznil, že sú to všeobecné súdy, ktoré sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, preto musí okresný súd zaujať v odôvodnení právny názor k rozporu § 10 vyhl.č. 665/2005 platného do 30.06.2010 s ustanoveniami § 22 ods.1 Zákona o DPH č. 222/2004 Z.z. a vysporiadať sa s tvrdeniami predbežného správcu, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Okresný súd dospel po opätovnom preskúmaní veci k záveru, že vo vzťahu k DPH, ktorú si predbežný správca uplatnil k odmene je potrebné postupovať podľa vyhl.č. 665/2005 Z.z. v znení platnom do 30.06.2010, ktorá v § 10 výslovne a jednoznačne stanovila, že zvýšenie odmeny o DPH predbežnému správcovi nepriznáva. Zvýšenie odmeny správcu o DPH nemá podľa právneho názoru okresného súdu oporu ani v zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, pretože tento predpis definuje len to, ktoré plnenia sú zdaniteľné a ktoré subjekty a akým spôsobom DPH platia, určuje sadzby dane, atď., avšak žiadnym spôsobom sa nedotýka výšky odmeny správcu konkurznej podstaty. Tá skutočnosť, že správca konkurznej podstaty z priznanej odmeny zaplatí DPH ešte neznamená, že táto odmena má byť zvýšená aj o DPH. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie správcu, že vyhláška ako norma nižšej právnej sily nemôže riešiť dane, a teda ani DPH, čo sa stalo vo vzťahu k správcom, kde vykonávací predpis, a to vyhl.č. 665/2005 Z.z. v § 10 rieši aj takúto daň. Okresný súd nepovažoval takéto tvrdenie správcu za správne, pretože povinnosť správcu platiť DPH je uložená priamo zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, na čo vyhl.č. 665/2005 Z.z. v znení platnom a účinnom do 30.06.2010 nemá žiaden vplyv.

Nález Ústavného súdu SR IV ÚS 265/2008-33 uvádza, že v ňom šlo o právny názor odlišný od už vysloveného právneho názoru ÚS SR v uznesení č.k. I. ÚS 139/08-9 z 29.04.2008, podľa ktorého I senát ÚS SR v druhovo rovnakej veci sťažnosť sťažovateľky odmietol. Vzhľadom na uvedené predložil IV. senát ÚS SR návrh na zjednotenie odlišných právnych názorov a plénum ÚS SR prerokovalo právne názory I. senátu a IV. senátu a stanovisko IV. senátu zamietlo. V nadväznosti na Uznesenie pléna ÚS SR sp.zn. PLz ÚS 3/2009 z 09.09.2009 ÚS SR sťažnosti sťažovateľky nevyhovel. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd priznal predbežnému správcovi paušálnu odmenu bez uplatnenej DPH k odmene a náhradu vynaložených výdavkov.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil predbežný správca a podal proti nemu včas odvolanie, v ktorom navrhol rozhodnutie okresného súdu vo výroku o priznaní paušálnej odmeny zmeniť tak, že predbežnému správcovi bude priznaná odmena v sume 790,-Eur spolu s DPH.

V odvolaní predbežný správca zastúpený advokátom poukázal na tú skutočnosť, že ustálená judikatúra, ktorá vychádzala z vyhl.č. 665/2005 Z.z. upravujúcej výšku odmeny správcu a neumožňujúcej zvýšenie odmeny o DPH bola prelomená nálezom Ústavného súdu SR III ÚS 243/2010 zo dňa 26.01.2011, ktorý reagoval na dovolacie rozhodnutie sp.zn. 1M Obdo V 6/2007 zo dňa 26.10.2009, kde bolo Ústavným súdom SR rozhodnuté tak, že základné právo JUDr. Dagmar Vavrekovej, správkyne konkurznej podstaty vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods.1 Ústavy SR, jej základné právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods.1 Ústavy SR a jej právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2009 porušené. V reakcii na toto rozhodnutie vydal Ústavný súd SR dňa 19.01.2011 plenárne zjednocujúce stanovisko PL z ÚS 1/2011-13, z ktorého vyplýva, že ak z právneho poriadku v zákonnej právnej úprave DPH výslovne (explicitne) vyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom DPH k vyúčtovanej cene každej poskytnutej služby uplatniť DPH, potom súd rozhodujúci o odmene správcu konkurznej podstaty je mu povinný DPH v zodpovedajúcej sume priznať; v opačnom prípade je takéto rozhodnutie z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné. Zdôraznil tiež, že ide o závažné stanovisko k otázke priznania DPH k správcovskej odmene, preto by ho mali všeobecné súdy rešpektovať.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie predbežného správcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo SR, Daňový úrad Banská Bystrica sa návrhom doručeným konkurznému súdu dňa 04.12.2009 domáhal, aby súd na majetok dlžníka RAMI, s.r.o. Krupina vyhlásil konkurz. Na základe tohto návrhu konkurzný súd uznesením č.k. 2K 50/2009-22 zo dňa 15.12.2009, právoplatným dňa 19.12.2009 začal voči dlžníkovi konkurzné konanie.

