Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 84964

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu MTA spol. s.r.o. v konkurze, Vydrany 495, IČO: 31 430 813 proti žalovaným: 1/ FOOD POINT, s.r.o., Družstevná 499, Vydrany, IČO: 35 729 783, zastúpený JUDr. Ladislavom Černákom, advokátom, Legionárska 3, Maňa, 2/ TM STAV, s.r.o., Trhovisko 235/7, Dunajská Streda, IČO: 31 408 320, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Laktišom, Mariánska 8, Nitra, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, o určenie právnej neúčinnosti úkonov o odvolaniach žalovaného 1/, žalovaného 2/ a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 25Cbi 6/2007-542 zo dňa 3.6.2011 t a k t o

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej spoločnosťou MTA spol. s r.o. v konkurze so sídlom Vydrany 495, IČO: 31430813 a žalovaným 1/ dňa 21.5.2004 voči konkurzným veriteľom p o t v r d z u j e , v časti uloženej povinnosti žalovanému 2/ zaplatiť spoločnosti MTA spol. s r.o. v konkurze so sídlom Vydrany 495 IČO: 31430813 sumu 718.442,04 eur rozhodnutie z r u š u j e a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd rozsudkom určil, že kúpna zmluva zo dňa 21.5.2004 uzatvorená medzi spoločnosťou MTA spol. s.r.o. v konkurze, IČO: 31430813, so sídlom Vydrany 495 a žalovaným v 1. rade, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Vydrany, okres Dunajská Streda, obec Vydrany, zapísaných na liste vlastníctva č. 1729, vydaný Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda ako parcela č. 654/9, druh pozemku - ostatné plochy, výmera 218 m2, parcela č. 654/10, druh pozemku - orná pôda, výmera 3150 m2, parcela č. 654/17, druh pozemku - orná pôda, výmera 1864 m2, parcela č. 654/22, druh pozemku - orná pôda, výmera 2737 m2, parcela č. 654/26, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 392 m2, parcela č. 654/23, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1410 m2, stavby (mraziarenské a skladové hospodárstvo) súp.č. 499 na parcele č. 654/23, 654/24 a 654/26 a hnuteľným veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. V časti týkajúcej sa určenia vlastníctva žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Vydrany, okres Dunajská Streda, obec Vydrany, zapísaných na liste vlastníctva č. 1729, vydaný Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Dunajská Streda ako parcela č. 654/9, druh pozemku - ostatné plochy, výmera 218 m2, parcela č. 654/10, druh pozemku - orná pôda, výmera 3150 m2, parcela č. 654/17, druh pozemku - orná pôda, výmera 1864 m2, parcela č. 654/22, druh pozemku - orná pôda, výmera 2737 m2, parcela č. 654/26, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 392 m2, parcela č. 654/23, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera 1410 m2, stavby (mraziarenské a skladové hospodárstvo) súp.č. 499 na parcele č. 654/23, 654/24 a 654/26 a k hnuteľným veciam tvoriacim súčasť a príslušenstvo uvedených nehnuteľností konanie podľa § 96 O.s.p. zastavil a žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny v sume 718.442,04 eur spoločnosti MTA spol. s r.o. v konkurze, IČO: 31430813, so sídlom Vydrany 495 v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe žaloby podanej správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti MTA spol. s.r.o. ktorý žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným 1/ ako kupujúcim dňa 21.5.2004, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Vydrany zapísaných na LV č. 1729 je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná, vlastníkom predmetu kúpnej zmluvy je žalobca a žalovaný 2/ je povinný zaplatiť časť prijatej kúpnej ceny vo výške 718.442,04 eur (21.643.785,- Sk) úpadcovi. Žalobca poukazoval na to, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu a predmetnou zmluvou došlo k ukráteniu štátu na daňovej pohľadávke, ktorá vznikla titulom predmetného prevodu, pretože takýto prevod by zakladal daňovú povinnosť a nehnuteľnosti neboli oslobodené od platenia DPH, žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť, že predávajúci je platcom DPH, ale podľa čl. 2 ods. 5 kúpnej zmluvy časť kúpnej ceny vo výške 36 mil. Sk mala byť pripísaná v prospech účtu OTP Banka Slovensko a.s. a zostatok kúpnej ceny vo výške 21.643.785,- Sk mal byť vyplatený na účet žalovaného 2/ vedený v OTP Banka Slovensko. Takýmto spôsobom platenia boli však zvýhodnení veritelia OTP Banky Slovensko a.s. a žalovaný 2/ a ukrátení veritelia úpadcu. Na základe takéhoto prevodu záväzky úpadcu neprešli na žalovaného 1/, žalovanému 2/, ktorý bol dodávateľom stavby mraziarenského skladového hospodárstva OTP Banka Slovensko a.s. poskytla úver na výstavbu a tiež poskytla úver na kúpu hnuteľných a nehnuteľných vecí v prospech žalovaného 1/. Tento úver bol zo strany OTP Banka zvýšený o sumu, ktorá bola vyplatená žalovanému 2/ a z ktorých skutočností možno dospieť k záveru, že účastníci kúpnej zmluvy museli mať vedomosť o úpadku úpadcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, o rozsahu jeho záväzkov z obchodného styku, a to minimálne žalovaný 1/ vzhľadom na to, že mal k dispozícii účtovné doklady úpadcu, ktoré viedla spoločnosť Kontopolis Dunajská Streda a z ktorých vyplýva rozsah záväzkov z obchodného styku v rozsahu cca 30 mil. Sk. Úpadca vzhľadom na spôsob platenia kúpnej ceny daňové priznanie nepodal, pričom i OTP Banka Slovensko a.s. musela mať vedomosť o finančnej situácii úpadcu, pretože úpadcovi poskytovala úver a tiež žalovanému 1/, pričom z dokazovania vedenom pod spis.zn. 31Cbi 6/2007 vyplynulo, že OTP Banka Slovensko a.s. bola prítomná i pri rokovaniach o kúpnej zmluve a teda o finančnom stave a hospodárení úpadcu bola informovaná. Tým, že plnenie z kúpnej zmluvy získal iba žalovaný 2/ ako nezabezpečený veriteľ a žalovaný 1/. Okrem toho žalovaný 1/ a žalovaný 2/ museli mať vedomosť i o existencii záväzku úpadcu voči spoločnosti Šafárik s.r.o. v čase uzatvorenia právneho úkonu, keď na základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťou Šafárik s.r.o. a žalovaným 1/ zo dňa 29.6.2004 došlo k zmene veriteľa voči úpadcovi, ktorým sa potom stal žalovaný 1/ za odplatu vo výške 2.347.000,- Sk. Zo súvahy, ktorú ku dňu 30.9.2003 predložil OTP Banka Slovensko a.s. ako vedľajší účastník vyplýva, že hodnota majetku úpadcu v predpokladanom čase dokončenia diela bola vo výške 89.225.000,- Sk a tento pozostával z pozemkov, obstarávaného dlhodobého hmotného majetku. Úpadca mal pritom záväzky voči banke vo výške 39.999.000,- Sk ako aj iné záväzky vo výške 24.007.000,- Sk z čoho vyplýva, že banka tiež musela mať vedomosť o týchto záväzkoch a preto mala vynaložiť odbornú starostlivosť pri rokovaniach so žalovanými, pretože z kúpnej zmluvy jej muselo byť zrejmé, že z kúpnej ceny nie je možné uspokojiť všetkých ostatných veriteľov a splniť záväzky úpadcu.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili.

