Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 106065

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav R. Šefčík PhD., Podjavorinskej 37/1, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu SLOTAS spol. s.r.o. Šaštín-Stráže, IČO: 34 110 798, zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o. Vlčkova 8/A, Bratislava proti žalovanému: Jaroslav Molnár, Želatovská 37, Přerov, Česká republika, zastúpený advokátkou Mgr. Annou Šeniglovou, AK Školská 6, Holíč, o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 31Cbi/10/2010-72 zo dňa 2.5.2012 t a k t o

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 eur na účet jeho právnej zástupkyne do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 558,78 eur do rúk právnej zástupkyne do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, doručenému súdu dňa 26.2.2010, ktorým žalobca žiadal určiť, že kúpna zmluva zo dňa 31.3.2009 o obstaraní textilných strojov v počte 65 kusov uzatvorená bývalou konateľkou úpadcu SLOTAS, s.r.o. Šaštín-Stráže a žalovaným je neplatná, pretože žalovaný, ako osoba blízka, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra pred vyhlásením konkurzu v rozpore s platnými zásadami riadneho hospodárenia kúpou získal časť z úpadcovho majetku za cenu 5.950,- eur, pričom správca jeho cenu odhadol najmenej na sumu 11.900,- eur. Takýmto konaním konateľky úpadcu došlo k poškodeniu veriteľov, z toho dôvodu správca konkurznej podstaty podal na ňu i trestné oznámenie, keď konanie konateľky označil za úkon, ktorému je potrebné odporovať a žiadal, aby súd uvedenú kúpnu zmluvu vyhlásil za neplatnú.

Dňa 19.5.2010 žalobca podaním, ktoré označil ako doplnenie návrhu upresnil petit žaloby a žiadal, aby súd kúpnu zmluvu zo dňa 31.3.2009 uzatvorenú medzi úpadcom a žalovaným určil voči konkurzným veriteľom za právne neúčinnú.

Súd doplnenie návrhu posúdil ako zmenu petitu žaloby, ktorú pripustil uznesením zo dňa 2.5.2012. Žalobca však s takýmto procesným rozhodnutím súdu nesúhlasil a tvrdil, že sa nejedná o zmenu petitu, ale iba o drobnú procesnú závadu, ktorú upresnením návrhu odstránil.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a uvádzal, že kúpna zmluva, určenia neplatnosti ktorej sa žalobca domáha, je zmluvou uzatvorenou v súlade s platným právnym predpisom, je platnou a neexistuje dôvod domáhať sa jej neplatnosti z dôvodu odporovateľnosti.

Po zmene petitu, ktorým sa už žalobca domáha určenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy voči konkurzným veriteľom je podľa § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení takýto návrh prekludovaný, pretože nebol v zákonnej lehote uplatnený. V konaní bolo preukázané, že žalobca si právo odporovať právnemu úkonu kvalifikovane uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 19.5.2010, ktorým správca konkurznej podstaty žiadal vyhlásiť právnu neúčinnosť kúpnej zmluvy, oproti pôvodnej žalobe, ktorou sa domáhal určenia jej neplatnosti.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistené skutočnosti posúdil podľa ust. § 57 ods. 1, ods. 2, § 23 ods. 1 a § 199 ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a skonštatoval, že dňa 15.9.2009 bol na majetok úpadcu SLOTAS, spol. s r.o. vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trnava, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku a nasledujúci deň, teda dňom 16.9.2009 začala žalobcovi plynúť šesť mesačná prekluzívna lehota, počas ktorej mal žalobca právo odporovať právnemu úkonu - kúpnej zmluve, ako vyplýva z ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. a ktorá skončila dňa 16.3.2010.

