Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 103505

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu SMART spol. s.r.o., Coburgova 76, Trnava, zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, Hlavná 13, Trnava proti žalovanému Mgr. Ing. Pavlovi Korytárovi, Františkánska 22, Trnava, správcovi úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, zastúpenému advokátkou Mgr. Adrianou Sojkovou, Dukelská štvrť 1401, Dubnica nad Váhom, o vylúčenie majetku zo súpisu podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trnave č.k. 44Cbi/1/2008-211 zo dňa 27.4.2010 jednohlasne t a k t o

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobca sa v konaní domáhal podľa § 78 zák.č. 7/2005 Z.z. uloženia povinnosti žalovanému do troch dní po právoplatnosti rozsudku vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu TAZ š.p. v likvidácii nehnuteľnosti zapísané na LV č. 6105 pre kat. úz. Trnava ako parc.č. 8675/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248m2, parc.č. 8675/5 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 318m2 a stavba - predajňa súp.č. 2259 postavená na parc.č. 8675/1. Poukazoval na to, že predmetné nehnuteľnosti sú jeho vlastníctvom, nadobudol ich v dobrej viere a v súlade s platnými predpismi, a doposiaľ ich ako vlastník a oprávnený držiteľ užíva a nakladá s nimi. Žalovaný preto nehnuteľnosti neoprávnene zapísal do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, pričom na jeho oznámenie dôvodov vylučujúcich zápis a žiadosť o ich vylúčenie zo súpisu nereagoval.

Podaním zo dňa 15.2.2008 žalobca na výzvu súdu upravil návrh na začatie konania tak, že sa domáhal, aby súd predmetné nehnuteľnosti vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že žalobcove podanie zo dňa 15.2.2008 je návrhom na pripustenie zmeny žaloby, o ktorom by mal súd rozhodnúť podľa § 95 O.s.p., pričom tento bol podaný po uplynutí 30 dňovej prekluzívnej lehoty plynúcej podľa § 78 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii od zverejnenia súpisu všeobecnej podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku. Poukazoval na to, že už predchádzajúci správca dospel k zisteniu, že úpadca je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Tieto podliehali právu hospodárenia úpadcu ako štátneho podniku a podľa rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 329/92 o schválení privatizačného projektu úpadcu neboli predmetom privatizácie nakoľko neboli vymedzené v rozhodnutí ani v jeho prílohách ako majetok určený na privatizáciu. Fond národného majetku SR preto nenadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam a následné prevody vlastníckeho práva k nim sú absolútne neplatné nakoľko právny predchodca žalobcu, Trnavské automobilové závody a.s. a ďalší právni predchodcovia, nikdy neboli vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27.4.2010 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 1.544,78 eur.

V odôvodnení rozhodnutia vo veci samej súd konštatoval, že základom rozhodnutia vo veci je posúdenie, či žalobca uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Súd sa oboznámil s listinami predloženými žalobcom a žalovaným, pripojil si spisy Okresného súdu Trnava 13C 279/99, 11C 292/99, 12C 70/96, 19C 180/99, 11Nc 5029/99, 11C 275/99, 16C 96/99 a kópiu žaloby v konaní Krajského súdu Bratislava sp.zn. 68Cbi 10/00 a zistil, že k spisu 11C 292/99 je na vyžiadanie súdu pripojená overená fotokópia privatizačného projektu TAZ, š.p. č. 329/92 vyhotovená Fondom národného majetku.

V konaní pred Okresným súdom Trnava č.k. 13C 279/99 sa žalobca Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii domáhali určenia vlastníckeho práva okrem iného i k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností Katastrálneho územia Trnava na LV č. 6035, 7130, 5864, 6985, a to z dôvodu, že na privatizáciu časti podniku Trnavské automobilové závody, š.p. bol použitý i nepeňažný vklad nad rámec určený schváleným privatizačným projektom, čo spôsobuje neplatnosť právnych úkonov. Žalovanými v tomto konaní boli pôvodne TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36227803 a Lisovňa, a.s. Trnava. Po vyhlásení konkurzu na TAZ, a.s. súd pokračoval v konaní s JUDr. Dušanom Pohovejom, správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. V tomto konaní bolo rozhodované doteraz iba o procesných otázkach v súvislosti so zámenou účastníkov konania. Vo veci nebolo vykonávané dokazovanie.

