Medzi najstratovejšími nefinančnými podnikmi sú popri košických železiarňach aj výrobca svetlometov z kórejskej skupiny LG, Nemocnica Bory, ktorú nedávno dostavala Penta, dodávateľ prevodoviek a invertorov z kanadskej skupiny Magna a švédsky nábytkár IKEA Industry.
Čo sa v analýze dozviete?
- energetika vytlačila telekomunikácie z trónu najziskovejšieho odvetvia
- pre nárast nákupov od sestier padla Slovnaftu marža EBITDA na polovicu
- stavebníctvu prifukujú zisky developeri bez zamestnancov
- ťažba hnedého uhlia na Slovensku končí, najväčší ťažiar doluje a spracúva zeolit
- poľnohospodárstvo už neťahajú pestovatelia obilnín ale chovatelia ošípaných
- maloobchodné reťazce poklesom obchodnej marže jemne tlmili tlak na ceny na pultoch
- zbrojári vytesňujú tradičných strojárov vyrábajúcich ložiská či kotly
- poskytovateľom hazardných hier tržby v skutočnosti podrástli
- ziskovosť McDonald's, ktorý predáva obľúbený "junkfood", je dvakrát vyššia ako v energetike
- hotelový biznis TMR je síce v strate, no Rattaj sa hojí na vlekoch a zábavných parkoch
Tržby analyzovaných odvetví v účtovnom roku 2024 klesli medziročne o 1,5 percenta. Hlavne pre dramatický prepad obratu v energetike. Čisté zisky sa im však znížili. Skoro o štyri percentá. Rentabilita tržieb sa preto nepatrne zmenšila o 0,1-percentného bodu.
Z každého utŕženého eura tak premenili na čistý zisk niečo vyše 4,5 centa. Zatiaľ čo najstratovejšie hutníctvo na každom zinkasovanom eure prerábalo 2,6 centa, elektroenergetika a plynárenstvo vyťažili viac ako 12 centov.
Predovšetkým v priemyselných odvetviach sledujú manažéri aj takzvanú maržu EBITDA, čo je pomer očisteného prevádzkového zisku (vrátane odpisov a bez profitu z predaja majetku a materiálu) k tržbám. Tá v minulom roku naopak o pol percentného bodu stúpla na 10,5 percenta. Najväčšia je v telekomunikačných službách (vyše 35%). No v plynárenských podnikoch, ktoré ovláda Daniel Křetínský, prevyšuje dvojnásobok.
Telekom už nie je benchmark
Do roku 2023 bol sektor telekomunikačných služieb etalónom ziskovosti. Z každého utŕženého eura premenil na čistý profit vyše 11 centov. A rentabilita sa mu vylepšila aj vlani. No jednému odvetviu sa darilo ešte viac. Energetike. Ale o nej neskôr.
Telekomunikácie tradične ťahajú najväčší mobilní operátori: Slovak Telekom i Orange, za ktorými stojí nemecký resp. francúzsky telekomunikačný gigant. Trhová trojka O2, ovládaná najbohatšou českou podnikateľkou Renátou Kellnerovou, si zverejnenie čísel opäť nechala zrejme na začiatok jesene. No číslami Cetinu, ktorý prevádzkuje fyzickú telekomunikačnú infraštruktúru, sa Kellnerovci pochválili. Veď z každého zinkasovaného eura im zarobil vyše 26 centov. Úhrnný profit vymenovaných troch hráčov predstavuje skoro 90% celkového hospodárskeho výsledku telekomunikácií po zdanení.
Najmenší domáci operátor Swan (sieť Štvorka) stále prerába. Vykázal najväčšiu stratu v biznise. Aj keď ju medziročne skresal. Stále červené čísla sa podarilo vylepšiť i britskému prevádzkovateľovi internetových služieb a káblovej televízie UPC Broadband. Ten po piatich rokoch opäť dosiahol prevádzkový profit a do finálneho mínusu ho sťahujú už len úroky platené prepojeným osobám.
Najväčšie telekomunikačné firmy vlani zamestnávali vyše deväťtisíc ľudí. Platili im v priemere 3 150 EUR mesačne, medziročne o 7,1% viac. Najnižšie mzdy posielal pracovníkom košický prevádzkovateľ internetu a káblovej televízie Antik, najštedrejší bol Cetin.
Laboratóriá padli do mínusu
Rentabilitu medzi deviatimi a desiatimi percentami dosiahli vlani štyri rozmanité odvetvia - IT, poisťovací agenti, ťažba. A zdravotníctvo (bez príspevkových a rozpočtových organizácií), do ktorého patria enormne ziskoví zubári, špecializovaní lekári a hlavne eseročky všeobecných lekárov. Tie z každého utŕženého eura premieňajú na profit viac než 24 centov.
Do čísel zdravotníckeho sektora FinStat v tejto analýze nezahrnul začínajúcu Nemocnicu Bory. V bratislavskom Lamači ju postavila skupina Penta a zamestnáva tam vyše tisíc ľudí. Vlani prehĺbila stratu na bezmála 57 miliónov eur a je tak tretím najstratovejším nefinančným podnikom uplynulého roka. Za krátky koniec ťahajú aj laboratóriá, ktoré len s nostalgiou spomínajú na eldorádo v období pandémie - v rokoch 2021 a 2022. Do masívnej straty ich stiahla trhová jednotka Unilabs ovládaná dánskym kapitálom, ktorá svoj záporný výsledok vlani strojnásobila.
Dvadsiatke prevádzkovateľov kúpeľov, ktorí zamestnávajú bezmála štyri tisícky pracovníkov (priemernú mzdu im zvýšili o desatinu na 1 400 EUR) a na profit premieňajú viac ako šesť centov z každého eura v tržbách, kazili muziku iba stratové Britmi ovládané Slovenské liečebné kúpele Piešťany a štátne Kúpele Sliač. Naopak, privátne Kúpele Bojnice a Kúpele Nimnica premenili na profit vyše 16 centov z eura v tržbách.
Ťažba uhlia na Slovensku zaniká
Slovenskej ťažbe už nedominujú Hornonitrianske bane, ktoré utlmujú ťažbu hnedého uhlia. Do jej čela sa dostal Zeocem, rakúskym kapitálom kontrolovaný spracovateľ zeolitu. No profitabilitu biznisu ťahá domáca Slovenská banská, ktorá ťaží polymetalické rudy, ako aj viacerí spracovatelia kameniva, hlavne rakúsky Alas, alebo Čechmi ovládané Slovenské štrkopiesky. Slovenské magnezitové závody, ktoré pri Jelšave ťažia a spracovávajú magnezit, by skončili v oveľa väčšej strate, nebyť bezmála trojmiliónového zisku z predaja emisných kvót.