Žalovaný 1/ namietal, že má vedomosť o tom, že finančné prostriedky vo výške 20.000.000,- Sk si Zuzana Miklósová, ktorá podnikala i ako živnostníčka požičala od fyzických osôb, pretože bola zadlžená. Tieto potom vložila na účet v banke na preukázanie vlastných financií a tvrdila, že ich použila na úhradu stavebného materiálu a stavebných prác, pretože bola konateľkou úpadcu a aby získala od OTP Banky Slovensko a.s. finančné prostriedky predložila doklady, ktoré sa týkali jej podnikania ako fyzickej osoby, ktorá podnikala s dodatkom k obchodnému menu Agon, na základe ktorých podkladov potom banka poskytla úver úpadcovi. Zo súvah, ktoré predložila vyplývalo, že tak podnikanie úpadcu ako i podnikanie Zuzany Miklósovej na základe doložených dokladov bolo prosperujúce a preto nepredpokladal, že by úpadca bol v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy v zlej finančnej situácii.

Žalovaný 2/ poukázal na to, že právny titul i výška jeho nároku voči žalobcovi je opodstatnená, v súlade s dohodnutými platobnými podmienkami uvedenými v kúpnej zmluve a žalobca nepreukázal, že by v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol v úpadku a najmä, že o týchto skutočnostiach žalovaný 2/ mal akúkoľvek vedomosť vo vzťahu k jeho veriteľom alebo, že by úpadca mal úmysel ukrátiť svojich veriteľov.

Súd vo veci vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov, svedkov a dospel k záveru, že kúpna zmluva, ktorá je predmetom žaloby bola podpísaná dňa 21.5.2004. Dňa 30.1.2007 Okresný súd Trnava vydal uznesenie č.k. 40K 14/2007-67 o vyhlásení konkurzu na majetok MTA spol. s.r.o., ktoré uznesenie bolo dňa 3.2.2007 publikované v Obchodnom vestníku, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu, teda odporovacia žaloba bola podaná v lehote 6-tich mesiacov od vyhlásenia konkurzu.

