Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 123264

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu Mgr. Ing. Pavla Korytára, Sladovnícka 13, Trnava, správcu úpadcu GROW a.s. v konkurze, Žihárec 280, zastúpeného spoločnosťou In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava proti žalovaným: 1. Mariánovi Drozdovi a 2. Ružene Drozdovej, obom bytom Mierová 3322/4, Trnava, zastúpeným advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, Vajslova 11, Trnava, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 25Cbi/6/2008-209 zo dňa 13.4.2012 jednohlasne t a k t o

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Uznesením zo dňa 13.4.2012 Okresný súd Trnava zastavil konanie vo veci podľa § 96 ods. 1 O.s.p. na základe späťvzatia návrhu a súčasne podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po podaní žaloby doručenej súdu dňa 04.08.2008, žalobca zobral svoju žalobu späť. Pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovaným trovy konania. V danom prípade však nemožno mať za to, že späťvzatím žaloby, z dôvodu straty aktívnej vecnej legitimácie (a tým aj naliehavého právneho záujmu) žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Zmena v osobe vlastníka nehnuteľnosti, na ktorej viazlo vecné bremeno, ktorého zánik bol predmetom žaloby, vykonaná v súlade so ZoKR a zákonom o dobrovoľných dražbách je plnením povinnosti žalobcu ako správcu úpadcu speňažiť majetok vo vlastníctve úpadcu. Podľa ust. § 91 ods. 2 ZKR účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že nejde o zavinené konanie žalobcu pre ktoré sa žaloba berie späť, ale ide o konanie s odbornou starostlivosťou, tak aby zo strany žalobcu nedošlo k zanedbaniu povinností. Zároveň však nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. t.j. späťvzatie návrhu z dôvodu, ktorý by spočíval v správaní žalovaných a preto o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podali žalovaní v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhali zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa alebo jeho zmeny tak, aby im bola priznaná náhrada trov konania. Namietali nedôvodnosť podania návrhu s tým, že konanie aj vzhľadom na jeho výsledok (späťvzatie žaloby po vydražení nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom treťou osobou) nebolo pre dosiahnutie speňaženia majetku úpadcu potrebným. Poukazovali na to, že vecné bremeno je vecnoprávnym obmedzením, ktoré nemôže mať automaticky vplyv na úspešnosť speňaženia majetku, pričom žalobca v konaní lepšiu speňažiteľnosť nezaťaženého pozemku nepreukázal.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že si podaním návrhu na začatie konania plnil povinnosť správcu postupovať s odbornou starostlivosťou v zmysle zákona č. 7/2005 Z.z. a skutočnosť, že v konaní stratil aktívnu legitimáciu a naliehavý právny záujem neznamená, že podaný návrh nebol dôvodný. Strata jeho aktívnej legitimácie je dôsledkom jeho povinnosti speňažiť majetok podliehajúci konkurzu, pričom zmenu okolností v danej veci nepovažuje za zavinené konanie správcu a preto ho vzhľadom na dôvody späťvzatia návrhu nemožno zaviazať k náhrade trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním, t. j. s výnimkou výroku o zastavení konania, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaných.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia formuloval všeobecnú zásadu vyplývajúcu zo súdnej praxe a judikatúry, podľa ktorej ak žalobca (navrhovateľ) vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., teda nevzal návrh späť v dôsledku správania žalovaného, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Súčasne však v rozpore s touto zásadou i logikou veci konštatoval, že žalobca späťvzatím žaloby zastavenie konania nezavinil, hoci nejde o prípad podľa § 146 ods. 3 druhá veta O.s.p.

Odôvodnenie rozhodnutia tak obsahuje nielen tvrdenie s neozrejmeným vzťahom k právu na náhradu trov konania zo strany účastníka, ktorý svojim správaním zjavne nielen nezavinil zastavenie konania, ale ani nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania - o postupe správcu pri speňažovaní majetku s odbornou starostlivosťou, ale aj priamo navzájom si odporujúce závery súdu.

Odhliadnuc od uvádzaných nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa žalovanými uplatnený nárok na náhradu trov konania nesprávne právne posúdil, v súvislosti s čím sa nezaoberal výškou žalovanými účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd preto jeho rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.