Desiatka najväčších podnikov v slovenskej ťažbe dáva prácu 2 500 zamestnancom. Medziročný pokles ich počtu o pár stovák spôsobil útlm ťažby v HBR. Mzdy v najväčšej ťažiarskej desiatke stúpli vlani v priemere o 18% nad 2 000 EUR. Naopak, u poisťovacích maklérov nie sú počty zamestnancov dôležité. Za provízie totiž pre nich pracujú individuálni poisťovací agenti na živnosť.
Aj rebríček najväčších sprostredkovateľov poistiek podľa celkových tržieb má nového lídra. Nemeckú OVB Allfinanz vlani predstihol Finportal z holandskej skupiny NN. Najvyšší absolútny profit i EBITDU však stále generuje domácim kapitálom ovládaný Respect, ktorý sa špecializuje na poisťovanie priemyselných rizík. Hoci v ziskovosti tržieb ho predbieha írsky Aon či domáci Concorde.
Svetový líder v kyberochrane
Významné spoločnosti v IT sektore zamestnávajú vyše 17-tisíc ľudí, teda dvojnásobok toho, čo najväčšie podniky v telekomunikáciách. No obe odvetvia platia zamestnancov navlas rovnako. K tomu ale treba dodať, že práve v IT pracuje nemalá časť pracovného kapitálu na kontrakt. Firmy týchto "freelancerov" nemajú v osobných nákladoch, ale v nákupe externých služieb.
FinStat do výsledkov odvetvia IT v tejto analýze nezahrnul dve ziskové holdingové firmy zo skupiny Asseco, ktoré iba zbierajú profity od softvérových dcér, ďalej prevádzkovateľa hazardných hier DOXXbet alebo SkyToll, ktorý na Slovensku spravuje mýtny systém a patrí skôr do podporných služieb v doprave, ako napríklad Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá vlani 20-miliónovou stratou vypálila v logistike riadnu dieru.
S prehľadom najväčší zisk v IT generuje domácim kapitálom ovládaný ESET. Patrí k najvýznamnejším dodávateľom softvéru na ochranu pred digitálnymi rizikami na svete. Podľa servera Finance.Yahoo.com ho softvéroví experti nedávno označili za svetového lídra v kybernetickej ochrane podnikov. Na zisk premieňa bezmála 11 centov z každého utŕženého eura. Ale takisto slovenský Aliter, špecializujúci sa na softvér pre obranu a bezpečnosť, vyťaží zo zinkasovaného eura skoro dvojnásobok. Nuž a menšia Fínmi ovládaná Alma Career, prevádzkujúca známy portál Profesia.sk sprostredkúvajúci ponuky na zamestnanie, viac ako trojnásobok.
Najhoršie výsledky z veľkých IT hráčov dosiahol vlani americký Bloomreach, zaoberajúci sa službami e-commerce pre spoločnosti v skupine, potom domáca InterWay (venuje sa cloudovým riešeniam a kybernetickej bezpečnosti) či na podnikovú sféru zameraná poradenská IT spoločnosť Eviden, ktorú kontroluje francúzsky Atos.
Vianoce u Křetínského
Tržby v elektroenergetike i plynárenstve sa vlani doslova zrúbali o miliardy eur. Napriek tomu obom odvetviam vyskočila rentabilita tržieb nad 12 percent. Energetika sa tak stala novým benchmarkom v zhodnocovaní obratu medzi slovenskými nefinančnými podnikmi.
SPP - Distribúcia, prevádzkujúca plynovodné rozvody, ktorými prúdi zemný plyn ku koncovým zákazníkom na celom Slovensku, však premieňa na čistý zisk bezmála 34 centov z každého utŕženého eura. Obdobnú ziskovosť vykázala vlani aj rakúska Stefe SK, ktorá prepredáva plyn tunajším teplárenským dcéram. No jej vlaňajší profit nakŕmili práve ňou ovládané podniky z tučných ziskov dosiahnutých v rekordnom roku 2023.
Najväčší absolútny profit v plynárenskom biznise však reportuje štátny obchodník s plynom Slovenský plynárenský priemysel. Ten zoštvornásobil prevádzkový zisk, no dividendy z SPP Infrastructure (SPPI), spoločného holdingu s českým podnikateľom Danielom Křetínským, boli o 40% nižšie. Opierali sa síce o stabilné výsledky distribučky, ale neprispel k nim predvlani stratový eustream, ktorý prepravuje plyn celoštátnym plynovodom z východnej hranice na západ.
Vlani už kľúčový prepravca plynu profit výrazne prifúkol. No ešte viac musí Křetínského tešiť profitabilita dua Nafta Gbely a Pozagas, ktoré uskladňujú zemný plyn v podzemných zásobníkoch na Záhorí (a dramaticky nadhodnocujú priemernú ziskovosť odvetvia logistika a uskladňovanie). Z každého utŕženého eura totiž premieňajú na zisk viac ako 50, resp. 77 centov. Všetky kľúčové firmy z plynárenského biznisu sú na zozname 25 nefinančných podnikov s najvyšším absolútnym čistým profitom.
Rozprávkové platy v štátnom SEPSe
Kým vo všetkých spomenutých plynárenských firmách pracuje dovedna zhruba 3 300 ľudí, najväčšie podniky v elektroenergetike zamestnávajú trikrát viac pracovníkov. Vlani im platili v priemere 2 700 EUR mesačne (plynári boli ešte o dve stovky štedrejší). V porovnaní s predchádzajúcim rokom im pridali k platom vyše deväť percent. Suverénne najtučnejšie platy (4 200 EUR) posielala zamestnancom štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS). Spravuje vysokonapäťové rozvody a riadi prepájanie slovenskej rozvodnej siete s okolitými krajinami.
Elektroenergetiku ťahajú hlavne dvaja výrobcovia elektriny: Slovenské elektrárne a Vodohospodárska výstavba, ktorá prevádzkuje vodné diela na Dunaji a na Váhu. Vlastní ju štát a napriek poklesu tržieb pre útlm cien silovej elektriny premieňa na zisk skoro 50 centov z každého eura v tržbách. Ziskovosť elektrární, ktoré štát spoluvlastní s talianskym Enelom a Danielom Křetínským, nie je ani polovičná. No už druhý rok po sebe vygenerovali absolútne najväčší čistý profit zo všetkých nefinančných podnikov v SR. K triumfu im výdatne prispelo zmiernenie strát z obchodovania s komoditnými derivátmi.
