Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 80492

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, Františkánska 22, Trnava, správcu úpadcu GROW a.s. v konkurze, Žihárec 280, zastúpeného spoločnosťou In Medias Res s.r.o., Františkánska 22, Trnava proti žalovaným: 1. Mariánovi Drozdovi a 2. Ing. Ružene Drozdovej, obom bytom Mierová 3322/4, Trnava, zastúpeným advokátom Mgr. Miroslavom Michaličkom, Vajanského 22, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu alebo iné, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi/6/2008-170 zo dňa 12.10.2010 jednohlasne t a k t o

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalobca sa v konaní domáhal určenia, že kúpna zmluva a zmluva o vecnom bremene zo dňa 10.3.1999, N 70/99, NZ 60/99 uzavretá medzi úpadcom a žalovanými je v časti týkajúcej sa zriadenia vecného bremena voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, eventuálne zrušenia zriadeného vecného bremena, určenia neplatnosti predmetnej zmluvy v časti zriadenia vecného bremena, alebo určenia, že právo žalovaných zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo, osobným i nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu zapísanú na LV č. 5082 pre kat. úz. Trnava ako parc.č. 3381/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3320m2 zaniklo. Poukazoval na to, že užívanie zaťaženého pozemku žalovanými neprimeraným spôsobom zasahuje do práv úpadcu ako vlastníka pozemku, pozemok nemôže užívať na žiaden účel, nemôže na ňom zriadiť stavbu, ani ho rozdeliť a speňažiť bez toho, aby žalovaným neznemožnil prechod a prejazd, pričom zaťažený pozemok v rozpore so zmluvou dojednaným obsahom práva užívajú aj zamestnanci, odberatelia a dodávatelia žalovaných a tretie osoby. Výkonom práv z vecného bremena dochádza k znehodnocovaniu pozemku bez akejkoľvek náhrady, pričom vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu došlo ku zmene pomerov medzi úpadcom ako povinným a žalovanými ako oprávnenými z vecného bremena, výhody na strane žalovaných sú v hrubom nepomere k povinnosti úpadcu a sú preto dané dôvody pre zrušenie vecného bremena podľa § 151p ods. 3 Obč. zák.. Naviac zo zmluvy nie je možné ani výkladom podľa § 35 Obč. zák. zistiť, ktorá časť ceny pripadá na kúpnu cenu a ktorá časť je odmenou za zriadenie vecného bremena, zmluva je tak nezrozumiteľná v dôsledku neurčitosti výšky dohodnutej odmeny za zriadenie vecného bremena a podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatná. Na predmetnom pozemku je pritom postavená cesta, ktorá sa podľa § 43a ods. 3 stavebného poriadku považuje za stavbu a súčasne je v zmysle § 119 ods. 2 Obč. zák. nehnuteľnosťou, ku ktorej žalovaní žiadne právo zriadené nemajú. Nakoľko zmluva bola uzatvorená úpadcom pred vyhlásením konkurzu a jej predmetom je záväzok úpadcu strpieť určitú činnosť, správca v súlade s § 45 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z. vypovedal zmluvu s dvojmesačnou výpovednou lehotou.

Žalovaní žiadali návrh zamietnuť. Uvádzali, že úpadca ako vlastník zaťaženého pozemku nie je v jeho držbe a užívaní obvyklým spôsobom obmedzovaný, sám sa odpredajom okolitých pozemkov dostal do situácie, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ku ktorej by cez predmetný pozemok pristupoval. Ku vzniku hrubého nepomeru medzi povinnosťami žalobcu a oprávneniami žalovaných nedochádza rovnako ako nedochádza k porušovaniu práv z vecného bremena užívaním pozemku na prechod tretími osobami. Vecné bremeno nebolo zriadené bezodplatne, ale odplatne, za jednorazovú odmenu pomerne z kúpnej ceny, žalovaní nemajú žiaden iný prístup k svojmu pozemku. Súčasný právny stav nie je v rozpore s objektívnym právom a nedochádza ním k poškodovaniu záujmov žalobcu ani veriteľov úpadcu. Vecné bremeno podľa ich názoru nie je záväzkom, hoci sa zriaďuje na základe záväzkovo právneho vzťahu, a preto nie je možné ho vypovedať podľa § 45 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z.. Súčasne vzniesli námietku premlčania práva žalobcu s tým, že podľa § 58 ods. 3 zák.č. 7/2005 Z.z. odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, resp. počas troch rokov pred začatím konkurzného konania, ak ide o právny úkon v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom.

Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 12.10.2010 určil, že právo žalovaných v 1. a v 2. rade zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo, osobným i nákladným motorovým vozidlom cez nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu ako povinného z vecného bremena, zapísanú na LV č. 5082 vydaný Správou katastra Trnava, nachádzajúci sa v kat. úz. Trnava, okres Trnava, obec Trnava, pozemok, parcela č. 3381/1, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 3320 m2, a to bezodplatne, časovo a priestorovo neobmedzene, vecné bremeno ktoré bolo zriadené Zmluvou o vecnom bremene zo dňa 10.03.1999, spísanou vo forme notárskej zápisnice N 70/99, NZ 60/99 zaniklo.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva o zriadení vecného bremena bola uzatvorená platne a na základe toho bol platne zapísaný vklad tohto vecného bremena v katastri nehnuteľností. V čase uzatvárania tejto zmluvy vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase bol úpadca vlastníkom ďalších pozemkov v predmetnom areály, nemožno kvalifikovať tento právny úkon ako absolútne neplatný z dôvodu, že týmto úkonom bol založený dlhoročný protiprávny stav, ktorým sa neprimeraným a hrubým spôsobom zasahovalo a zasahuje do výkonu vlastníckeho práva úpadcu a konkurzných veriteľov, ktorý je v rozpore s právnym inštitútom dobrých mravov, podľa ustanovenia § 3 OZ, v zmysle ktorého výkon práv vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod porušenia dobrých mravov v čase, keď došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy. V rozpore s dobrými mravmi je taký právny úkon, ktorý nezodpovedá právnym zásadám, resp. spoločenským normám, ktoré sú všeobecne akceptované spoločnosťou. Prípadná zmena okolností po uzavretí zmluvy nemôže mať vplyv na platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu v čase, keď bol tento urobený. Do súčasnej situácie, kedy je úpadca vlastníkom len predmetnej nehnuteľnosti sa dostal tým, že po uzavretí zmluvy o vecnom bremene odpredal všetky svoje nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd návrh v časti týkajúcej sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu žalobu zamietol. Taktiež súd nezistil neplatnosť zmluvy o vecnom bremene z dôvodu nezapísania tohto bremena v katastri nehnuteľností, nakoľko súd z pripojeného spisu Okresného úradu v Trnave odbor katastrálny V 623/99 zistil, že žalovaný zaplatil správny poplatok za vklad vlastníctva v zmysle notárskej zápisnice ako aj za zápis vecného bremena a Katastrálny úrad v skrátenom konaní rozhodol o celom obsahu zmluvy, teda i o vecnom bremene.

Zaťaženie pozemku žalovanými na úkor úpadcu bez akejkoľvek náhrady je neprimeraným zásahom do ústavných a občianskych práv úpadcu ako vlastníka pozemku. Bezodplatnosť vecného bremena bola preukázaná samotnou zmluvou a vyplýva aj z návrhu na vklad vecného bremena do katastra, kde je to výslovne uvedené. Výkonom práv žalovaných vyplývajúcich z vecného bremena dochádza k znehodnocovaniu zaťaženého pozemku a spôsobuje nepredajnosť tohto pozemku a keďže základným cieľom konkurzného konania je uspokojenie konkurzných veriteľov z výťažku zo speňaženia i zaťaženého pozemku, existuje dôvod na zrušenie vecného bremena. Výhody na strane žalovaných ako oprávnených z vecného bremena sú totiž v hrubom nepomere k povinnosti úpadcu ako povinného z vecného bremena. Počas konania však správca úpadcu využil svoje oprávnenie a vypovedal zmluvu o vecnom bremene a do rozhodnutia súdu uplynula aj dvojmesačná výpovedná lehota, čím vecné bremeno, ktoré je predmetom tohto konania zaniklo a nie je možné ho zrušiť, preto súd žalobu v časti týkajúcej sa zrušenia vecného bremena zamietol.

Zmluva o vecnom bremene bola uzatvorená dňa 10.3.1999 a konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením zo dňa 22.11.2007, teda pred viac ako 8 rokmi, pričom najdlhšia lehota, ktorú ZoKR ustanovuje pre možnosť odporovať akémukoľvek právnemu úkonu je 5 rokov pred vyhlásením konkurzu, pričom ide o prekluzívnu lehotu. Z týchto dôvodov súd návrh v časti týkajúcej sa odporovateľnosti právneho úkonu zamietol, nakoľko došlo k preklúzii nároku žalobcu domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu podľa ustanovení ZoKR.

V zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 4 ZoKR je správca oprávnený vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote zmluvu, ktorú uzatvoril úpadca pred vyhlásením konkurzu a ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Tieto zmluvy môže správca vypovedať bez osobitného dôvodu. V tomto konaní správca preukázal, že riadne doručil výpoveď zo zmluvy žalovaným, ktorí boli účastníkmi kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Táto výpoveď zo zmluvy spôsobuje zánik vecného bremena. Vypovedaním zmluvy o vecnom bremene a zánikom záväzkovo-právnych účinkov zmluvy nedošlo zároveň aj k zániku vecného práva, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností po rozhodnutí správneho orgánu a nie je možná dohoda medzi účastníkmi ohľadne výmazu vecného bremena z katastra nehnuteľností. Súd mal za to, že je tu naliehavý právny záujem na určení, že vecné bremeno zaniklo a to v dôsledku výpovede. Z týchto dôvodov súd návrhu v časti týkajúce sa určenia, že vecné bremeno zaniklo vyhovel. Naliehavý právny záujem na tomto určení je daný základnou úlohou správcu v akomkoľvek konkurznom konaní a to je speňaženie majetku úpadcu a uspokojenie konkurzných veriteľov a vyplýva i z praxe katastrálnych úradov, ktoré nezapisujú jednostranné právne úkony (odstúpenie od zmluvy, výpoveď zo zmluvy) a je potrebné rozhodnutie súdu na vyvolanie účinkov vedúcich k zápisu vzniku alebo zániku práv do katastra nehnuteľností. Správca je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a preto je jeho povinnosťou urobiť všetky možné úkony po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jeho konanie pre dosiahnutie účelu konkurzného konania.

Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhali zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho zmeny tak, aby bol návrh v celom rozsahu zamietnutý. Namietali, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd svojim postupom na úkor žalovaných zvýhodnil žalobcu, ktorý v konaní nepreukazoval naliehavý právny záujem na určení zániku vecného bremena, a nevykonal dokazovanie za účelom zistenia technického stavu pre zabezpečenie alternatívneho prístupu žalovaných na ich pozemky. Podľa odvolateľov neobstojí samotné konštatovanie, že naliehavý právny záujem je daný úlohou správcu v konkurznom konaní, nakoľko vecné bremeno nie je prekážkou speňaženia nehnuteľnosti a žalobca nepreukázal, že pozemok dokáže speňažiť lepšie nezaťažený vecným bremenom. Poukazovali na to, že vecné bremeno nie je záväzkom a preto ho nemožno vypovedať, pričom jeho vecno-právny charakter spočíva v tom, že podľa § 151n ods. 1 Obč. zák. sú práva zodpovedajúce vecným bremenám buď spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Záväzok, ktorý žalobca vypovedal neexistuje, rovnako ako neexistuje napr. záväzok z prevodu vlastníckeho práva po tom, čo došlo k prevodu vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Majú za to, že v ustanovení § 151p Obč. zák. sú spôsoby zániku vecného bremena vymenované taxatívne, nie je možné ich ľubovoľne rozširovať, a že pokiaľ súd v rozhodnutí zánik vecného bremena konštatoval, jeho rozhodnutie nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Malo by ísť o deklaratórny právny akt, ktorý iba potvrdzuje skutočnosť, ktorá mala nastať, pričom súd nešpecifikoval, kedy malo k zániku dôjsť a preto sa javí určený stav ako stav trvalý od začiatku (ex tunc). Výkonom takéhoto rozhodnutia by mohlo dôjsť k porušeniu práv žalovaných v širšom rozsahu, napr. aj uplatnením nároku na náhradu škody za neoprávnené užívanie cudzej veci.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t.j. s výnimkou výrokov o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaných.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia o zániku vecného bremena iba stručne konštatoval, že zánik vecného bremena spôsobuje výpoveď zmluvy o zriadení vecného bremena správcom, bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberal naplnením podmienok pre vypovedanie tejto zmluvy podľa § 45 ods. 4 zák.č. 7/2005 Z.z., naplnením podmienok pre zánik vecného bremena podľa § 151p Obč. zák. a vzťahom týchto dvoch právnych noriem v súvislosti s riešením otázky zániku vecného bremena. Neuviedol, ako sa vysporiadal s argumentáciou žalovaných majúcou logický základ v charaktere inštitútu vecného bremena a v zákonnej úprave zániku vecných bremien, ktorá účinok konštatovaný súdom s vypovedaním zmluvy o zriadení vecného bremena nespája.

Súd prvého stupňa tak vec nesprávne právne posúdil, s výnimkou nerelevantných okolností týkajúcich sa vypovedania zmluvy nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k otázke zániku predmetného vecného bremena a odôvodnenie jeho rozhodnutia nespĺňa požiadavky kladené naň ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v jeho odvolaním napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

V novom rozhodnutí, ktoré súd odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov tohoto odvolacieho konania.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.