Súd poukázal na § 60 ods. 1,2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), ktorým je upravená možnosť odporovať každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ukracujúci právny úkon), na ust. § 62 ods. 1,5 a § 63 ods. 1,2 ZKR, z ktorých právnych ustanovení vychádzal a konštatoval, že z prejednávanej veci má preukázané, že predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.5.2004 medzi úpadcom na strane predávajúceho a žalovaným 1/ na strane kupujúceho došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam za kúpnu cenu vo výške 57.643.785,- Sk, ktorých všeobecná hodnota podľa tvrdenia úpadcu prevyšovala sumu 80.000.000,- Sk, čo vyplynulo i zo znaleckého posudku č. 196/2003 vyhotoveného znalkyňou Ing. Irenou Gaálovou, ktorý si objednal úpadca a k ukráteniu veriteľov tak došlo tým, že plnenie z kúpnej zmluvy vyplatením ceny získal iba žalovaný 2/ a žalovaný 1/ ako nezabezpečený veriteľ na úkor ostatných veriteľov úpadcu. Práve takto plnená kúpna cena ako právny úkon, ktorému správca konkurznej podstaty odporuje ukracuje veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky uplatnili v konkurznom konaní prihláškami, a tými sú spoločnosti Dôvera - zdravotná poisťovňa a.s. za neuhradené poistné v období od apríla 2003 do júna 2003, od septembra 2003 do februára 2004 a apríl 2004, ďalej nezaplatená odmena za uverejnenie inzercie, ktorá suma bola splatná dňa 24.4.2004 spoločnosti MEDIATEL spol. s.r.o., nezaplatené poistné a poplatok z omeškania za obdobie apríl 2003 až apríl 2004 veriteľovi Slovenská konsolidačná a.s., nezaplatená DPH v období od november 2003, január 2004 a február 2004 veriteľovi Daňový úrad Dunajská Streda, ďalej nezaplatená daň zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2003 a rok 2004 pre veriteľa SR - Daňový úrad Dunajská Streda, pre veriteľa Sociálna poisťovňa a.s. nezaplatené penále za oneskorenú úhradu poistného na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení v období od september 2000 - október 2003, nezaplatené poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu za rok 2003, nezaplatený príspevok na poistenie v nezamestnanosti za apríl 2003 - december 2004, neuhradená cena za prenájom a služby splatné vo februári, v marci a v apríli 2004 pre veriteľa CW Slovensko s.r.o., neuhradené ceny za kúpu tovarov a poskytnutie služieb v období február 2004 - apríl 2004 pre veriteľa NÉMETH I+J spol. s.r.o. a tiež postúpenie pohľadávky spoločnosti Šafárik s.r.o. o ktorej skutočnosti mali žalovaní 1/ a 2/ vedomosť, keď došlo iba k jej postúpeniu, ale nie zaplateniu, pričom postúpenie nie je ani právny dôvod zániku pohľadávky, ale spôsobuje iba zmenu v osobe veriteľa, výška odplaty je pritom v zjavnom nepomere k výške postupovanej pohľadávky a k tomuto úkonu došlo po uzatvorení odporovateľného právneho úkonu dňa 29.6.2004 z čoho vyplýva, že žalovaní o existencii záväzku úpadcu voči spoločnosti Šafárik s.r.o. museli mať vedomosť. Kúpna zmluva bola uzatvorená počas úpadku predávajúceho, ktorý v tom čase nemal žiaden finančný ani iný majetok na zaplatenie svojich záväzkov, teda bol v predĺžení, čo potvrdzuje i zoznam pohľadávok konkurzných veriteľov a súvaha úpadcu zo dňa 30.9.2003 ako i zmluva o postúpení pohľadávky. Súd uviedol, že vedomosť úpadcu o svojich vlastných dlhoch je preukázaná, pretože ide o pohľadávky, ktoré vznikali z podnikateľskej činnosti a plnenia, ktorými bol v omeškaní sa týkali zákonných povinností, pričom žalovaní 1/ a 2/ pri vynaložení odbornej starostlivosti ako i vedľajší účastník museli poznať okolnosti odôvodňujúci možnosť odporovateľnosti takémuto právnemu úkonu a väčšina uplatnených pohľadávok v konkurze sú pohľadávky, ktoré vznikajú každému podnikateľskému subjektu v čase jeho podnikateľskej činnosti, pričom zistiť záväzky podnikajúcej osoby napr. voči zdravotnej alebo sociálnej poisťovni, či daňovým úradom nie je záležitosť, ktorú by si nemohol každý obchodný partner zistiť. Okrem toho vzal súd do úvahy, že samotná konateľka úpadcu žiadala o poskytnutie pôžičky na zaplatenie svojich dlhov a žalovaný 2/ jej túto pôžičku vo výške 1.000.000,- Sk i poskytol niekoľko dní pred tým, ako mu bola vyplatená časť vyfakturovanej ceny diela. Žalovaný 1/ mal vedomosť o tom, že časť kúpnej ceny bude zaplatená priamo žalovanému 2/ ako jednému z veriteľov. Rovnako musel vedieť i o postavení úpadcu ako platiteľa DPH, pričom žalovaný 1/ si dohodol s úpadcom vyplatenie kúpnej ceny takým spôsobom, že časť 36.000.000,- Sk žalovaný 1/ poukáže v prospech OTP Banky Slovensko a.s. na zaplatenie zvyšku úveru poskytnutého úpadcovi na základe úverovej zmluvy zo dňa 5.5.2003 a zostávajúca časť kúpnej ceny sa uhradí na účet žalovaného 2/ vzhľadom na jeho pohľadávku voči úpadcovi, a tak na základe kúpnej zmluvy, ktorou úpadca predal svoj hnuteľný i nehnuteľný majetok úpadca nezískal žiaden finančný príjem, ktoré konanie súd kvalifikoval ako účelovo dojednaný spôsob zaplatenia kúpnej ceny s cieľom ukrátiť ostatných veriteľov úpadcu. Takýmto spôsobom úpadca nezískal žiadne finančné prostriedky na svoj účet, ktoré by mohol použiť na uhradenie akýchkoľvek iných záväzkov. Súd vyhodnotil i výpoveď konateľa žalovaného 2/ z ktorej vyplynulo, že o finančnej situácii úpadcu a jeho veriteľoch vedel, rovnako to vyplynulo i z výpovede bývalého konateľa žalovaného 1/, ktorý vedel i o ďalších veriteľoch úpadcu. Dohodnutou formou zaplatenia kúpnej ceny došlo i ukráteniu Slovenskej republiky ako veriteľa, pretože mu nebola uhradená DPH, ktorý by bol mal zaplatiť daňovník z celej kúpnej ceny, pričom žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že úpadcovi ku kúpnej cene na účely zaplatenia DPH vyplatil ešte 3.610.000,- Sk, ale z tejto sumy konateľka úpadcu vyplatila záväzky voči spoločnosti Sinop a Spedos.