ZSE Elektrárňam, ktoré prevádzkujú paroplynový cyklus v Malženiciach, sa zisk síce prepadol, no to preto, že tučný profit z roku 2023 bol prestrelený robustným rozpustením opravných položiek k majetku (bezmála za sto miliónov eur). Jedinú stratu medzi veľkými elektroenergetickými podnikmi si zaknihovala PPC Energy z francúzskej skupiny Veolia, prevádzkujúca elektráreň s paroplynovým cyklom v Bratislave.
Veolii sa nedarilo ani v teplárenstve. Kým o čosi menšej konkurenčnej skupine Stefe ziskovosť padla skoro na polovicu (5%), Veolii sa číslo nezmenilo, no k 7,3-percentnej rentabilite z roku 2023 pribudlo záporné znamienko. Slovenský biznis s dodávkami tepla naďalej ťahá štátny MH Teplárenský holding, ktorý teplom zásobuje veľké krajské mestá vrátane Bratislavy. No i tomu rentabilita vlani klesla o tretinu na 7,5%. Teplárenstvo tak minulý rok zaznamenalo najväčší prepad rentability (o 3,7 bodu) zo všetkých hodnotených odvetví.
Ale späť k elektroenergetike, kde dlhé roky dominovali v ziskovosti krajské distribučné podniky, zodpovedné za fyzické dodávky elektriny z prenosovej sústavy ku koncovým zákazníkom. Tým vlani pre výpadok kompenzácií deficitov za sieťové straty zisky citeľne klesli. Kým Křetínského Stredoslovenskej distribučnej sa podarilo udržať rentabilitu nad 20%, zvyšným dvom distribučkám padla na tretinu - pod 10% vo Východoslovenskej a pod 7% v Západoslovenskej distribučnej. Obe spolu s rezortom hospodárstva spoluvlastní nemecká energetická skupina E.On.
Štátny SEPS nielenže štedro platí zamestnancov, ale zarába aj jedinému "akcionárovi". Na zisk premieňa bezmála 13 centov. Vlani dramaticky posilnil prevádzkový profit, čím viac než vykompenzoval definitívny výpadok dividend od ledva ziskového organizátora krátkodobého trhu s elektrinou OKTE.
Hutnícka apokalypsa
Na opačnom konci rebríčka odvetví zoradených podľa rentability tržieb sa trápi metalurgia. Po rekordne slnečných rokoch 2021 a 2022 živených bobtnajúcimi cenami ocele prišli dve daždivé sezóny. Predvlani vykázala jej rentabilita zápornú nulu. Vlani už na každom utŕženom eure prerábali hutníci skoro tri centy. Aj preto sa priemerná mzda v odvetví mohla zvýšiť iba o 4,3% (len poldruha percentného bodu nad infláciou) na 2 150 EUR.
Z veľkých metalurgických podnikov platí ľudí najlepšie Slovalco. Spolu s Pentou ho ovláda nórsky Norsk Hydro, jedna z najväčších svetových hlinikární. Hoci žiarska dcéra musela odstaviť nosnú výrobu primárneho hliníka, obstojne ju živí jeho recyklácia a produkcia anódových blokov.
Najtučnejšiu absolútnu stratu v odvetví vygenerovali košické železiarne, dcéra amerického oceliarskeho koncernu US Steel, ktorá na východe zamestnáva 7 600 ľudí, čo je až polovica z pracujúcich vo veľkých metalurgických podnikoch. No do ešte zápornejšej rentability padli firmy ovládané domácim kapitálom: Oravské ferozliatinárske závody a najmä výrobca oceľových rúr Železiarne Podbrezová.
Obe železiarne sú na zozname najstratovejších nefinančných podnikov za rok 2024. Pred Košičanov sa pretlačila len elektrotechnická štvorka ZKW Slovakia z kórejskej skupiny LG, ktorá vyrába svetlomety pre autá. V dôsledku dotvárania nemalých rezerv na záručné opravy a opravných položiek k zmluvám so zákazníkmi obsadila pozíciu najstratovejšieho nefinančného podniku uplynulého roka.
V metalurgii sú však aj úspešné príbehy. Darí sa hlavne producentom hliníkových profilov, ako sú mexický Nemak či španielske Cortizo. Rekordnú, viac ako 30-percentnú ziskovosť Ľupčianskeho výrobcu hliníkovej zliatiny Confal zaistili iba odpisy časti záväzkov, ktoré na základe vlani schváleného reštrukturalizačného plánu nebude musieť splatiť svojim veriteľom. Fabrika napriek tomu koncom júla 2025 definitívne skrachovala.
Kia vytrela zrak Volkswagenu
Z lacnejšej ocele ťažia odberatelia. Napríklad v stavebníctve a v strojárstve, ale hlavne v automobilovom priemysle. Ten je najväčším odvetvím priemyselnej výroby podľa obratu aj zisku. Vlani utŕžil toľko peňazí, čo elektrotechnika, hutníctvo, strojárstvo a chémia dohromady (do čísel odvetvia sme nezahrnuli výsledky indického Mothersonu, ktorý prevzal od Faurecie SAS divíziu výroby modulov kabín a vlani pre zmenu účtovného roka publikoval výsledky iba za prvý kvartál). Na čistý zisk však premenil len tri centy z každého utŕženého eura. Podobne ako cestovné kancelárie či teplárenské firmy.
Najväčšie podniky v automotive zamestnávajú vyše 50-tisíc ľudí. Priemerná hrubá mzda v kohorte stúpla takmer o sedem percent na skoro 2 400 EUR. Pre porovnanie, strojárstvo vlani zaznamenalo prakticky rovnakú rentabilitu tržieb. No najväčšie strojárske firmy dokázali mzdy zvýšiť v priemere iba o päť percent a nedostali sa ani na 2 000 EUR.
Automotive má medzi najziskovejšími nefinančnými podnikmi všetky tri hlavné automobilky. Ale medzi najstratovejšími firmami až šiestich subdodávateľov. Kanadskú Magnu PT trápi tvorba opravných položiek súvisiaca s výrobou pre skrachovanú americkú automobilku Fiskars. A s masívnymi stratami sa boria aj výrobca sedačiek a výfukových modulov Faurecia z francúzskej skupiny Forvia, dodávateľ plastových interiérových dielov SMRC Automotive z indickej skupiny Motherson, dve dcéry nemeckej skupiny Mahle, ktoré vyrábajú klimatizačné jednotky a moduly na recykláciu výfukových plynov, alebo kórejský dodávateľ káblových zväzkov Yura.
Samotné automobilky, ktoré z dielov a modulov skladajú automobily, sa však sťažovať nemôžu. Najväčší Volkswagen, ktorý na Slovensku zamestnáva vyše 10-tisíc ľudí, sa v rebríčku najziskovejších nefinančných podnikov vlani posunul o niekoľko priečok nahor, no už predvlani ho stihla preskočiť kórejská Kia.