Predmetom konania č. 12C 70/96 bolo určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré žiadal žalobca Trnavské automobilové závody, š.p. proti TAZ SIPOX, a.s. Trnava a toto konanie bolo 9.1.2004 zastavené, nakoľko odpadol dôvod sporu, keďže dňa 22.12.1999 bola katastrálnemu odboru Okresného úradu v Trnave doručená spoločná žiadosť Trnavských automobilových závodov, š.p. v likvidácii FNM, MSPNM SR a správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ Trnava, Coburgova, a.s. v likvidácii JUDr. Andrey Turnerovej o opravu chyby v katastrálnom operáte a dňa 21.1.2000 Okresný úrad v Trnave katastrálny odbor okrem iného rozhodol o oprave zápisu v LV č. 1617 tak, že sa zrušil vlastník TAZ SIPOX, a.s. Trnava v celosti a ako nový vlastník predmetnej nehnuteľnosti bola na LV č. 1617 zapísaná Slovenská republika v správe Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii.

V konaní Okresného súdu Trnava č. 11C 292/99 sa žalobca Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii dožadoval určenia vlastníckeho práva nehnuteľností vedených v katastri nehnuteľností pre Katastrálne územie Trnava na LV č. 5308, 6096, 7337, 6051, 6528, 6314, 6105, 5758, 7143, 7073, 6216, 5560, 5000, ktoré sú aj predmetom tohto konania, nakoľko na privatizáciu časti podniku žalobcu bol použitý aj nepeňažný vklad nad rámec určený schváleným privatizačným projektom k priloženej špecifikácii, čo spôsobuje neplatnosť takýchto právnych úkonov. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania neboli predmetom privatizačného projektu (nenachádzajú sa v špecifikácii) a teda sú vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe žalobcu. V tomto spise na č.l. 15 sa nachádza list MSPNM SR zo dňa 22.9.1999 adresovaný Okresnému úradu v Trnave odbor katastrálny Trnava, označený ako potvrdenie o prevode majetku podľa rozhodnutia o schválení privatizačného projektu, š.p. TAZ Trnava a podľa ktorého majetok uvedený v špecifikácii nehnuteľného majetku, ktorý tvorí dve prílohy tohto listu prešiel transformáciou podľa zákona č. 92/91 Zb. na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu š.p. TAZ Trnava reg. č. 329 zo dňa 11.4.1992 a len tento majetok bolo možné previesť na nové subjekty. Všetok ostatný majetok t.j. majetok neuvedený v priložených špecifikáciách ostáva vo vlastníctve SR v správe Trnavských automobilových závodov, š.p. v likvidácii, na základe toho žiadal o vykonanie opravy zápisov na listoch vlastníctva v Katastrálnom území Trnava a Hrnčiarovce.

Po oboznámení sa s obsahom privatizačného projektu súd zistil, že tento privatizačný projekt obsahuje časť označenú ako „Privatizačný projekt TAZ, š.p. Trnava“, časť „Komentáre, vysvetlivky, prílohy, tretia časť projektu majetkoprávna a doklad č. 2 - konkurenčný projekt Zlievareň TAZ Trnava.

Prvá časť projektu charakterizuje podnik a jeho majetok v Kčs, v účtovných cenách. Na strane 14 je uvedené založenie akciovej spoločnosti, pričom je uvedená výška základného kapitálu a.s. 846.657,- Kčs. Je tam i návrh zakladateľskej listiny a.s. a jej stanov. V tejto časti nie je uvedený majetok či hnuteľný alebo nehnuteľný.

V druhej časti projektu je uvedená špecifikácia nehnuteľností štátneho podniku TAZ Trnava vstupujúcich do akciovej spoločnosti. Nehnuteľnosti uvedené v žalobe sa tu nenachádzajú zapísané.