Súd vyhodnotil z konania vzídené skutočnosti, aplikoval na ne ustanovenia ZKR a skonštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul spôsob prevodu nehnuteľnosti, keď úpadca uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 21.5.2004 previedol na kupujúceho svoje nehnuteľnosti, pričom kúpna cena bola plnená iba v prospech dvoch veriteľov a to žalovaného 1/ a OTP Banka Slovensko a.s., čím došlo k ukráteniu ostatných veriteľov, ktorí mali v rozhodnom čase voči úpadcovi splatné pohľadávky, ktoré si v konkurznom konaní i prihlásili, pričom úpadca vedel, že týmto spôsobom mu nezostane žiaden majetok na uspokojenie ostatných veriteľov a tým súd mal preukázaný i nepriamy úmysel takéhoto konania, ktorý musel byť známy i žalovanému 1/ a žalovanému 2/, pretože dokazovanie preukázalo, že o finančných problémoch v súvislosti s insolventnosťou úpadcu mali vedomosť, keďže vedeli o tom, že nie je schopný splácať ani bankou poskytnutý úver. Za ukrátenie veriteľov súd považoval i dohodu o výške kúpnej ceny, ktorá bola podstatne nižšia ako cena trhová, o ktorej skutočnosti úpadca vedel keď tvrdil, že hodnota týchto nehnuteľností je 86.566.550,- Sk, ktorú informáciu uviedol v konaní na Okresnom súde Dunajská Streda spis. zn. 15Cb 5/2006. Práve uzatvorením predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne došlo k ukráteniu veriteľov, keď z kúpnej ceny mohli byť uspokojení iba dvaja veritelia na úkor ostatných a zmluva bola koncipovaná tak, že sa plnilo bez dostatočného protiplnenia, pričom cena prevádzaných nehnuteľností a hnuteľností bola stanovená zámerne nízka. Podstatou konkurzného konania je uspokojovanie nezabezpečených veriteľov, žalovaný 2/ je tiež nezabezpečený veriteľ a mal byť uspokojený pomerne s ostatnými veriteľmi v rámci konkurzného konania. V súvislosti s vyhodnotením správania sa a konania účastníkov sporu mal súd za to, že boli splnené a v konaní preukázané podmienky vyžadované k tomu, aby došlo k úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu a v takom prípade je veriteľ povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty, preto súd vyhovel i tej časti žaloby, ktorou žiadal žalobca od žalovaného 2/ vrátiť poskytnuté plnenie v časti prijatej kúpnej ceny vo výške 718.442,04 eur a k tejto povinnosti v rozsudku žalovaného 2/ i zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolania žalovaný 1/, žalovaný 2/ i vedľajší účastník na strane na strane žalovaných a všetci žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že odporovať možno len takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Ani jeden z veriteľov, ktorých ale uviedol vo svojej výpovedi bývalý konateľ žalovaného 1/ nie je veriteľom dlžníka, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania, preto takémuto právnemu úkonu nemožno úspešne odporovať a tvrdil, že nemohol mať vedomosť o tom, že chce dlžník ukrátiť nejakých iných veriteľov. Konštatovanie uvedené v rozhodnutí prvostupňového súdu označil iba za subjektívny pocit okresného súdu resp. správcu konkurznej podstaty, ktorý je pre vec správne irelevantný. Pohľadávku veriteľa NÉMETH I+J spol. s.r.o. neuznávala ani konateľka úpadcu, o čom svedčia aj výpovede o určenie neplatnosti notárskej zápisnice vykonanej pred Okresným súdom v Komárne a Krajským súdom Nitra. Súd neuviedol v odôvodnení rozhodnutia, že by bývalý konateľ žalovaného 1/ menovite uviedol veriteľov, ktorí mu boli známi a ktorí si potom pohľadávky prihlásili v konkurze a za nesprávne rozhodnutie označil i konštatovanie súdu, podľa ktorého sa do konkurznej podstaty vracajú pohľadávky, ktoré tam ale nikdy neboli, pretože sa vracia nielen predmet kúpy, ale i časť kúpnej ceny, pričom majetkom dlžníka nemôže byť súčasne i predmet kúpy i časť kúpnej ceny. Okrem toho na vyrovnanie známych veriteľov zaplatil navyše 6.000.000,- Sk nad kúpnu cenu práve z dôvodu, aby nedošlo k ukráteniu veriteľov o ktorých mal vedomosť, z čoho vyplýva, že nemohol mať vedomosť o žiadnych iných veriteľoch, ani že by svojim konaním, a to uzatvorením kúpnej zmluvy dňa 21.5.2004 úmyselne napomáhal k ukráteniu veriteľov. Jeho konanie nepochybne svedčí o opaku, keď urobil všetko pre to, aby nedošlo k ukráteniu veriteľov, o ktorých mal vedomosť. Návrh označil za nedôvodný a žiadal odvolací súd aby odvolaniu vyhovel a žalobu zamietol.