Robustným prírastkom profitu si tak upevnila pozíciu najziskovejšieho podniku v automotive, a zároveň sa stala druhou najziskovejšou nefinančnou spoločnosťou za Slovenskými elektrárňami. Na čistý zisk dokáže premeniť 8,5 centa (Volkswagen a PCA zo skupiny Stellantis ani nie 2,4 centa). Iba o fúz lepšiu ziskovosť dosahuje menší výrobca zdvíhacích manipulačných zariadení Prodcen či španielsky dodávateľ kovových dielov Gestamp.
Slovnaftu padla marža EBITDA na polovicu
Chemický priemysel tvorí rafinácia ropy, výroba organických chemikálií a hnojív (tzv. základná chémia) a výroba produktov z plastov a gumy. Vlani odvetviu klesla ziskovosť o 1,6-percentného bodu na 5,4%. Môže za to hlavne spracovanie ropy na benzín a naftu, ktoré reprezentuje najväčší chemický podnik Slovnaft z maďarskej skupiny MOL.
Pre prudký prepad dopytu po pohonných hmotách v prvom pandemickom roku bola rafinácia ropy najviac stratové odvetvie domácej ekonomiky. O rok neskôr bol už Slovnaft štvrtým najziskovejším nefinančným podnikom a v roku 2022, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu a vyšponovalo ceny fosílnych palív, generoval vyšší profit iba plynárenský holding SPPI, v ktorom sa len zlievajú dividendy od dcérskych spoločností.
Z tučného hrubého profitu zaplatil Slovnaft solidárny príspevok za bezmála 520 miliónov eur (s daňou z príjmov viac ako 625 mil. EUR). O rok neskôr sa však o stále nadpriemerný profit nepodelil. Hoci mu vlani hrubý zisk ďalej klesol, na solidárnom príspevku predsa zaplatil bezmála 56 miliónov eur. Výsledná rentabilita tržieb sa tak znížila o viac než štvrtinu. Na čistý zisk Slovnaft pretváral ani nie sedem centov z každého utŕženého eura.
Na cenovo málo citlivom trhu sa mu pritom tržby znížili výraznejšie ako nákupy vstupov, hoci cena ropy mala klesajúci trend. Nákupy od prepojených podnikov v zahraničí mu dokonca významne narástli. Vo výsledku mu marža EBITDA padla vlani na polovicu (7,6%) a bola najnižšia od dramatického prvého pandemického roku.
Najväčšie chemické fabriky zamestnávajú bezmála 20-tisíc pracovníkov (mzdu zvýšili o osem percent na takmer 2 200 EUR). Z toho až štvrtina pripadá na najväčšieho zamestnávateľa - nemeckého pneumatikára Continental. Ten na začiatku vlaňajška spojil dve púchovské dcéry do jednej, ktorej oproti súčtu výsledkov predchodkýň klesli tržby i zisk. No stále dokáže premeniť na profit viac ako 12 centov z každého utŕženého eura. Podobne ako fínsko-slovenský výrobca fólií Terichem Tervakoski.
Ešte o niekoľko centov vyššiu výnosnosť tržieb vykazujú nemecký výrobca technických plynov Messer Tatragas alebo francúzsky producent plastových túb Albéa. V stratách sa naopak utápa už spomínaný plastikár SMRC, ako aj výrobcovia gumových tesnení pre automotive - Číňanmi ovládaný SaarGummi a ContiTech Vibration Control, ďalšia z tunajších dcér Continentalu. Predvlaňajšiu stratu však zažehnal šaliansky výrobca hnojív Duslo z českej skupiny Agrofert Andreja Babiša, keď zdvihol obrat a ušetril na plyne.
Zbrojári vytesnili ložiskárov a kotlárov
Najväčšie strojárske a elektrotechnické firmy zamestnávajú po 22-tisíc ľudí. A aj ich platia podobne. Mzdy presahujú 1 900 EUR. No kým strojári sa tam dostali po päťpercentnej valorizácii, elektrotechnici nepridali zamestnancom ani celé percento. Obom odvetviam pritom klesla rentabilita tržieb rovnako - o 0,8-percentnému bodu. No zatiaľ čo strojári premieňajú na zisk skoro tri centy z každého eura v tržbách, čiže podobne ako automobilový priemysel, ktorému mnohí dodávajú svoje produkty, elektrotechnici iba polovicu.
Slovenské strojárstvo už neťahajú výrobcovia ložísk alebo kotlov. Ale zbrojári. Najviac výrobca munície VOP Nováky zo skupiny Czechoslovak Group Michala Strnada. Na zisk konvertuje viac než 35 centov zo zinkasovaného eura. A jeho druhá úspešná zbrojovka ZVS holding, ktorú spoluvlastní so štátnou DMD Group, "iba" necelých 10 centov.
Medzi najstratovejšími nefinančnými podnikmi majú strojári až dvoch zástupcov: nemeckú obchodnú spoločnosť Vaillant Group Heat Pump Production a Greatech Mechatronics z nemeckej skupiny Manz. Tá sa zaoberá strojárskou výrobou pre automotive a elektromobilu a koncom vlaňajška hlásila predbežnú platobnú neschopnosť.
Elektrotechniku poháňa najmä kórejský producent monitorov Samsung ale aj japonský Panasonic, ktorý dodáva komponenty pre automobilový priemysel. Výrobca televízorov Foxconn z taiwanskej skupiny Hon Hai Precision odvetvie brzdí, podobne ako dodávateľ svetlometov Hella z francúzskeho zoskupenia Forvia. Firmou s najväčšou absolútnou stratou v tunajšej elektrotechnike a zároveň najstratovejším nefinančným podnikom uplynulého roka sa stal vyššie spomínaný dodávateľ svetlometov ZKW, ktorý prerábal vyše 22 centov na každom utŕženom eure.
IKEA odflákla zverejnenie závierky
Celulózo-papierenskému biznisu (vrátane nábytkárov) rástli vlani zisky dynamickejšie ako obrat. Ziskovosť tržieb mu preto poskočila až o 2,5-percentného bodu. Väčší prírastok dosiahlo už iba plynárenstvo.
Najväčšie podniky v sektore zamestnávajú bezmála 8 700 zamestnancov (priemerná mzda stúpla o vyše desatinu na 1 900 EUR). K tým treba prirátať skoro poldruha tisíca pracovníkov najväčšej nábytkárskej fabriky IKEA Industry, ktorá publikovanú závierku k 31.8.2024 odflákla natoľko, že ju FinStat nemohol zaradiť do databáz (pred pol rokom zverejnila výkazy, no bez vysvetľujúcich poznámok).