Časť tretia majetkoprávna obsahuje identifikácie parciel a listov vlastníctva, ktoré boli vystavené v roku 1995, pričom projekt bol schválený v roku 1992. Tento privatizačný projekt bol schválený rozhodnutím MSPNM SR č.j. 329/92 zo dňa 11.4.1992. V tomto rozhodnutí sa uvádza: „Privatizačný projekt, registrovaný pod registračným č. 329 schvaľujem. Základné údaje schváleného privatizačného projektu sú nasledovné 1/ Do privatizácie podľa tohto projektu vstupuje časť majetku podniku. 2/ Spôsob privatizácie podľa jednotlivých privatizačných výstupov - založenie a.s., - verejná dražba, - priamy predaj časti majetku - 7 x. Priamy predaj časti majetku podlieha schváleniu vlády SR. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nie je možné proti nemu odvolanie. Rozhodnutie je dokladom pre FNM na vykonanie úkonov spojených s realizáciou privatizačného projektu a podkladom, na základe ktorého zruší zakladateľ š.p., resp. vyčlení časť majetku z existujúceho š.p. Podnik je povinný predložiť FNM účtovnú závierku pred založením akciovej spoločnosti. Ak z predložených dokladov vyplynie výrazné zníženie základného imania v porovnaní s údajmi v privatizačnom projekte, splnomocňuje sa FNM vykonať aktualizáciu výšky nepeňažného vkladu a základného imania akciovej spoločnosti. “

Z tohto rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt pod reg. č. 329 obsahoval aj konkurenčný projekt. Nie je zrejmé aký majetok, teda jeho časť vstupuje do privatizácie a akým spôsobom sa bude ktorá časť majetku privatizovať. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale na základe tohto rozhodnutia malo prejsť vlastníctvo na FNM podľa § 11 ods. 3 zákona č. 92/91 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby.

Rozhodnutie o schválení privatizačného projektu nie je rozhodnutím v správnom konaní, ale aj tak je listinou, na základe ktorej mal byť vykonaný zápis vlastníctva nehnuteľností v katastri na FNM, preto musí byť jasným, zrozumiteľným právnym úkonom. Tento úkon nepodlieha preskúmaniu súdom podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a súd ho teda nemôže zrušiť, avšak musí posúdiť jeho spôsobilosť privodiť následky, ktoré s týmto úkonom spája zákon. Podľa ust. zákona č. 265/92 Zb. o zápisoch vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, zápis do katastra vykoná príslušný orgán len ak je listina spôsobilá na vykonanie záznamu. Predmetné rozhodnutie - listina nie je spôsobilá privodiť vznik, zmenu alebo zánik vlastníckych práv, nakoľko je nejasná, nezrozumiteľná a ani výkladom nie je možné upresniť jej obsah. Rozhodnutie sa odvoláva na privatizačný projekt č. 329, ktorý však trpí rovnakými vadami. Toto rozhodnutie a projekt nie sú v súlade so zákonom č. 92/91 Zb., nakoľko neobsahujú vymedzenie majetku určeného na privatizáciu a tiež nie sú v súlade so zákonom č. 265/92 Zb. a na základe tohto úkonu nemal byť vykonaný zápis do katastra nehnuteľností. Na základe tohto rozhodnutia ani neboli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na FNM a následne na TAZ a.s. a nezistená osoba doplnila privatizačný projekt o listy vlastníctva v roku 1995 v časti „majetkoprávna“ a bola dodatočne vytvorená „ upresnená špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (čiastková)“ z dôvodu „dopracovania technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN“ , ktorá je len v spise 11 C 292/99 pripojená v dvoch verziách na čl. 364 a čl. 627. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný privatizačný projekt a tým aj rozhodnutie o schválení privatizačného projektu trpelo takými vadami, pre ktoré nebolo možné identifikovať majetok vstupujúci do akciovej spoločnosti a zapísať ho do katastra nehnuteľností. O tom, že dodatočná špecifikácia nebola v súlade s pôvodným privatizačným projektom a rozhodnutím o jeho schválení a nebola ani súčasťou notárskej zápisnice o založení akciovej spoločnosti svedčí spis Okresného úradu v Trnave, odbor katastrálny Z 3811/99, pripojený k spisu 11C 292/99, v ktorom boli urobené zmeny v zápise niektorých nehnuteľností späť na Trnavské automobilové závody š.p. na základe spoločnej žiadosti FNM, MSPNM SR, Trnavských automobilových závodov š.p. v likvidácii, Správkyne konkurznej podstaty TAZ Trnava, Coburgova a.s. v likvidácii, Bratislava, Červeňova 28, keďže v katastri nehnuteľností boli vykonané zápisy nad rámec privatizačného projektu. Ani v pôvodnej a ani v upresnenej špecifikácii sa nenachádzajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Aj keď neskôr došlo k zápisu na listy vlastníctva, vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané, že zápis vlastníctva žalobcov na LV č. 6216 je nedôvodný, nakoľko vlastníctvo predmetných nehnuteľností neprešlo na základe rozhodnutia o schválení privatizačného projektu na FNM, preto FNM nemohol preniesť vlastnícke práva na právnych predchodcov žalobcov a právny predchodcovia žalobcov ďalej až na žalobcov. Rovnaké zdôvodnenie sa týka aj časti parcely, ktorú získali žalobcovia kúpou od spol. s r.o. Farmatex, nakoľko aj táto nehnuteľnosť bola získaná právnymi predchodcami spol. s r.o. Farmatex v rámci privatizácie majetku úpadcu.