Žalovaný 2/ v dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na preukázanie rozhodujúcich skutočností a v konaní došlo i k vadám, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a doteraz zistený skutkový stav neobstojí.

Odvolateľ označil žalobu i nárok žalobcu za neopodstatnene účelový a dostatočne neodôvodnený, ktorý vychádza z vykonštruovanej snahy o neoprávnené získanie majetkového prospechu na úkor žalovaného 2/. Odvolateľ tvrdil, že správca konkurznej podstaty úpadcu nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá sa z jeho funkcie vyžaduje, súd nesprávne posúdil skutkový aj právny stav veci a nebral do úvahy akútny nedostatok relevantných dôkazov v súvislosti s unesením dôkazného bremena. Tvrdenia správcu konkurznej podstaty označil odvolateľ za dohady a predpoklady, keď namiesto vyvodenia trestno-právnych a ostatných zodpovednostných následkov voči orgánom zodpovedným za obchodné vedenie spoločnosti úpadcu sa snaží o úmyselne ekonomicky likvidačným nárokom, ktorého sa domáha rozsudkom , spôsobiť neoprávnenú majetkovú ujmu žalovanému 2/, pričom následky správania sa má znášať výlučne žalovaný 2/ ako dobromyseľný veriteľ, čo sa prieči účelu zákona, pretože takéto rozhodnutie môže vyvolať reťazovú produkciu ďalších účelovo vyvolávaných úpadkov seriózne podnikajúcich subjektov. Odvolateľ namietal, že súdnym konaním boli vo všeobecnej rovine porušené jeho ústavne práva a práva, ktoré sú mu zabezpečované príslušnými právnymi predpismi tak na báze hmotného ako aj občianskeho súdneho konania. Porušená je právna istota účastníkov, rovnosť práv účastníkov i dobré mravy. Rozsudok prvostupňového súdu považuje za nespravodlivý, jednostranne prihliadajúci iba na záujmy žalobcu, ktorý je účelový, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Odvolateľ naďalej poukazoval na to, že súd sa vôbec nevysporiadal s jeho námietkou týkajúcou sa preklúzie práva domáhať sa odporovateľnosti kúpnej zmluvy, pretože podľa jeho názoru je jednoznačne preukázaná preklúzia teda zánik práva z dôvodu uplynutia zákonom stanovenej doby na jeho uplatnenie, nakoľko odporovateľnosť právneho úkonu bez primeraného protiplnenia sa posudzuje podľa § 58 ZKR a odporovateľnosť zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa § 59 ZKR. Konkurzné konanie bolo voči úpadcovi začaté dňa 2.1.2007 a kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 21.5.2004 z čoho vyplýva, že kúpna zmluva už z časového hľadiska nespadá do zákonnej prekluzívnej jednoročnej lehoty, preto súd bol povinný vyporiadať sa i s otázkou dodržania prekluzívnej lehoty, pričom sa nejednalo ani o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, kedy zákon stanovuje prekluzívnu lehotu trojročnú. Prvostupňový súd sa s touto zásadnou právnou otázkou posúdenia časového aspektu oprávnenosti či neoprávnenosti odporovateľnosti z neznámeho dôvodu vôbec nezaoberal a ani v odôvodnení sa ňou nevysporiadal. Odvolateľ namietal, že súd v odôvodnení zmiešava tri rôzne skutkové podstaty, keď konštatuje i v odôvodnení rozsudku, že tieto sa vzájomne prelínajú a nie je vždy možné ich oddeliť. Úmysel zákonodarcu však jednoznačne uvádza vzhľadom na spôsoby špecifikácie úpravy inštitútu odporovateľnosti, že treba dôsledne brať na zreteľ na to, či sú splnené zákonom prísne stanovené hmotno-právne podmienky, vrátane časových, aby mohol byť určitý právny úkon bez akýchkoľvek pochybností vyhlásený za odporovateľný, neúčinný, a s tým i plynúce právne následky. Žalobca sa totiž domáha určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy z dôvodu plnenia bez primeraného protiplnenia a z dôvodu zvýhodnenia, ale keďže tento nárok nie je možné z dôvodu nesplnenia jednoročnej lehoty, ktorá sa na tieto skutkové podstaty vzťahuje aplikovať, je „vhodnejšie“ posudzovať právny úkon ako ukrátenie veriteľov, pretože pri tejto skutkovej podstate je splnená výhodnejšia päťročná lehota, keď dĺžka lehoty, počas ktorej možno právnemu úkonu odporovať, závisí od jednotlivých skutkových podstát. Skutkové podstaty odporovateľnosti musia byť práve preto posudzované jednotlivo s ohľadom sa svoje špecifiká a nie je možné svojvoľne subsumovať skutkové podstaty odporovateľnosti, pretože potom by stratili svoj účel a význam. Odvolateľ namietal, že v prípade uzatvorenej kúpnej zmluvy nemožno tento úkon posudzovať ako ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR, pretože predovšetkým musí byť v konkurze prihlásená a zistená aspoň jedna pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou právneho úkonu v dôsledku ukrátenia a musí byť i preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov ako i vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Práve