Vzhľadom k tomu, že konkurzný súd nemal zistený rozsah dlžníkovho majetku, uznesením č.k. 2K 50/2009-26 zo dňa 18.01.2010 ustanovil JUDr. Dagmar Vavrekovú do funkcie predbežného správcu dlžníka, pričom jej stanovil lehotu na vypracovanie a predloženie správy o majetku dlžníka do 18.02.2010.

Zo správy predbežného správcu vyplynulo, že majetok dlžníka nestačí ani na úhradu nákladov konkurzu, preto konkurzný súd pre nedostatok majetku uznesením 2K 50/2009-41 zo dňa 18.02.2010 konkurzné konanie zastavil.

Predbežný správca požiadal o priznanie odmeny za výkon funkcie predbežného správcu vo výške 663,88 Eur, 19% DPH k nej vo výške 126,13 Eur a výdavkov vzniknutých pri výkone predbežnej správy vo výške 11,60 Eur, ktoré konkurzný súd predbežnému správcovi uznesením č.k. 2K 50/2009-44 zo dňa 04.03.2010 priznal krátené o DPH.

Predbežný správca sa proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu odvolal a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie okresného súdu uznesením č.k. 43CoKR 19/2010 zo dňa 24.06.2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd sa opakovane zaoberal daňou z pridanej hodnoty, na priznaní ktorej predbežný správca trval, a to nielen z hľadiska aplikácie § 2 a 3 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení platnom a účinnom do 30.04.2010, ktoré upravujú čo je predmetom dane a kto je zdaniteľnou osobou, ale aj právnymi názormi vyslovenými Ústavným súdom SR v odôvodnení rozhodnutia IV ÚS 265/2008-33, v ktorom IV senát Ústavného súdu SR dospel k názoru, že ak správca konkurznej podstaty bol v čase rozhodnutia súdu podľa zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení platom a účinnom v čase tohto rozhodnutia zdaniteľnou osobou, potom otázku, či sa k odmene správcu pripočíta DPH, a to napriek tomu, že vyhláška jednoznačne ustanovuje, že sa odmena o DPH nezvyšuje alebo túto otázku vôbec neupravuje treba riešiť spôsobom, ktorý je v súlade so zmyslom a účelom inštitútu DPH upravený v zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH, ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme DPH a v súlade s hierarchickým usporiadaním právnych noriem podľa stupňa ich právnej sily, ako aj s právnym názorom Ústavného súdu SR v uznesení č.k. I ÚS 139/08-9 z 29.04.2008 a uznesením pléna Ústavného súdu SR sp.zn. PL z ÚS 3/09 z 09.09.2009, ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ako aj judikatúrou Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že podľa platnej právnej úpravy v znení účinnom do 30.06.2010, t.j. § 10 vyhl.č. 665/2005 Z.z. nie je možné predbežnému správcovi priznať DPH k odmene, pretože tento vykonávací predpis zvýšenie odmeny o DPH predbežnému správcovi nepriznáva.