Právny úkon, o ktorom bola spísaná notárska zápisnica N 72/92, Nz 75/92 zo dňa 21.4.1992 pred štátnym notárom JUDr. Jarmilou Polakovičovou trpí tiež vadami, ktoré ho robia neplatným a to nejasnosťou, nezrozumiteľnosťou a rozporom so zákonom č. 92/91 Zb. Ďalším dôvodom neplatnosti je nemožnosť plnenia, nakoľko FNM nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností a nemohol tak previesť práva, ktoré sám nemal na ďalší subjekt.

Sú tu i ďalšie skutočnosti, ktoré potvrdzujú rozpor alebo obchádzanie zákona pri tejto privatizácii a to návrh na zápis do katastra, kde FNM, MSPNM SR, TAZ, a.s., TAZ, š.p. uznávajú, že na FNM boli dodatočne doložené doklady o majetku a tiež k notárskej zápisnici, ale ani tieto doložené doklady nie sú jasné a zrozumiteľné. V samotnej notárskej zápisnici nie je uvedené, že má prílohy a majetok vkladaný do a.s. je len peňažne vyčíslený, čo nie je právny úkon zakladajúci vlastníctvo nehnuteľností.

Ďalším dôkazom neurčitosti a nezrozumiteľnosti špecifikácie majetku vloženého do a.s. je i potvrdenie FNM zo dňa 15.11.1993, ktoré je pripojené v konaní č. 11C 292/1999 na čl. 626 - 629 , ktorým FNM potvrdzuje, že časť majetku TAZ, š.p. a upresnenie špecifikácie bolo potrebné vzhľadom na dopracovanie technickej dokumentácie tvoriacej podklad pre zápis do KN a na to má slúžiť upresnená špecifikácia. Táto upresnená špecifikácia obsahuje rukou dopísané čísla listov vlastníctva a prepisované výmery. Taktiež list FNM adresovaný Trnavským automobilovým závodom š.p. zo dňa 3.3.1994 pripojený na čl. 630 spisu 11C 292/1999 spochybňuje presnosť špecifikácie majetku určeného na privatizáciu.