Z jej výkazov je však jedna vec istá. Podnik sa prepadol do najväčšej straty (-47,4 mil. EUR), akú si odvetvie za posledných sedem rokov nepamätá. A to vrátane predvlaňajšieho rekordného bezmála 26-miliónového mínusu ružomberskej celulózky Mondi SCP či vyše 29-miliónovej straty východoslovenského Bukocelu, ktorý túto jar skrachoval spolu so všetkými prepojenými spoločnosťami.
Liptovská celulózka, ktorú spoluvlastní britský holding Mondi s Eco-Investom slovenského podnikateľa Milana Fiľa, sa však vlani pozviechala a 105-miliónovým prírastkom čistého zisku zabezpečila odvetviu celé zlepšenie profitability. Tá by bez tejto fabriky bola totiž polovičná a sektor by na profit premieňal ani nie dva centy zo zinkasovaného eura.
K zlepšeniu ziskovosti odvetvia však prispeli aj výrobcovia papierovej hygieny, najmä švédska Essity a SHP Harmanec, kontrolovaný Milanom Fiľom. Nedarilo sa lídrovi vo výrobe dosák cyperskému Kronospanu a v mínusoch sa stále utápa najväčší slovenský piliar vlastnený nemeckou rodinou Rettemeierovcov. Len vďaka zisku z predaja majetku sa z hlbokej predvlaňajšej straty vyhrabal domáci nábytkár Decodom, zatiaľ čo stabilný profit vykazujú švédsky výrobca kovového nábytku Aj Metal Design či český producent matracov Materasso.
V obuvi prosperujú malí špecialisti
Kým v susednej Českej republike odvetvie spracovania kože a výroby obuvi prakticky neexistuje, v SR ešte ťažilo z nižších nákladov na pracovnú silu. Veď najväčšie obuvnícke a kožiarske podniky platia 5,5 tisícke zamestnancov iba 1 200 EUR (medziročne mzda stúpla o päť percent). Podobne chabo odmeňuje svojich ľudí napríklad štátna Slovenská pošta, zamestnávajúca vyše 10-tisíc pracovníkov.
Prepad globálneho dopytu po obuvi, ktorý šokoval aj čínske hlavné mesto obuvníctva Wenzhou, donútil trhovú trojku - dánske Ecco zastaviť tento rok celú slovenskú výrobu. Najväčší obuvník Lowa z talianskej skupiny Tecnica zatvorí v auguste závod v Handlovej. Do straty sa dostal aj druhý Gabor alebo nemeckým kapitálom ovládaný SlovTan, ktorý spracúva usne pre sesterské spoločnosti v skupine. A aj švajčiarsky Rieker už iba spomína na tržby a zisky spred dvoch rokov, keď preň šili topánky vo Vietname.
Darí sa iba úzko zameraným špecialistom, ktorých riadia domáci podnikatelia - bardejovskému výrobcovi turistickej obuvi BOSP, ale hlavne firme Artra, ktorá v Partizánskom šije pracovnú a špeciálnu obuv. Na profit mení skoro 16 centov z utŕženého eura. Celé odvetvie nedokáže konvertovať na zisk ani pol centa.
Zdroj: Finstat.sk, júl 2025
Aj keď v médiách v posledných mesiacoch rezonovalo zatváranie niekoľkých odevných či textilných výrob, na rozdiel od obuvníctva tento skoro dvakrát väčší sektor aj vlani premieňal na profit 3,6 centa z každého utŕženého eura. Viac ako automotive či strojárstvo. Najväčšie odevné a textilné firmy však zamestnávajú len 3 300 pracovníkov s priemernou mzdou pri hranici 1 450 EUR (medziročne stúpla o osem percent).
Sektor ťahajú dvaja najväčší hráči - rakúsky Tatra Textil, ktorý vyrába posteľoviny, spacie vaky či izolačné rúno, a dánsky Muller Textiles, ktorý dodáva aj technické textílie automobilovému priemyslu. Oba majú štyri- až päťkrát vyššiu rentabilitu než priemer odvetvia. V stratách sa na druhej strane utápa DBI Global Supply Chain, ktorá sa orientuje na produkciu pančuchového sortimentu.
Dáni to schytali aj vychytali
Po teplárenstve a hutníctve zaznamenalo najväčší prepad rentability tržieb (-1,5 bodu) pôdohospodárstvo. Obdobný s útlmom v chémii a logistike, no s tým rozdielom, že agrobiznis nedokáže premeniť na profit už ani tri centy. Pred dvoma rokmi, keď kulminovali ceny agrokomodít, to bolo vyše deväť centov. Jeho vlaňajší výkon tak v porovnaní s rokom 2022 nie je ani tretinový.
Najväčšie pôdohospodárske podniky zamestnávajú zhruba sedemtisíc pracovníkov. Takmer polovici z nich dáva prácu štátny ťažiar dreva Lesy Slovenskej republiky, ktoré prepad pridanej hodnoty vyvažovali dotáciami a rozpustením rezerv vytvorených v roku 2023. Priemerná mzda v najväčších agropodnikoch vlani siahala k 1 900 eurám, no medziročne nestúpla ani o štyri percentá. Farmári a lesníci tak ľuďom pridali menej ako stratami sužovaná metalurgia.
Pred dvoma rokmi ťahali odvetvie pestovatelia pšenice. Teraz sa do popredia dostali chovatelia ošípaných. Dánsky Dan - Slovakia Agrar, spoločnosť s najväčším absolútnym ziskom v odvetví, konvertuje na profit 16 centov z eura v tržbách. Skoro 26-percentnú rentabilitu má iný dánsky chovateľ ošípaných a producent vajec ProOvo. No dánski investori tu majú aj stratové príbehy, ako sú ich pestovatelia obilnín Donau farm Blahová a Donau farm Kalná či chovateľ dojníc FirstFarm Agra M.
Bagetár prekonáva cukrovinkára
Najväčší výrobcovia potravín a nápojov zamestnávajú dohromady bezmála 20-tisíc ľudí. Mzdy vlani zvýšili o 8,5%. No zatiaľ čo nápojári platia ľuďom v priemere 2 000 EUR mesačne, potravinári ani nie 1 700 EUR, teda rovnako ako najvýznamnejší farmári bez štátnych lesníkov.