Žalobca nárok, spočívajúci v práve odporovať právnemu úkonu kvalifikovane uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 19.5.2010, pretože dovtedy sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu nízkej kúpnej ceny z čoho vyplýva, že právo odporovať právnemu úkonu uplatnil až po uplynutí prekluzívnej lehoty a z toho dôvodu súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, určených podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, s odôvodnením, že v konaní došlo k vadám, žalobcovi postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V dôvodoch odvolania uviedol, že s právnym záverom, podľa ktorého je žalobou uplatnený nárok prekludovaný sa nestotožňuje a nemôže s nim súhlasiť, k čomu poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR týkajúcu sa výkladu ust. § 42 ods. 3, § 43 a § 79 ods. 1 O.s.p. z ktorej vyplýva, že súd nie je viazaný žalobným petitom tak, ako ho žalobca sformuloval, ak z obsahu žaloby je súdu zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Žalobca - správca konkurznej podstaty žiadal zrušenie kúpnej zmluvy formou súdneho riešenia odporovateľného právneho úkonu podľa zák. č. 7/2005 Z.z., ako vyplýva i z textu žaloby, ktorú podaním zo dňa 19.5.2010 iba doplnil a opravil znenie petitu. Podaním žaloby dňa 26.2.2010 začalo súdne konanie s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt, preto nárok žalobcu nemôže byť prekludovaný. Okresný súd Trnava ale o doplnení a oprave znenia petitu žaloby rozhodol uznesením zo dňa 2.5.2010, ktoré vyhlásil na pojednávaní, ako o zmene návrhu napriek tomu, že žalobca o zmenu nežiadal, výslovne s ňou nesúhlasil. Súd prvého stupňa tak svojim postupom v konaní odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko proti jeho vôli žalobný návrh zmenil. Podľa názoru odvolateľa i v prípade, ak by nesprávne žalobca sformuloval petit, mal ho súd podľa § 43 ods. 1 O.s.p. vyzvať na odstránenie vád žaloby a poučiť ho, ako má opravu a doplnenie vykonať. Súd prvého stupňa sa vôbec samotnou podstatou žaloby nezaoberal, nevzal do úvahy, že žalobca sa domáhal odporovateľnosti právneho úkonu, ale v petite zrejme chybou žalobcu bolo požadované určenie neplatnosti právneho úkonu. Odporovateľnosť a neplatnosť sú dva rozdielne právne inštitúty a redukovanie návrhu iba na znenie petitu, ako vykonal konajúci súd, ktorý nevzal do úvahy samotnú žalobu, je neodôvodniteľné a nesprávne. V závere odvolateľ uviedol, že právna teória pozná progresívnu poučovaciu povinnosť súdu, ktorú je potrebné odlišovať od všeobecnej a súd ju má aplikovať i vtedy, ak je účastník zastúpený advokátom, a tým viac musí toto právo patriť žalobcovi, ktorým je správca konkurznej podstaty, ktorý ale nie je osobou s právnickým vzdelaním.

Pre prípad, ak by odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je správny žiadal, aby odvolací súd pripustil dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Odvolateľ tiež zaslal odvolaciemu súdu na doplnenie dokladov do súdneho spisu uznesenie NS SR vydané dňa 30.4.2012 pod spis. zn. 2Obdo 11/2012, v ktorej NS SR rozhodoval ako súd dovolací s tým, že ide o rozhodnutie vydané v podobnej veci.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu ako vecne správne potvrdiť s poukazom na to, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy nebola zmätočná, žalobca určito, presne a jasne sformuloval petit, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a nie je možné aby slovo „neplatnú“ bez ďalšieho procesného úkonu len zamenil za „voči veriteľom neúčinnú“. Žalobca sa v priebehu konania rozhodol domáhať niečoho iného ako pôvodnou žalobou, so súhlasom súdu zmenil petit, ale v takomto prípade bolo právo odporovať právnemu úkonu už prekludované, ako vyplýva z ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z.. Žalovaný si vo vyjadrení uplatnil pre prípad úspechu i náhradu trov odvolacieho konania, ktorý nárok písomne vyčíslil.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou včas (§ 201,§ 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil. Účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o doručovanie písomností touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).

V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané ako i dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými z konania vzídenými skutočnosťami a námietkami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel keď konštatoval, že nárok žalobcu je prekludovaný je správny.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu sa odvolací súd osobitne venoval námietke odvolateľa týkajúcej sa tvrdenia, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Požiadavku, aby z návrhu na začatie konania bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha nemožno vykladať tak, že žalobca je povinný urobiť úplné a presné znenie výroku rozsudku, pričom ani ust. § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p. žalobcovi takúto povinnosť neukladá. Potrebné ale je, aby sa z návrhu na začatie konania dalo zistiť, čoho sa žalobca žalobou domáha a za takýto návrh sa považuje určité a zrozumiteľne označenie spôsobu určenia právneho vzťahu, práva alebo povinnosti, ktorá má byť rozhodnutím súdu vyslovená. Uvedené konštatovanie je podporené i rozhodnutím NS SR sp. zn. 2Cdo 8/2005, na ktoré odvolateľ v rámci dôvodov odvolania i poukázal.

Uvedené rozhodnutie NS SR však nie je použiteľné na skutkový a právny stav, ktorý je predmetom tohto konania a odvolania žalobcu, pretože návrh žalobcu, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy bol zrozumiteľný, nevyvolával žiadne pochybnosti o tom, čoho sa žalobca mieni domáhať, návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je jasne formulovaný petitom, o ktorom môže súd na základe dokazovania vykonaného v konaní a následnom právnom posúdení v súvislosti s hmotným právom, ktoré určuje náležitosti pre posúdenie platnosti právneho úkonu rozhodnúť.