K uvedenému je potrebné uviesť, že rozhodnutie MSPNM SR, ktorým malo prejsť vlastníctvo, schválilo privatizačný projekt č. 329/92 a nedostatky privatizačného projektu a rozhodnutia nemôžu byť odstránené dodatočným vypracovaním inej špecifikácie majetku, ktorá by zahŕňala iný majetok ako pôvodný privatizačný plán a rozhodnutie. Takýmto spôsobom nemohlo dôjsť ku konvalidácii neplatného právneho úkonu a hlavne keď ani dodatočne vypracované a dodatočne nezákonne pripájané špecifikácie k privatizačnému projektu a k notárskej zápisnici (ako to bolo konštatované v návrhu na Katastrálny odbor Okresného úradu Trnava zo dňa 21.1.2000) nie sú jasným a zrozumiteľným právnym úkonom, keďže nehnuteľnosti nie sú riadne špecifikované v súlade so zápismi v katastri nehnuteľností.

Určitosť prejavu vôle je diktovaná požiadavkou právnej istoty. Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Právny úkon je zrozumiteľný, ak obsah vôle je zrejmý z jej prejavu. Neurčitosť právneho úkonu a nemožnosť plnenia obsahu právneho úkonu vedú k absolútnej neplatnosti úkonu a súd musí na neplatnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Vlastníctvo nehnuteľností bolo v katastri nehnuteľností dodatočne zapísané v prospech TAZ, a.s., ale absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

K vydržaniu zo strany žalobcu nemohlo dôjsť, nakoľko na tunajšom súde sú vedené spory o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, takže žalobcovia sa nemohli nerušene domnievať, že sú vlastníkmi a bola prerušená doba 10 rokov dobromyseľnej držby potrebnej na vydržanie. Túto skutočnosť uznal na pojednávaní aj právny zástupca žalobcov.

Napriek tomu súd považuje za potrebné k možnosti vydržania uviesť: dobrá viera znamená nevedomosť o určitej okolnosti a naopak zlá viera znamená vedomosť o tejto okolnosti. Táto vedomosť vylučuje dobrú vieru (scientia nocet). V tomto zmysle zlá viera nijako nesúvisí so zlým úmyslom, ale je len protikladom dobrej viery bez akýchkoľvek negatívnych morálnych hodnotení; znamená jednoducho vedomosť ako protiklad nevedomosti (dobrej viery).

Posúdenie dobrej viery držiteľa nie je skutkovou, ale právnou otázkou. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec oprávnene patrí. Nie je pritom rozhodujúce, akým spôsobom sa držiteľ s takýmito skutočnosťami oboznámil; podstatné je, že sú takého charakteru, aby boli schopné (pri postupe s obvyklou mierou opatrnosti) u každého vyvolať pochybnosti o vlastníctve veci. Ak sa držiteľ veci oboznámil počas súdneho konania so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí, zaniká jeho dobrá viera bez ohľadu na to, že výrokom rozhodnutia súdu otázka dobrej viery nebola riešená. Oprávnený držiteľ veci nemôže tiež byť naďalej v dobrej viere, ak mu vlastník veci vážne urobeným prejavom vôle oznámi, že vec nepatrí držiteľovi, ale jemu, a uvedie k tomu možné dôvody. Z hľadiska spochybnenia dobrej viery držiteľa nie je podstatné, či vlastník veci informujúci "domnelého vlastníka" o skutočnom (právnom) vlastníctve veci svoje tvrdenia súčasne (alebo neskôr počas vydržacej doby) preukáže alebo nepreukáže; postačuje, že jeho ingerencia vo veci je spôsobilá vyvolať u dovtedy oprávneného držiteľa pochybnosti o vlastníctve spornej veci. Z hľadiska zániku oprávnenej držby veci tiež nie je významné, že sa držiteľ dozvedel skutočnosti vyvracajúce oprávnenosť jeho držby od užívateľa veci a nie od jej vlastníka. Podmienkou oprávnenej držby a vydržania vlastníckeho práva je, že držiteľ sa omylom domnieva, že je vlastníkom držanej veci a že jeho omyl je ospravedlniteľný. Pri posudzovaní ospravedlniteľnosti omylu držiteľa sa tiež vychádza z objektívnych hľadísk; preto neskúsenosť držiteľa, resp. nižšia úroveň vzdelania, ktoré dosiahol, nie sú významné. Ospravedlniteľný omyl je taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Držba však nie je oprávnená, ak držiteľ síce postupoval s obvyklou opatrnosťou, ale preukáže sa, že o vade musel vedieť. Ak omyl presahuje rámec obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, ale nie "so zreteľom na všetky okolnosti", a preto nemôže byť ospravedlniteľným držiteľom. Ospravedlniteľný omyl môže byť skutkový omyl a výnimočne aj právny omyl. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti právnych predpisov a následného nesprávneho posúdenia právnych následkov právnych skutočností. Právny omyl je ospravedlniteľný iba výnimočne, napríklad ak ustanovenie zákona je objektívne nejasné.

