Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 129941

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Mesto Trnava, Hlavná 1, 917 72 Trnava, IČO: 00 313 114, právne zastúpeného PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31,917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 00 009 199, o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného údu Trnava č. k. 25 Cbi/18/2010-75 zo dňa 21.11. 2012 t a k t o

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava (ďalej len súd prvého stupňa) postupom v zmysle § 153b O.s.p. formou rozsudku pre zmeškanie v celom rozsahu vyhovel návrhu zo dňa 22.10. 2010, ktorým sa žalobca domáhal vylúčenia identifikovaných nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu - Trnavské automobilové závody, š.p., IČO: 00 009 199. Procesne neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v sume 1.777,29 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku podal žalovaný dňa 28.12. 2012 odvolanie o.i. z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toho istého dňa, 28.12.2012 žalovaný podal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 153c ods. 1 O.s.p. a žiadal, aby prvostupňový súd svoj napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vo veci začal opätovne konať.

Okresný súd bez toho, aby konal o návrhu na zrušenie rozsudku, predložil dňa 29.01. 2013 vec Krajskému súdu v Trnave ako súdu odvolaciemu na ďalšie konanie tak vo veci odvolania, ako aj vo veci návrhu na zrušenie rozsudku.

Spoločným podaním (podpísaným za žalobcu primátorom mesta v zast. a žalovaným) došlým súdu dňa 16.07. 2013, žalovaný oznámil súdu späťvzatie odvolania, ako aj späťvzatie návrhu na zrušenie rozsudku, podanie obsahovalo aj potvrdenie dohody o tom, že účastníci si neuplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212, § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v prvom rade sa zaoberal posudzovaním správnosti postupu súdu prvého stupňa, keď bol spis predložený na odvolacie konanie bez toho, aby okresný súd rozhodoval o návrhu na zrušenie rozsudku.

Podľa § 201 O.s.p.

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 153c O.s.p.

(1) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.

(2) Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

Podľa § 207 O.s.p.

(2) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Z vyššie uvedenej právnej úpravy, ako aj dostupnej judikatúry (6 Obdo 22/2009) vyplýva, že na rozhodovanie o návrhu na zrušenie rozsudku je vecne príslušný súd, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie. V tomto prípade teda Okresný súd Trnava pochybil, keď predložil vec odvolaciemu súdu na konanie o oboch podaných opravných prostriedkoch. Jeho povinnosťou bolo v prvom rade rozhodovať o žiadosti o zrušenie rozsudku, čo logicky vyplýva z dikcie § 153c ods. 2 O.s.p., ktoré s prípadným vyhovením návrhu na zrušenie kontumačného rozsudku spája povinnosť súdu na podané odvolanie neprihliadať, nakoľko „platí, že žalovaný odvolanie nepodal“. Opačný postup, t.j. najskôr predloženie veci na rozhodnutie o odvolaní a až potom rozhodovanie súdu prvého stupňa o návrhu na zrušenie rozsudku vylučuje možnosť aplikácie § 153c ods.2 O.s.p..

Vzhľadom na dispozičný úkon žalovaného - späťvzatie odvolania však krajský súd s prihliadnutím na požiadavky procesnej ekonómie rozhodol o späťvzatí podaného odvolania proti napadnutému rozsudku a zastavení odvolacieho konania.

O trovách odvolacieho konania súd vzhľadom na potvrdenú dohodu účastníkov v tejto otázke rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

V ďalšom konaní bude úlohou Okresného súdu procesne sa vysporiadať so späťvzatím návrhu na zrušenie rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.