Potravinárom vlani rentabilita tržieb stagnovala na úrovni 3,6%. No oproti ťažkému pandemickému roku 2021 je dvojnásobná. Vlani sa zlepšili mliekari na čele s nemeckou jednotkou Meggle, hoci najstratovejší podnik celého potravinárstva boli menšie Levické mliekarne. Pridali i mäsiari, no menší mäsokombinát Nourus Food vstúpil do reštrukturalizácie (skončila v júni) a presunul sa do veľkoobchodu.
Oba spomenuté segmenty sa rentabilitou tržieb stále potácajú pod priemerom odvetvia, pod ktorý vlani skĺzli už aj spracovatelia hydiny, hlavne pre prepad profitu u lídra EU Poultry (ovláda ho Ukrajinec Dmytro Borodavka, neplatí zamestnancom ani 1 000 eur mesačne), ale aj pre pokles zisku Domäska, ktoré kontroluje rodina Konkoľovcov.
Nad priemer ťahajú potravinárstvo iné segmenty. Napríklad švajčiarsky výrobca dehydratovaných potravín Nestlé alebo čokolády Mondelez zo švajčiarskej skupiny Kraft Foods. Avšak poľsko-slovenský producent mrazených pekárskych polotovarov Frost z Prešova premieňa na zisk vyše 15 centov, teda trikrát viac ako spomenuté giganty.
A ešte lepšiu rentabilitu má výrobca bagiet Pierre Baguette, ktorého spoluvlastnia Andrej Šmuro a Róbert Mego. Biznis im ťahá vývoz na poľský či rakúsky trh. Predvlani vygenerovali najväčší profit v odvetví a vlani len o pár stovák tisíc zaostali za tržbami oveľa väčším cukrovinkárom IDC Holding, ktorý ale konvertuje na zisk necelých 11 centov z utŕženého eura.
Nápojári zvýšili rentabilitu už nad päť percent. Najtučnejší profit v odvetví permanentne generuje pivovar Plzeňský Prazdroj, ktorý patrí do japonskej skupiny Asahi, ale o vlas vyššiu ziskovosť tržieb dosahuje česká Kofola, ktorá na profit premieňa desať centov z každého utŕženého eura. A ešte o dva centy viac seredský výrobca šumivých vín Hubert J.E. z nemeckej skupiny Oetker a domácim kapitálom ovládané Vinárske závody Topoľčianky.
Biedronka štartuje obrou stratou
Potravinárom a nápojárom stúpol vlani čistý zisk zhruba o osem percent. Pôdohospodárom sa o tretinu prepadol. Približne tretinový pokles hlásia aj maloobchodné reťazce na čele s domácou skupinou Coop Jednota a rakúskou Billou. Menší slovenský reťazec Terno sa po roku opäť ponoril do strát, podobne ako bratislavská sieť Yeme či malé východoslovenské duo Dekort a Omida.
Do poklesu zisku u reťazcov pritom FinStat nezapočítal 15-miliónovú stratu Jeronimo Martins Slovensko, ktoré prvú predajňu novobudovanej siete Biedronka otvorilo až tento rok v marci v Miloslavove. A čísla celého maloobchodu nezahŕňajú ani výsledky najväčších zahraničných reťazcov Lidl, Kaufland a Tesco, ktoré ich zverejnia najskôr koncom augusta. Ako každý rok, FinStat sa maloobchodným reťazcom znova povenuje v samostatnej detailnej analýze.
Za pokles profitu obchodných reťazcov môže aj zníženie obchodnej marže, čo naznačuje, že obchodníci mierne tlmili tlak nákupných cien na ceny na pultoch. A hoci Terno či prešovské Milk-Agro marže zvýšili, nedokázali ich pretaviť do výsledného profitu. Ešte viac klesli marže v drogériách, na čo stratou doplatila trhová trojka, prevádzkujúca sieť 101Drogerie.
Naopak, predajcovia odevov a obuvi už tak tučné obchodné marže ďalej navyšovali. Najväčší profit v segmente si zaknihovalo poľské Pepco (na profit konvertuje 8,5 centa z utŕženého eura), ale len nepatrne za ním zaostala nemecká sieť Newyorker, ktorá z každého zinkasovaného eura premieňa na zisk dvojnásobok. Takmer 15-percentnou rentabilitou tržieb sa môže chváliť i nemecký predajca obuvi Deichmann.
Naopak, cyperská Sport Vision Slovakia, ktorá prevádzkuje eshop s odevami, prerába čoraz viac. A firme FC ecom, ktorá prevádzkovala obľúbené eshopy Factcool a Bezvasport a ktorú ovláda Ivan Chrenko zo skupiny HB Reavis, súd v apríli povolil reštrukturalizáciu. Lanskými číslami sa zatiaľ nepochválila. Nedarí sa ani britskému Primarku či Ozete, ktorú ovláda bývalý partner skupiny Penta Jozef Špirko.
Xella výrobu neobnoví
Výrobcom stavebných hmôt vlani tržby aj zisky prakticky stagnovali. V dôsledku toho sa rentabilita tržieb držala pod piatimi percentami. Najvýznamnejšie podniky v odvetví zamestnávajú bezmála deväťtisíc ľudí, ktorým vlani zvýšili platy o 9,5% na vyše 2 100 EUR. Biznis potiahli výrobcovia cementu a hlavne omietok, vápna a tvárnic. Nedarilo sa viacerým sklárskym spoločnostiam.
Výrobu stavebných látok ťahá Danucem z írskej skupiny CRH, ktorý vyrába cement a slinok v Rohožníku a Turni nad Bodvou. Generuje najvyšší absolútny zisk v odvetví a na profit pretvára 14 centov z každého zinkasovaného eura. Takú nadpriemernú rentabilitu dosahuje i nemecký výrobca keramických izolátorov PPC Čab, rakúsky omietkar Baumit alebo luxemburský producent vápna Carmeuse (približne dve tretiny produkcie odoberá jediný zákazník z hutníckeho priemyslu). Až bezmála 27 centov z jedného eura v tržbách vyryžuje domáci výrobca pórobetónových tvárnic Porfix.
Najväčšiu stratu v odvetví znova vytvoril Johns Manville, do roku 2022 vysoko ziskový dodávateľ sklených vláken využívaných aj v automotive. Ovláda ho americká skupina Berkshire Hathaway, "investičného mága z Omahy" Warrena Buffetta. Do straty obrok znova padol taliansky výrobca medicínskych ampuliek Medical Glass, no skĺzol do nej aj Britmi ovládaný ťažiar a spracovateľ magnezitu Slovmag Lubeník a v mínuse zotrval nemecký predajca pórobetónových tvárnic Xella. Ten musel v roku 2023 pre útlm dopytu odstaviť výrobu v závode v Zemianskych Kostoľanoch (neplánuje ju spustiť ani v roku 2025) a na slovenskom trhu iba prepredáva produkciu sesterských závodov z Česka a Maďarska.