Neúčinnosť právneho úkonu s využitím práva mu odporovať, ktorého sa správca konkurznej podstaty v postavení žalobcu po zmene petitu žaloby začal domáhať však nemožno zamieňať s určením neplatnosti.

Odvolací súd vzal pri rozhodovaní a v súvislosti s vyporiadaním sa s odvolacími dôvodmi do úvahy, že správca konkurznej podstaty musí konať s odbornou starostlivosťou, ako mu ukladá ust. § 86 zák. č. 7/2005 Z.z., pričom odporovacie právo je jedným z typických práv, ktoré správcovi patria a práve zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje, aby ho správca aj využíval a uplatňoval. Z uvedeného dôvodu obrana žalobcu - správcu, ktorý poukazuje v dôvodoch odvolania na to, že nemá právnické vzdelanie a súd ho mal o formulácii žaloby poučiť nemôže obstáť.

Právo odporovať znamená domáhať sa neúčinnosti právneho úkonu, kedy podstatou odporovateľnosti je samotná neúčinnosť právneho úkonu voči všetkým veriteľom. Neúčinnosť ale nemožno zamieňať s neplatnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo dôvodné, aby súd osobitne vyzýval žalobcu na úpravu jednoznačne formulovaného petitu, preto postup súdu prvého stupňa, ktorý podanie zo dňa 19.5.2010 posúdil ako zmenu návrhu je zákonný, v súlade s procesnými predpismi a vyplýva z ust. § 95 O.s.p.. Podanie zo dňa 19.5.2010 sa týka zmeny petitu žaloby, pretože žalobca bez zmeny skutkového stavu požaduje niečo iné ako pôvodne, pričom žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, čoho sa žalobca pôvodne domáhal, nie je podaním nesprávnym, nejasným ani nezrozumiteľným, je to návrh, ktorý vyplýva z hmotnoprávneho predpisu, preto nenastala okolnosť, kedy by bol súd povinný účastníka vyzvať na odstránenie vád podania.

O zmenu petitu bez zmeny skutkového stavu však žalobca požiadal až po uplynutí prekluzívnej šesť mesačnej lehoty, ktorá vyplýva z ust. § 57 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z., čím jeho právo zaniklo a na základe čoho odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a odvolací súd ho podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.

K návrhu žalobcu na pripustenie dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. z dôvodov, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ktorou je vyriešenie vzťahu návrhu na začatie konania podľa § 79 O.s.p. a návrhu žalobného petitu za situácie, ak si tieto dve časti priamo odporujú, t.j. ak v návrhu je žiadané niečo iné ako v petite, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný návrhom účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania a takýto návrh považuje za nedôvodný, pretože takáto skutková ani právna situácia v konaní nenastala, nejedná sa ani o právnu otázku, ktorá by nebola zatiaľ judikatúrou riešená.

Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu, že Najvyšší súd SR ako súd dovolací sa v uznesení vedenom pod č.k. 4Obdo 60/2011-115 zo dňa 31.1.2012, v ktorom bol žalobca rovnako účastníkom konania na strane žalobcu a ktoré bolo v kópii žalovanou stranou doplnené do spisu, konaním súdu prvého stupňa ako i súdu odvolacieho zaoberal a vyslovil právny názor, podľa ktorého „nie je vecou súdu, aby žalobcu poučoval o hmotnom práve, vrátane poučenia o správnej formulácii žalobného petitu tak, aby žalobca dosiahol zamýšľaný výsledok konania“ a ktorým rozhodnutím dovolanie žalobcu ako neprípustné odmietol. Týmto rozhodnutím dovolacieho súdu bola daná žalobcovi odpoveď na otázku, ku ktorej žiadal pripustiť dovolanie.

Na rozhodnutie dovolacieho súdu spis. zn. 2Obdo 11/12 zo dňa 30.4.2012, ktoré predložil odvolateľ odvolací súd neprihliadal, pretože bolo vydané dovolacím súdom za inej procesnej situácie, podľa obsahu jeho odôvodnenia nebolo súdom prvého stupňa o zmene návrhu rozhodované a tak súd prvého stupňa rozhodol o veci na podklade nesprávnej žaloby, kedy nemohol ustáliť, čo je vlastne predmetom žaloby.

Odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s §142 ods. 1 O.s.p. o trovách odvolacieho konania a žalovanému, ktorý bol v konaní zastúpený právnou zástupkyňou priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.6.2012 v hodnote úkonu 58,69 eur, k tomu 7,63 eur paušálnu náhradu, čo je spolu 66,32 eur, ktorú povinnosť zaplatiť uložil žalobcovi.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.