legislatívnym zámerom zákonodarcu bolo poskytnutie ochrany veriteľom pred nekalým konaním dlžníka, kedy dlžník úmyselne zmenšuje svoju majetkovú podstatu prevodom vlastníctva svojho majetku na tretie osoby, iné ako svojich veriteľov, za účelom zmarenia uspokojenia existujúcich a splatných pohľadávok veriteľov, pričom konanie preukázalo, že jediným účelom a motívom s cieľom kúpnej zmluvy bolo vysporiadanie existujúcich pohľadávok žalovaného 2/ a vedľajšieho účastníka OTP Banka Slovensko a.s. , teda sa nejednalo sa o žiaden úkon vykonaný úmyselne a cielene smerujúci k zmenšeniu majetku úpadcu a tak nezískať príjem a ukrátiť ostatných potencionálnych veriteľov. Súd mal úmysel úpadcu ukrátiť veriteľov preukázaný iba na základe domnienok, dohadov a tvrdení žalobcu, ktorý ich existenciu ale počas konania nebol schopný preukázať, teda neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno a ani výpovede v konaní vypočutých účastníkov a svedkov nepreukázali, že by mali mať vedomosť o úpadku neskoršieho úpadcu a o existencii iných pohľadávok a iných veriteľov než tých, ktorých pohľadávky boli na základe plnenia kúpnej zmluvy vysporiadané. S odkazom na súdnu prax a právnu teóriu odvolateľ namietal, že úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľa treba rozumieť priamy úmysel, čo v konaní preukázané nebolo. Odvolateľ popieral, že by pohľadávky veriteľov úpadcu, ktoré súd vymenoval v konaní mohli mať za následok, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k ukracujúcemu právnemu úkonu, pretože žalovaný 2/ mal v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy vedomosť iba o svojej pohľadávky a pohľadávke OTP Banka Slovensko a.s. a pohľadávkach ďalších dodávateľov stavby, ktoré práve uzatvorením kúpnej zmluvy boli vysporiadané a zanikli, pohľadávka spoločnosti Šafárik s.r.o. zanikla a nie je vôbec prihlásenou pohľadávkou do konkurzného konania, pohľadávka SR z dani z prevodu nehnuteľností mohla vzniknúť až po účinnosti kúpnej zmluvy, čím nie je dodržaná podmienka existencie splatnej pohľadávky pred účinnosťou tohto právneho úkonu, pohľadávka spoločnosti Németh I+J s.r.o. je účelovo postúpená pohľadávka, ktorá vôbec nevyplýva z podnikateľskej činnosti úpadcu, ale vyplýva z podnikania jeho konateľky ako živnostníčky, preto na ňu vôbec nemal súd prihliadať a táto pohľadávka v čase účinnosti kúpnej zmluvy voči úpadcovi vôbec neexistovala, a čo sa týka ostatných v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu vymenovaných pohľadávok, o týchto nemohli ani nemuseli mať žalovaní vedomosť, pretože to neboli informácie dostupné a sám žalobca o nich získal prehľad až po skompletizovaní konkurzných prihlášok. Za absurdný názor označil odvolateľ tvrdenie súdu, že žalovaní pri vynaložení odbornej starostlivosti mohli o ich existencii získať vedomosti, pričom neexistuje racionálny dôvod na to, aby za zodpovednosť štatutárneho orgánu úpadcu, ktorý si neplní svoje záväzky z bežného fungovania spoločnosti, mala byť táto zodpovednosť účelovo prenášaná na žalovaných. Odvolateľ trval na tom, že súd nemal preukázaný úmysel žalobcu znevýhodniť ostatných veriteľov, preto i ostatné tvrdenia vyznievajú účelovo a závažné dôkazy, ktoré by svedčali v prospech žalovaných zámerne nevzal do úvahy, neoboznámil sa s ich obsahom ani ich neuviedol v zozname vykonaných dôkazov, najmä keď poukazovali na to, že úpadca na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.5.2004 nadobudol peňažné prostriedky vo výške cca 227.776,- eur za predaj bitúnku. Táto kúpna cena bola riadne vyplatená, teda úpadca disponoval finančnými prostriedkami vo výške cca 33.193,- eur z titulu pôžičky poskytnutej zo strany žalovaného 2/. Odvolateľ v závere uviedol, že súd sa v rozhodnutí v dostatočnom rozsahu nezaoberal všetkými ním uvádzanými argumentmi ohľadne skutkového a právneho stavu, hoci tieto mali závažný význam pre určenie oprávnenosti žalobcom uplatňovaného nároku. Okrem toho odvolateľ mal za to, že rozhodnutie trpí i ďalšími vadami a to z dôvodu preukážky litispendencie, keď súčasne prebieha i konanie na Okresnom súde Dunajská Streda spis. zn. 5Cb 15/2006, v ktorom sa rieši otázka neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože v prípade vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy, by neúčinnosť právneho úkonu stratila význam. Vedľajší účastník OTP Banka Slovensko a.s. mala byť zobratá do konania ako účastník na strane žalovaného, pretože i jej bolo poskytnuté plnenie z kúpnej zmluvy rovnakým spôsobom ako žalovanému 2/ a odvolateľ spochybnil priebeh celého konania a výsledok rozhodnutia súdu prvého stupňa a dal na zváženie, či nebol namieste postup súdu podľa § 15 O.s.p..