Krajský súd v Banskej Bystrici vychádzal pri rozhodovaní tejto veci aj z Uznesenia Ústavného súdu SR III ÚS 36/2012-9 zo dňa 25.01.2012, ktorým bola sťažnosť správkyne konkurznej podstaty JUDr. Dagmar Vavrekovej v prejednávanej veci týkajúcej sa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31.03.2011 v konaní vedenom pod sp.zn. 4 Obo 85/2010 ako zjavne neopodstatnená odmietnutá.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a jej práva na spravodlivé súdne konanie malo uvedeným uznesením Najvyššieho súdu SR dôjsť v dôsledku potvrdenia právneho názoru krajského súdu ako súdu prvého stupňa, podľa ktorého k odmene správcu konkurznej podstaty nemožno priznať aj uplatnenú DPH. Ústavný súd SR poukázal na Uznesenie č.k. PL z ÚS 3/09-4 zo dňa 09.09.2010, ktorým plénum Ústavného súdu SR zamietlo návrh zjednocovacieho stanoviska, ktorý predložil IV. senát Ústavného súdu SR v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou vo veci sp.zn. IV.ÚS 265/2008, ktoré viedlo IV senát Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. IV ÚS 265/08 k vysloveniu, že základné právo sťažovateľky JUDr. Dagmar Vavrekovej na súdnu ochranu a jej právo na spravodlivé súdne konanie porušené neboli (nález č.k. IV ÚS 265/08-33 z 25.09.2009), ako aj na uznesenie pléna Ústavného súdu SR č.k. PL z ÚS 1/2011-5 z 19.01.2011, z ktorého vyplynulo, že ak z právneho poriadku v zákonnej právnej úprave DPH výslovne (explicitne) vyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom DPH k vyúčtovanej cene každej poskytnutej služby uplatniť DPH, potom súd rozhodujúci o odmene správcu konkurznej podstaty je mu povinný DPH v zodpovedajúcej sume priznať. Zdôraznil, že obe rozhodnutia pléna Ústavného súdu SR môžu existovať vedľa seba, pretože vo veci sp.zn. PL z ÚS 3/09 bola rozhodujúcou právna úprava výslovne neumožňujúca priznať správcovi konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom dane k vyúčtovanej odmene uplatnenú DPH, zatiaľ čo vo veci sp.zn. PL z ÚS 1/2011 mala pre rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR rozhodujúci význam právna úprava, ktorá explicitne neupravovala otázku priznania DPH k vyúčtovanej odmene správcu konkurznej podstaty a len rozhodovacia prax všeobecných súdov zastávala názor o nemožnosti takéhoto postupu. Ústavný súd SR zdôraznil, že aj keď konečnú správu o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovanie odmeny a výdavkov predložila správkyňa konkurznej podstaty krajskému súdu 07.10.2010, pričom práve predloženie tejto správy považoval Ústavný súd SR za rozhodujúci okamih pre jednoznačnú identifikáciu aplikovateľných účinných a platných právnych predpisov (III ÚS 243/2010, PL z US 1/2011) a rozhodovanie o vyúčtovanej odmene a k nej uplatnenej DPH časovo spadalo do obdobia platnosti a účinnosti právnej úpravy konkurzu zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a naň nadväzujúca vyhl.č. 665/2005, bolo potrebné postupovať podľa intertemporálneho ust. § 206 ods.1 ZKR, podľa ktorého konkurzy a vyrovnania vyhlásené alebo povolené pred účinnosťou tohto zákona, ako aj právne vzťahy s nimi súvisiace sa spravujú podľa doterajších predpisov, rovnako ako musí súd vyhlásiť konkurz alebo povoliť vyrovnanie na základe návrhu podaného pred účinnosťou tohto zákona podľa doterajších právnych predpisov. Keďže sa o priznaní odmeny rozhodovalo v konaní 25K 31/2005 za právnej úpravy účinnej pred 01.01.2006, kedy nadobudla účinnosť nová právna úprava konkurzu zák. č. 7/2005 (k dátumu 31.12.1995 platil zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), táto skutočnosť mala za následok, že k odmene uplatnenú DPH bolo potrebné právne posúdiť podľa § 7 ods.3 vyhl.č. č. 493/1991 Zb. v znení platnom a účinnom od 01.07.2005, podľa ktorého, ak je správca platiteľom DPH, konkurzná odmena sa nezvyšuje o DPH. Keďže platná právna úprava výslovne zakazovala konkurznému súdu priznať správcovi konkurznej podstaty k odmene uplatnenú DPH, bolo pre rozhodnutie Ústavného súdu SR rozhodujúce právoplatné uznesenie pléna Ústavného súdu SR č.k. PL z ÚS 3/09-4 z 09.09.2009, ktorým bol zamietnutý návrh zjednocovacieho stanoviska, preto Ústavný súd SR sťažnosť predbežného správcu ako zjavne neopodstatnenú odmietol.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so skutkovým aj právnym posúdením veci okresným súdom. Na doplnenie, a to najmä s prihliadnutím na dôvody uvádzané odvolateľom v odvolaní, ako aj na vyššie uvedený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky v Uznesení Ústavného súdu SR III ÚS 36/2012-9 zo dňa 25.01.2012 je potrebné uviesť, že odmena správkyne sa v prejednávanej veci spravuje vyhl.č. 665/2005 Z.z. v znení platnom do 30.06.2010, ktorá v § 10 výslovne a jednoznačne stanovila, že zvýšenie odmeny o DPH predbežnému správcovi nepriznáva.

Keďže pri rozhodovaní okresného súdu bola rozhodujúcou právna úprava, ktorá výslovne neumožňuje priznať správcovi konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom dane k vyúčtovanej odmene uplatnenú DPH, nemohol konkurzný súd, a to aj s prihliadnutím na rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. PL z ÚS 3/09-4 zo dňa 09.09.2009, správcovi ním uplatnenú DPH priznať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Poučenie

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

  • Spisová značka 2K/50/2009
  • ICS 6109225051
  • Vydal JUDr. Drahomíra Dibdiaková
  • Vydal FN predsednčka senátu
  • Odoslal JUDr. Janka Kužmová