V prejednávanej veci ide o absolútnu neplatnosť rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku na FNM a následne na akciovú spoločnosť a na túto neplatnosť súd musí prihliadať z úradnej povinnosti bez toho, aby ten, kto môže byť takým úkonom dotknutý, musel namietať neplatnosť úkonu. Pri absolútne neplatných úkonoch nie je možné časovo obmedziť možnosť domáhať sa neplatnosti. Ustanovenie čl. IV. zákona č. 17/1993 Zb., ktorým sa novelizuje zákon č. 91/1992 Zb. a nadobudol účinnosť dňa 1.1.1993, určuje štátu možnosť domáhať sa neplatnosti v určitej lehote. Vzhľadom na všeobecne platné zásady právneho štátu nie je však možná retroaktivita právnej úpravy bez výslovného určenia v právnom predpise, preto nemožno tento zákon použiť na privatizačný projekt vyhotovený a schválený pred účinnosťou tohto zákona. Použitie minulého času ustanovení je logické, nakoľko domáhať sa neplatnosti privatizácie je možné až po tom, čo k nej dôjde.

V občianskoprávnych vzťahoch (Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy medzi fyzickými osobami a štátom) majú účastníci rovnaké postavenie a musia rovnako dodržiavať právne predpisy. Nedodržanie právnych predpisov spôsobujúce neplatnosť právnych úkonov je rovnako posudzované u oboch účastníkov vzťahov, preto pri porušení predpisov štátom (orgánmi štátu) nastupujú rovnaké následky a nemožno hodnotiť, že následok porušenia predpisov štátom spôsobujúci neplatnosť právneho úkonu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zásady dobrých mravov možno aplikovať tam kde nie je jasná kogentná právna úprava. Literatúra a judikatúra sa zhodujú v tom, že zásada dobrých mravov nemá byť základom tzv. "justície primeranosti", t.j. súdy ňou nemajú nahrádzať účinky stanovené zákonom alebo zmluvou tým, čo považujú v konkrétnom prípade za primerané a spravodlivé, preto súd v prejednávanej veci musel hodnotiť súlad právnych úkonov s právnymi predpismi, hodnotiť či boli právne úkony schopné spôsobiť následky, ktoré právne predpisy s takýmito právnymi úkonmi spájajú a nemohol tieto úkony hodnotiť ako spôsobilé privodiť zmenu vlastníctva len z dôvodov, že iné rozhodnutie by spôsobilo vznik ďalších súdnych sporov a že tento stav bol spôsobený činnosťou štátnych orgánov.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje (platné, prevod vlastníctva na žalobcu spôsobujúce právne úkony ), preto súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Má za to, že proces privatizácie národného majetku je oblasťou, ktorá nemá čisto súkromnoprávnu povahu a preto nie je možné na vzťahy založené privatizáciou bez ďalšieho aplikovať klasické súkromnoprávne inštitúty, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že privatizačné rozhodnutia boli vylúčené z preskúmavacej právomoci súdov a konanie a rozhodnutie príslušných orgánov nepodliehalo ani kontrole ústavnosti Ústavným súdom SR. Podľa čl. 2 ods. 1 zák.č. 92/1991 Zb. iba štát zastúpený prokurátorom sa môže v zákonom stanovenej lehote domáhať určenia neplatnosti prevodov vlastníctva v rámci privatizácie, pričom neuplatnenie práva domáhať sa neplatnosti prevodu oprávneným subjektom spôsobuje zánik tohoto práva, v dôsledku čoho sa potom takýto prevod považuje za platný. Súd prvého stupňa v rozpore s tým, ako otázku predbežnú posudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov pri tzv. veľkej privatizácii. Pokiaľ podľa názoru súdu na predmetný prípad nemožno aplikovať právnu úpravu účinnú od 1.1.1993, bolo by potrebné dospieť k záveru, že do doby novelizácie zákona č. 92/1991 Zb. zákonom č. 17/1993 Z.z. nebolo možné otázku platnosti privatizačných rozhodnutí a na ne nadväzujúcich prevodov vlastníctva posudzovať vôbec. Podľa odvolateľa by bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi, zásadou spravodlivosti a ústavnosti, aby mu ako dobromyseľnému nadobúdateľovi nehnuteľností bolo vlastnícke právo odňaté v dôsledku toho, že v procese privatizácie došlo k porušeniu predpisov orgánmi verejnej moci, a aby sa tak vlastníkom nehnuteľností stal štát, orgány ktorého predpisy porušili.

