Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 123000

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu JUDr. Peter Kubik, Korzo Bélu Bartóka 345/12, 929 01 Dunajská Streda, správca úpadcu T.B.P. spol. s r.o., Kopčianska 39, Holíč, IČO: 34 103 929 proti žalovaným v 1/ rade LS-MAT, s.r.o., Kopčianska 39, Holíč, IČO: 36 245 739 a v 2/ rade Mgr. Martine Šimunovej, rod. Ranglovej, nar. 5.10.1974, bytom Šebestová 4, Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 15Cbi/1/2010-176 zo dňa 26.9.2012 jednohlasne takto

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 349,25 eur p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a 2/ rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Rozsudkom zo dňa 26.9.2012 Okresný súd v Trnave zamietol žalobu ako nedôvodnú a súčasne podľa § 148 ods. 1 O.s.p. žalobcovi ako procesne neúspešnému účastníkovi uložil povinnosť zaplatiť štátu na trovách konania 349,25 eur do troch dní. Vzniknuté trovy štátu spočívali v úhrade odmeny znalcovi, ktorá mu bola priznaná zo štátnych prostriedkov. V tejto súvislosti súd prvého stupňa konštatoval, že u žalobcu neboli dané predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a naviac vykonané znalecké dokazovanie bolo nariadené výlučne na preukázanie tvrdení žalobcu, pričom žalobca dôkazné bremeno neuniesol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že v konaní úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnili.

Proti tomuto rozsudku, v časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 349,25 eur podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že v predmetnej veci je žalobca ako správca ex lege s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. m) zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Mal za to, že u žalobcu, napriek tomu, že ide o konanie zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov, boli splnené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku s poukazom na ust. § 148 ods. 1 druhá veta O.s.p. . Poukázal ďalej na to, že z dokladov doložených do súdneho spisu pritom vyplýva, že majetok úpadcu, spoločnosti T.B.P. spol. s r.o. nie je dostačujúci ani na uspokojenie veriteľov, a preto žalobca v zmysle ust. § 100 ods. 2 písm. a) zák.č. 7/2005 Z.z. nebude ani schopný uhradiť štátu náhradu trov konania, keď v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nevykonateľné. Ďalej namietal, že nemožno súhlasiť s konštatovaním súdu prvého stupňa, že nariadenie znaleckého dokazovania bolo výlučne v záujme žalobcu. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania, a to s poukazom na existujúce okolnosti hodné osobitného zreteľa ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 7Obo/276/2004 a č.k. 6Obo/75/2005.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej časti uloženia povinnosti žalobcovi zaplatiť štátu náhradu trov konania je nedôvodné.

Odvolací súd nesúhlasí s konštatovaním žalobcu, uvádzaným v odvolaní, že znalecké dokazovanie bolo v predmetnej veci vykonané a realizované v prospech všetkých účastníkov konania. Z procesného postavenia účastníkov jednoznačne vyplýva, že žalobca ako navrhovateľ musí preukázať svoje tvrdenia, skutočnosti a uniesť tzv. dôkazné bremeno. Prvostupňový súd v rozhodnutí naopak konštatoval, že nariadenie znaleckého dokazovania bolo výlučne v záujme žalobcu, s čím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ani prípadné oslobodenie účastníka od povinnosti platiť súdny poplatok nemá vplyv na povinnosť nahradiť trovy konania, pričom účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prizná súd náhradu všetkých trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.), pričom na druhej strane štát má podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 148 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ ide o žalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (č.k. 7Obo/276/2004 a č.k. 6Obo/75/2005) v súvislosti s priznaním, resp. nepriznaním náhrady trov konania, tak v týchto rozhodnutiach sa súd nezaoberal náhradou trov konania štátu a naviac v týchto veciach sa aplikoval ešte predchádzajúci právny predpis, a to zák.č. 328/1991 zákon o konkurze a vyrovnaní .

Odvolací súd z vyššie uvádzaných dôvodov sa stotožnil so závermi ako aj výškou priznaných trov konania štátu, nakoľko tieto boli priznané v správnej výške, súd prvého stupňa predmetnú vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne v napadnutej časti potvrdil.

Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal, nakoľko im žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.