Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 99638

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1. Mgr. Bohuša Szegényho a 2. Emílie Szegényovej, oboch bytom Trnava, Spartakovská 2, zastúpených advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava proti žalovanému Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, Františkánska 30, Trnava, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, zastúpenému advokátkou JUDr. Adrianou Sojkovou, Dukelská štvrť 1401, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 39Cbi/1/2008-353 zo dňa 9.6.2010 v spojení s opravným uznesením č.k. 39Cbi/1/2008-391 zo dňa 26.4.2012 jednohlasne t a k t o

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 9.6.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.4.2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobcovia sa v konaní podľa § 78 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii domáhali (po zmene žaloby pripustenej uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 21.4.2008) vylúčenia majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu - nehnuteľností zapísaných na LV č. 6051 pre kat. úz. Trnava ako parc.č. 8621/6 a stavba kolkárne s.č. 2270 na parc.č. 8621/6 a na LV č. 7337 ako parc.č. 8619/2. Poukazovali na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva v súlade s platnými predpismi a v dobrej viere a preto sú dané dôvody vylučujúce ich zápis do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal preklúziu práva žalobcov na podanie vylučovacej žaloby v súvislosti s nesprávnosťou pôvodného petitu žaloby a jej následnou úpravou ako aj skutočnosť, že právny predchodca žalobcov - obchodná spoločnosť Trnavské automobilové závody, a.s., nikdy nebola vlastníkom predmetných nehnuteľností z dôvodu nedostatkov privatizačných aktov.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 9.6.2010 „návrh žalobcu“ zamietol a súčasne žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.886,64 eur. Vo veci samej tak rozhodol na základe zistenia vád rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na Fond národného majetku SR a následne na akciovú spoločnosť Trnavské automobilové závody a.s.. Konštatoval, že v dôsledku porušení právnych predpisov pri privatizácii neboli vykonané úkony spôsobilé privodiť zmenu vlastníctva, pričom v danom prípade žalobcovia pre nesplnenie zákonných predpokladov nemohli vlastníctvo nadobudnúť ani vydržaním a nepreukázali tak existenciu práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhali zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby ich návrhu bolo vyhovené. Namietali, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Podľa ich názoru nie je možné na vzťahy založené privatizáciou aplikovať bez ďalšieho klasické súkromnoprávne inštitúty, konanie a rozhodovanie orgánov štátnej správy v procese privatizácie nepodlieha kontrole ústavnosti podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky a ak pri prevode alebo prechode majetku štátu na iné osoby v procese privatizácie došlo k porušeniu akéhokoľvek všeobecne záväzného právneho predpisu, je podľa zák.č. 92/1991 Zb. iba štát v zastúpení prokurátorom oprávnený podať návrh na určenie neplatnosti prevodu alebo prechodu majetku, a to iba v prekluzívnej trojročnej lehote. Súd nebol oprávnený riešiť otázku platnosti privatizačných rozhodnutí ani ako predbežnú, pričom opätovné nadobudnutie nehnuteľností, ktoré odvolatelia zhodnotili, štátom, ktorého orgány právne predpisy porušili, by bolo v rozpore s dobrými mravmi, zásadou spravodlivosti a ústavnosti. Výhrady vzniesli tiež proti výške a samotnému priznaniu náhrady trov konania žalovanému.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Na základe upozornenia odvolacím súdom na vady rozsudku súd prvého stupňa uznesením zo dňa 26.4.2012 podľa § 164 O.s.p. opravil záhlavie rozsudku zo dňa 9.6.2010 doplnením mena a priezviska vec rozhodujúceho sudcu, a súčasne opravil výrokovú časť rozsudku na správne „Súd návrh žalobcov zamieta“. Opravné uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je možné potvrdiť ani zmeniť.

Občiansky súdny poriadok (§ 36) ani zák.č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch nedáva vyššiemu súdnemu úradníkovi oprávnenie rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov, s výnimkou rozhodovania v skrátenom konaní formou platobného rozkazu, zmenkového a šekového platobného rozkazu. Rozhodovanie vo veci samej patrí výlučne do právomoci sudcu, prípadne senátu na vyššom stupni súdov, preto ani vydanie opravného uznesenia na základe poverenia sudcu podľa § 6 písm. n) zák.č. 549/2003 Z.z. nemožno vzťahovať na opravu výrokovej časti rozsudku o veci samej.

Opravné uznesenie vyššieho súdneho úradníka zo dňa 26.4.2012, naviac bez dôsledného odôvodnenia, je z uvedených dôvodov rozhodnutím nulitným, zamýšľané účinky ktorého pre jeho vydanie v rozpore so zákonom nenastali.

Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v pôvodnom, na pojednávaní konanom dňa 9.6.2010 vyhlásenom znení jeho výrokovej časti zamieta návrh žalobcu v rozpore so skutočnosťou, že žalujúcimi v predmetnom konaní sú dve fyzické osoby, a súčasne v rozpore s odôvodnením rozsudku, podľa ktorého žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu práva vylučujúceho zapísanie majetku do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Súčasne, vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je viacero nehnuteľností, z ktorých iba dve podľa tvrdenia žalobcov patria do ich spoluvlastníctva a jedna do výlučného vlastníctva žalobcu v 1. rade, do úvahy teoreticky prichádza i možnosť, že súd prvého stupňa rozhodoval iba o nároku jedného zo žalobcov, opomenul rozhodnúť o nároku druhého z nich a dopustil sa pochybenia aj v odôvodnení rozhodnutia.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je z vyššie uvádzaných dôvodov zmätočným, nepreskúmateľným odvolacím súdom, ku ktorému nedostatku musel odvolací súd prihliadať z úradnej povinnosti, ktorý (nedostatok) nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní, a ktorý súčasne napĺňa znaky postupu súdu odnímajúceho účastníkom možnosť konať pred súdom - kvalifikovane uplatňovať a brániť svoje práva.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom sa súd pred opätovným rozhodnutím veci vysporiada s celým rozsahom argumentácie účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodní dôsledne v súlade s požiadavkami procesného predpisu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohoto odvolacieho konania.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.