Odvolateľ vzniesol výhrady aj voči rozhodnutiu o náhrade trov konania s tým, že v tomto prípade boli dané dôvody osobitného zreteľa hodné pre nepriznanie práva na náhradu trov podľa § 150 O.s.p..

V doplnení dôvodov odvolania zo dňa 8.9.2011 žalobca poukazoval na to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu veci nakoľko v rozpore s jeho konštatovaním je na strane 26 dokumentu „špecifikácia majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ Trnava“ uvedená aj stavba - predajňa (číslo objektu 521) postavená na parc.č. 8675/1, ktorá je stavbou so súp.č. 2259, ktorej vylúčenia zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu sa domáha, nakoľko na uvádzanej parcele sa iné stavby nenachádzajú. Jeho návrh preto aj pri neakceptovaní ďalšej argumentácie mal byť úspešný minimálne vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je jednoznačne zrejmé, či dôvodom zamietnutia žaloby mala byť skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, nie sú uvedené v pôvodnej ani dodatočne upresnenej špecifikácie majetku vstupujúceho do akciovej spoločnosti TAZ (na strane 9 svojho rozhodnutia to súd prvého stupňa konštatoval, avšak v súvislosti s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 6216 a bližšie nešpecifikovanou nehnuteľnosťou, ktorá mala byť nadobudnutá od obchodnej spoločnosti Farmatex s.r.o.), alebo absolútna neplatnosť rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k prevodu majetku štátneho podniku, ako to konštatoval na inom mieste rozhodnutia bez toho, aby konkretizoval, ktorých rozhodnutí ktorého orgánu sa toto konštatovanie týka. V spojitosti s tým súd uviedol, že použitie zákona č. 17/1993 Zb. účinného od 1.1.1993 nie je možné, avšak opomenul uviesť, ktorý právny predpis pri svojom postupe aplikoval.

V neposlednom rade súd neskúmal, akým spôsobom mal žalobca a vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam jeho prípadní právni predchodcovia vlastníctvo zaznamenané na LV č. 6105 vôbec nadobudnúť, a naproti tomu sa nad rámec tvrdení žalobcu zaoberal otázkou naplnenia zákonných podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.

Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace so žalobcom uplatneným nárokom a s obranou žalovaného, je nepresvedčivé a svojou nejednoznačnosťou nepreskúmateľné, v dôsledku čoho nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Postup súdu prvého stupňa v súvislosti s týmto nedostatkom rozhodnutia javí znaky postupu odnímajúceho účastníkovi možnosť realizovať jeho procesné práva, ktoré pochybenie nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa súd pred opätovným rozhodnutím veci vysporiada s celým rozsahom argumentácie účastníkov a svoje rozhodnutie odôvodní dôsledne v súlade s požiadavkami procesného predpisu.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.