Silná sezóna elektromontážnych firiem
V stavebníctve sa ziskovosť tržieb potáca pod štyrmi percentami. A to ju ešte prifukujú developerské firmy bez zamestnancov (napríklad Sky Park Residences alebo Damian Jasná), ktoré zarábajú na prepredaji už postavených budov.
Segment špecializovaných stavebných prác generuje už väčší zisk, ako stavbári budov a ciest dohromady. Ťahajú ho úspešné elektromontážne firmy ako Eltra Daniela Křetínského (trakčné vedenia) alebo domáci Elcon (elektrické vedenia), ktoré vyťažia šesť centov z každého eura. Alebo český Christabel či domáca Elza - Elektromontážny závod Bratislava, ktoré na profit skonvertujú dvoj- resp. Trojnásobok.
Zdroj: Finstat.sk, júl 2025
Keďže v stavebníctve dominujú malé firmy, podiel veľkých hráčov na výkone odvetvia je ďaleko menší ako vo veľkých priemyselných sektoroch. Zatiaľ čo v automobilovom priemysle FinStat eviduje ani nie štyristo spoločností, v stavebníctve skoro 35-tisíc. Najväčšie stavebné podniky zamestnávajú zhruba osemtisíc pracovníkov (ďalšie tisíce na živnosť). Mzdu im vlani zvýšili o sedem percent na vyše 2 300 EUR.
Najväčší zisk v odvetví vytvára ako každý rok spoločnosť Via Pribina. Tá sa však už roky nevenuje stavebnej činnosti. Prevádzkuje úsek rýchlostnej cesty R1 pri Nitre a tržby za správu a financovanie výstavby jej napĺňa iba štát. Preto FinStat v číslach stavebníctva tento podnik nezohľadňuje a zaratúva ho do odvetvia podporných služieb v doprave, kde je napríklad NDS.
Druhý najväčší zisk vytvorila fínska stavebná firma YIT Slovakia. No prakticky celý stojí na výnosoch z finančného majetku. Z tradičných stavebných gigantov sa vlani darilo Eurovii z francúzskej skupiny Vinci, InVestu z domáceho holdingu IN Group, slovenskému Keramingu, Viakorpu alebo Sytiqu. Naopak, do väčšej straty sa ponoril rakúsky Strabag Pozemné staviteľstvo a prepadol nemecký Hochtief. Ale najväčšie mínus v biznise utrpel permanentne stratový rakúsky Porr, ktorému matka musela doliať nový kapitál za 20 miliónov eur. Vytvoril takú chabú pridanú hodnotu, že ňou pokryje ledva polovicu osobných nákladov.
MHD: Na euro tržieb dve eurá dotácií
Doprava síce vlani posilnila ziskovosť, ale to len preto, že potrubný prepravca plynu eustream vyskočil zo straty do rekordného profitu. Bez neho by odvetviu rentabilita klesla z troch na 2,2% a ak by sme od profitu zvyšnej dopravy odpočítali aj robustný finančný zisk najväčšieho železničného prepravcu Budamar Logistics, bola by ešte o pol percentného bodu slabšia.
Najväčšie podniky v doprave (bez eustreamu) zamestnávajú bezmála 22-tisíc ľudí. Štvrtinu z nich už vlani stratový štátny osobný železničný dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ŽSSK). Tomu pritom štát nielenže výrazne zvýšil kompenzácie za výkony vo verejnom záujme, ale aj subvencie na obnovu vozového parku, z čoho ťažili privátne opravárenské podniky. No popri nákladoch na služby ŽSSK významne stúpajú tiež osobné náklady. Rast miezd pritom dlhodobo predbieha infláciu. Zatiaľ čo priemerná mzda v podniku siaha k 2 000 eurám, priemer veľkých dopravcov bol vlani o 250 eur slabší.
Tisícky zamestnancov pracujú aj v segmente mestskej a prímestskej autobusovej dopravy. Ich priemerná mzda dosahuje priemer veľkých dopravcov, no vlani rástla polovičným tempom. Podniky MHD majú relatívne nižšie tržby, no ich biznis masívne dotujú samosprávy. Na jedno euro tržieb pripadajú zhruba dve eura kompenzácií za dopravu vo verejnom záujme. Napríklad najväčší Dopravný podnik Bratislava utŕžil za cestovné ani nie 50 miliónov eur, no na dotáciách prijal vlani vyše dvojnásobok.
Ešte predvlani bola najväčším podnikom v doprave spoločnosť Good Roads, ktorá podniká v nákladnej cestnej doprave. Vlani ale prepustila polovicu ľudí, od jesene dlhuje štátu na daniach 2,5 milióna eur, presťahovala sa na bratislavskú virtuálnu adresu, zmenila názov na Rascon Europe Central, vymenila štatutára (za Ukrajinca Ruslana Hridžaka) i majiteľa za eseročku registrovanú v daňovom raji v Delaware. A zmeny zaklincovala rekordnou stratou prevyšujúcou 16 miliónov eur, čím tromfla aj predvlani najstratovejší eustream.
V cestnej preprave tak nadpriemernou rentabilitou vystupuje z davu renomovaný kamiónový prepravca STD Donivo, ktorého kontroluje Ján Drozd. V železničnej preprave zasa Railtrans, za ktorým stoja domáci podnikatelia, vrátane Jána Sabola a Roberta Spišáka. Obaja prepravcovia ale hľadia na chrbát štátneho správcu ropovodov Transpetrol, ktorý na profit premieňa viac než 11 centov z každého utŕženého eura.
Zmenou metodiky k účtovnému prepadu tržieb
Poskytovateľom hazardných hier vlani klesli tržby o tretinu, čiže o bezmála 1,1 miliardy eur. No stalo sa tak preto, že štvrtý najväčší subjekt v biznise - štátny Tipos (a aj dvaja menší prevádzkovatelia kasín z rakúskej skupiny CBG) zmenili metodiku účtovania kľúčových položiek vo výkaze ziskov a strát. V predchádzajúcich rokoch už obdobnú korekciu zrealizovali traja najväčší privátni konkurenti Tipsport, Niké a Fortuna.
FinStat však predchádzajúci rok 2023 prepočítal podľa novej metodiky a výsledkom je medziročný nárast tržieb takmer o desatinu. Keďže zisky v sektore stúpali rýchlejšie, vylepšila sa aj rentabilita tržieb. O celý jeden percentný bod. Prevádzkovatelia stávkových kancelárií, hracích automatov, internetových i kamenných kasín tak z každého utŕženého eura zarobili bezmála 11 centov. Takmer toľko, čo telekomunikácie.