Vedľajší účastník na strane žalovaných sa rovnako nestotožnil s rozhodnutím súdu a žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že i keď kúpna cena vyplývajúca z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou MTA spol. s.r.o. v konkurze a žalovaným 1/ bola vyplatená v prospech vedľajšieho účastníka a v prospech žalovaného 2/, nemá táto skutočnosť vplyv na posúdenie výšky kúpnej ceny ani ako odporovateľného právneho úkonu a na vyslovenie jeho neúčinnosti. Súd mal rozlišovať právny úkon - kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu previesť nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v kúpnej zmluve na žalovaného 1/ a povinnosť žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi za predmet kúpy kúpnu cenu a právny úkon - použite kúpnej ceny žalobcom na uspokojenie jeho záväzkov voči svojim veriteľom. Uzatvorením kúpnej zmluvy nedošlo k ukráteniu veriteľov, preto kúpnu zmluvu nie je možné považovať za neúčinný právny úkon. Okrem toho znalecký posudok vypracovaný Ing. Irenou Gaálovou, ktorá vypočítala hodnotu nehnuteľného majetku, ktorý bol predmetom prevodu kúpnej zmluvy nie je vypočítaný správne, pretože akceptovaná hodnota majetku podľa supervízora OTP Banky Slovensko a.s. je v hodnote 40.000.000,- Sk, preto nie je možné ani prisvedčiť tvrdeniu, že kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve bola podstatne nižšia ako trhová cena a tým by došlo tiež k ukráteniu veriteľov. Vedľajší účastník predložil i listinný dôkaz, čestné prehlásenie podpísané konateľkou úpadcu, ktorým prehlásila, že nemá záväzky voči daňovému úradu, sociálnej ani zdravotnej poisťovni, voči colnému úradu ani úradu práce ku dňu 20.2.2003 z čoho jednoznačne vyplýva, že k tomuto dátumu na základe čestného prehlásenia neexistovali žiadne záväzky voči iným subjektom. Vedľajší účastník zotrval na tvrdení, že neboli splnené podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, v konaní nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ani úmysel, že by takéto konanie bolo druhej strane známe. Okrem toho nehnuteľný majetok, ktorý bol predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy bol založený v prospech OTP Banky Slovensko a.s., preto sa z neho nemohol uspokojiť aj tak žiaden iný veriteľ okrem vedľajšieho účastníka, preto týmto spôsobom tiež nemohlo dôjsť k ukráteniu ostatných nezabezpečených veriteľov.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniam žalovaných 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane žalovaných navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť, pretože odvolacie dôvody, na ktoré žalovaní poukazujú neobstoja a sú zmätočné. Žalobca uviedol, že ak si i veritelia úpadcu neprihlásili svoje pohľadávky do konkurzu neznamená to, že úpadca nemal aj iných veriteľov, ktorí si tieto pohľadávky prihlásili a žalovaní o týchto veriteľoch vedeli. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva a dokazovaním boli preukázané záväzky úpadcu a pohľadávky veriteľov, ktoré neboli úpadcom v čase, keď bola uzatvorená kúpna zmluva plnené a právny úkon úpadcu je odporovateľným nielen vtedy, keď pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná už v dobe keď bol urobený, ale i v prípade, ak bol urobený skôr ako sa pohľadávka veriteľa stala vymáhateľnou, preto podľa odporovacej žaloby bolo možné, aby súd návrhu vyhovel i vtedy, ak pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná v dobe rozhodovania súdu a táto podmienka bola nepochybne splnená. V konaní bolo preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ úmysel úpadcu ukrátiť ostatných veriteľov pri vynaložení odbornej starostlivosti museli poznať, preto žalobca uniesol dôkazné bremeno, ktorými tento úmysel ukrátiť veriteľov preukázal a tento úmysel bol žalovaným známy.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil podľa § 214 ods. 4 O.s.p. keď zistil, že odvolanie voči tej časti výroku rozsudku, ktorou súd určil kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 21.5.2004 za právne neúčinnú nie je dôvodné, ale vo zvyšnej časti rozhodnutie nie je možné potvrdiť ani zmeniť. Tou časťou rozsudku, ktorou súd konanie zastavil sa odvolací súd nezaoberal, pretože táto odvolaním nebola napadnutá.

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.) podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami a vznesenými námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa 21.5.2004 spoločnosťou MTA spol. s r.o. v konkurze a žalovaným 1/ je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná pri aplikovaní ust. § 60 ZKR, ktorou úpadca - dlžník ukrátil svojich veriteľov, ktorých pohľadávky súd v konaní preukázané a o ktorých žalovaný vedel, je správny a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožnil.

Na zdôraznenie správnosti tejto časti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne posúdil uzatvorenú kúpnu zmluvu podľa § 60 ods. 1,2 ZKR ako ukracujúci právny úkon, ktorému je možné odporovať, ak bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Podľa uvedeného ustanovenia ukracujúcim právnym úkonom sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, pričom nezáleží na tom, akým to vykonal spôsobom. Ukracujúcemu právnemu úkonu možno odporovať za splnenia v zákone uvedených podmienok a to, že musel byť urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, pričom skutočnosť, či bol právny úkon urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov preukazuje ten, kto právnemu úkonu odporuje teda žalobca. Okrem toho je potrebné, aby úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov bol alebo musel byť druhej strane známy a odporovacie právo nezaniklo v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej 6-mesačnej lehote určenej na uplatnenie odporovacieho práva. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov je objektívne preukázaný vtedy, ak žalovanému 1/ ako druhej strane zmluvného vzťahu musel byť pri náležitej obozretnosti tento úmysel známy, čo je možné vyhodnotiť i vzhľadom na trestno-právnu zodpovednosť štatutárneho orgánu. Ak je preukázaný úmysel konateľa má sa za to, že je tým preukázaný i úmysel dlžníka a tento názor vyplýva i z platnej judikatúry súdov SR. Veritelia úpadcu sú v odôvodnení konkretizovaní, pričom úpadok je stav objektívny, ktorý nastáva dávno pred vyhlásením konkurzu a môže byť buď vo forme predlženia alebo platobnej neschopnosti, pričom ich súbeh zákon nevyžaduje. Pre účely konkurzného konania sa za veriteľa považuje subjekt, ktorému bol úpadca povinný plniť, ale pre svoju platobnú neschopnosť, ktorej opak nebol v konaní preukázaný, neuhradil záväzky, keď nezaplatil poistné do sociálnej i zdravotnej poisťovne, ktorú skutočnosti si mal žalovaný 1/ možnosť zistiť a naviac aj v odvolaní potvrdil, že o veriteľoch úpadcu vedel, keď mu za tým účelom poskytol sumu 6.000.000,- Sk, aby nedošlo k ich ukráteniu a Ing. Hideghéty, v rozhodnom čase konateľ žalovaného 1/ tiež potvrdil, že mal vedomosť o platobnej neschopnosti úpadcu, ktorého konateľka sa snažila rôznymi formami získať finančné prostriedky, aby tak mohla splniť podmienky vyžadované pre získanie úveru od banky. Uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným 1/ tak úpadca ako dlžník preukázateľne ukrátil uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov (§ 57 ods. 4 ZKR).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa a podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ho ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd sa ale nepovažuje za skutkovo preukázané a správne právne odôvodnené rozhodnutie prvostupňového súdu v časti uloženia povinnosti žalovanému 2/ vrátiť časť prijatej kúpnej ceny do majetkovej podstaty úpadcu, pretože v rozhodnutí uvedené okolnosti takýto záver nepotvrdzujú a odvolací súd musí prisvedčiť relevantnosti dôvodov, na ktoré žalovaný 2/ v odvolaní poukázal. Odvolací súd dáva do pozornosti prvostupňového súdu najmä dodržanie dôslednosti pri posudzovaní a špecifikovaní skutkovej podstaty, na základe ktorej súd zaviazal žalovaného 2/ k plneniu, pretože odkaz na „prelínanie sa“ skutkových podstát z hľadiska ich špecifickosti neobstojí práve z dôvodu zákonom rôzne stanovených lehôt, počas ktorých sa možno odporovateľnosti domáhať.

Ukracujúci právny úkon žalovaného 1/ (§ 60 ZKR) mal súd v konaní skutkovo preukázaný a správne právne kvalifikovaný, ale táto skutková podstata neobstojí voči žalovanému 2/. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa musí vykonať dokazovanie, z ktorého jednoznačne ustáli skutkovú podstatu odporovacieho právneho úkonu, na základe ktorej sa žalobca plnenia od žalovaného 2/ domáha, a to vzhľadom i na obsah žaloby, podľa ktorej sám žalobca označuje prijatie platby časti kúpnej ceny na účet žalovaného 2/ za právny úkon, ktorým bol žalovaný 2/ voči ostatným konkurzným veriteľom zvýhodnený (§ 59 ZKV).

Z tohto hľadiska je odôvodnenie prvostupňového súdu v tejto časti nepreskúmateľné, a táto skutočnosť zakladá opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p v spojení s § 221 ods.1 písm. f, h/ O.s.p., na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti podľa § 221 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K námietke žalovaného 2/, podľa ktorej mal prvostupňový súd OTP Banku Slovensko a.s. pribrať do konania ako žalovaného odvolací súd uvádza, že takýto názor nie je správny, pretože okruh žalovaných určuje žalobca, a je na ňom, koho za žalovaného označí.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p..

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.