Najväčší hráč v biznise s hazardom český Tipsport zaknihoval skoro taký čistý zisk ako ostatní traja najväčší konkurenti dohromady. A vedúca štvorica zarobila v čistom viac než 195 miliónov eur, čo je dvojnásobok čistého profitu, ktorý vlani vykázali dovedna reštaurácie, hotely a cestovné kancelárie.
Najväčšie spoločnosti v hazarde zamestnávajú zhruba štyritisíc ľudí (obdobné počty eviduje 50 najvýznamnejších prevádzkovateľov hotelov). Priemerná mzda presiahla 1 650 EUR a medziročne stúpla o jednu osminu. A o osminu narástli aj dane a poplatky do verejných rozpočtov, ktoré vlani dosiahli 450 miliónov eur. Je to zhruba tretina sumy, ktorú Slováci v kasínach, stávkových kanceláriách a hracích automatoch vlani premrhali. Poskytovatelia hazardných hier tak patria k najštedrejším "sponzorom" štátneho rozpočtu po energetike a predajcoch pohonných hmôt.
Stratové hotely sanujú TMR vleky a bazény
Na rozdiel od hazardu sektor hotelov, reštaurácií a cestovný ruch patria k odvetviam, ktoré sa s útlmom dopytu počas pandémie vyrovnávajú najťažšie. Tržby i zisky im síce stúpajú, no rentabilita stagnuje pod dvoma centami z každého utŕženého eura u prevádzkovateľov ubytovacích služieb, respektíve pri troch centoch u poskytovateľov stravovacích služieb a predajcov zájazdov.
Vlani najziskovejší Hotel Radisson Blu Carlton by bol pritom bez rozpustenia opravných položiek k majetku na nule. Znova najstratovejší hotelier, prevádzkovateľ liptovského rezortu Gothal, ovládaný neúspešnou domácou finančnou skupinou Arca, stále nedokáže vytvoriť pridanú hodnotu, ktorá by pokryla aspoň osobné náklady. Zato správca Ski & Wellness Residence Družba v Jasnej premieňa na zisk až 30 centov z každého utŕženého eura. V roku 2023 popri tomto výkone dokázal zrenovovať hotelové kapacity.
Lanský výtlak hotelierov by bol ešte slabší, keby sa k ich číslam pripočítali výsledky hotelovej divízie spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR), ktorú ovláda popradský podnikateľ Igor Rattaj a ktorá manažuje poldruha tucta ubytovacích zariadení vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Jej hotely sú síce v strate, no tú viac ako vyvažujú ziskové zábavné parky a horské strediská. TMR zamestnáva skoro tisíc ľudí, ktorým platí mesačne bezmála dvetisíc eur. Päťdesiatka najväčších hotelierov dáva prácu štyrom tisíckam zamestnancov, ktorým priemernú hrubú mzdu vlani zvýšila o desatinu na vyše 1 600 EUR.
Junkfood plní slovenské žalúdky
Cestovným kanceláriám kraľuje tržbami, ziskom i počtom zamestnancov najväčší hráč Der Touristik (patrí do nemeckej skupiny Rewe, ktorá konsoliduje maloobchodný reťazec Billa). Na tunajšom trhu predáva zájazdy pod pôvodnou značkou Kartágo Tours. Z každého utŕženého eura premení na čistý profit 3,7 centa a zamestnancom platí vyše 2 100 EUR mesačne. Druhý najväčší Hydroutour eviduje skoro dvakrát vyššie osobné náklady. Ak by platilo, že zamestnáva ani nie stovku pracovníkov, priemerná mzda by uňho dosahovala bezmála 4 700 EUR.
Reštaurácie vlani pokračovali v navyšovaní tržieb. Podrástli o 15%. Ale zisk - na rozdiel od roku 2023, keď sa robustným spôsobom vynorili zo strát, posilnili len minimálne. Rast profitu potiahla skupina McDonald's, ktorá predáva obľúbený fastfood. Vrátane spolupracujúcich franšízistov sa na tržbách odvetvia podieľa 11 percentami, no generuje bezmála 40% celkového profitu odvetvia stravovacích služieb.
Hoci priemerná rentabilita sa v reštauračnom sektore vlani mierne znížila na 2,7%, skupina McDonald's premieňa na profit triapolkrát viac. Zamestnáva spolu zhruba 2 200 zamestnancov a priemerná mzda jej stagnuje pod hranicou 1 300 EUR. Zastrešujúca firma, ktorú kontroluje americký McDonald's, už žije hlavne z predaja licencií (franšíz), vďaka čomu premieňa na profit vyše 26 centov z každého utŕženého eura, čo je výrazne vyššia profitabilita, ako vykazujú lídri v IT, telekome, energetike či priemysle.
Kuriér skrachoval, majiteľ v base
Popri metalurgii sa so zápornou rentabilitou pasovalo vlani už len odvetvie poštových služieb. Môže za to neustále stratová štátna Slovenská pošta, ktorá zamestnáva vyše desaťtisíc ľudí a vlani stratu viac ako zdvojnásobila. Ale aj obratom zanedbateľný 123Kuriér, ktorý vo februári definitívne skrachoval po tom, čo jeho majiteľ skončil vo väzení a predvlaňajší rekordný zisk spoločnosť preklopila na rekordnú stratu, o tretinu vyššiu, než zbastlili štátni poštári.
Bez oboch hráčov dokázali kuriéri rentabilitu tržieb posilniť o celý percentuálny bod. Z každého utŕženého eura vyťažili v čistom bezmála štyri centy. Zásadne k tomu prispel najziskovejší hráč v odvetví, trhová štvorka GLS Daniela Křetínského, ktorá premieňa na zisk osem centov zo zinkasovaného eura. Ale aj dvojka Slovak Parcel Service a osmička Express One (pôvodne známa ako In Time), ovládané rakúskou poštou, či šestka DHL zo skupiny Deutsche Post.
Trhový líder podľa celkových tržieb - Packeta, ktorú kontroluje Čech Jiří Šmejc, bývalý biznis partner Petra Kellnera (zosnulý manžel Renáty Kellnerovej), sa ledva drží nad nulou. A zlepšeniu profitability alternatívneho poštového operátora Cromwell (ovládajú ho domáci podnikatelia, vrátane Oszkára Világiho, Jána Sabola a Roberta Spišáka) výrazne pomohli finančné výnosy. Kuriérska trojka DPD, ktorá patrí pod francúzsku La Poste, dokázala iba mierne skorigovať stratu. Je tretím najhoršie performujúcim podnikom v segmente poštových a kuriérskych služieb.
