Analýza hospodárenia nefinančných podnikov za rok 2025

Niekde vládnu giganti, inde prekvitá súťaž

Kľúčové odvetvia zarábajú dva až štyri centy z eura. Viac profitujú monopoly, zbrojári alebo špecialisti. Kto šije a iba montuje pre svet, skôr upadá.

V analýze sa dozviete:

• ktoré odvetvia premieňajú na zisk najviac z každého utŕženého eura a koľko z ich zisku robí jeden či dvaja dominantní lídri
• prečo štátne podniky zarobili takmer miliardu eur a skoro toľko dostali späť v dotáciách
•  o koľko by klesla ziskovosť podnikovej sféry bez subvencií a jednorazových predajov
•  kde vlani ubudlo najviac pracovných miest a ktoré odvetvia naberajú nových ľudí
•  že v IT platí pravidlo: čím väčšia firma, tým nižšia marža
• čo nízke marže exportného priemyslu prezrádzajú o tom, koľko hodnoty materské firmy nechávajú na Slovensku 

Účtovné závierky za rok 2025 publikovalo do konca júla bezmála 300-tisíc nefinančných podnikov. Ich tržby aj zisky kopírovali infláciu. Prevádzková marža a priemerná rentabilita sa nezmenili. FinStat sa preto bližšie pozrel na najväčšie podniky vo vybraných odvetviach, ktoré generujú dovedna dve tretiny prevádzkového zisku celej nefinančnej sféry. Je to naozaj taká nuda?

Elektrina valcuje oceľ aj autá

Najziskovejším odvetvím ekonomiky je elektroenergetika. Rentabilita tržieb jej vlani dokonca vzrástla o celý percentuálny bod. Z každého utŕženého eura premieňa na čistý zisk 13,3 centa, skoro trojnásobok priemeru nefinančných podnikov. Už dve tretiny profitu odvetvia pritom tvoria Slovenské elektrárne – znova najziskovejší podnik na Slovensku. Bez nich by bola rentabilita elektroenergetiky polovičná.

Čistý zisk Slovenských elektrární (979 mil. EUR) je taký robustný, že sa doň schová úhrnný profit ťažby, agrobiznisu, celého ľahkého priemyslu, hotelov, reštaurácií, cestovného ruchu i zdravotníckych firiem. Pritom, prevádzkový zisk elektrárňam vlani stagnoval, keď vyššie náklady na nakupovanú elektrinu a pracovnú silu kompenzovali podstatne nižšia strata z derivátových operácií, skromnejšia tvorba rezerv a precenenie majetku. Prilepšili si vo finančnej oblasti: skresali úrokové náklady vďaka refinancovaniu a splácaniu dlhu a profitovali z kurzových ziskov.

Aj zvyšok odvetvia držia nad priemerom výrobcovia elektriny, najmä štátna Vodohospodárska výstavba, ktorá vyrába elektrinu na vodných dielach, ale aj tri regionálne distribučné podniky alebo štátny SEPS, prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Bez týchto spoločností by v sektore zostali obchodníci s elektrinou a menší hráči, ktorých rentabilita tržieb by dosiahla približne 3,3%. Výkonnosťou by sa tak zaradili k väčšine veľkých priemyselných odvetví, kde sa ziskovosť pohybuje medzi dvoma a štyrmi percentami.

Koncentrácia profitu je ešte výraznejšia v automobilovom priemysle. Dve najväčšie automobilky generujú zhruba 80% čistého zisku najväčšieho odvetvia slovenskej ekonomiky, ktoré malo vlani takmer štyrikrát vyššie tržby ako elektroenergetika. Napriek tomu jeho rentabilita klesla z 2,9% na 2,2%.

Rozhodujúci podiel na tom mala druhá najväčšia automobilka Kia Slovakia. Po takmer miliardovom poklese tržieb sa jej čistý zisk prepadol o tretinu. Samotné automobilky, vrátane náborujúceho Volva, zarábajú už ani nie tri centy z jedného utŕženého eura, no ich subdodávatelia sa musia uspokojiť s približne jedným centom. V Česku pritom veľkí výrobcovia autodielov hospodária podľa analýzy FinStatu dlhodobo prakticky na nule.

Ani jedno percento však nevyzerá tragicky v porovnaní s hutníctvom. To je stratové už tretí rok. Na každom inkasovanom eure prerába viac než jeden cent a pokračuje v prepúšťaní zamestnancov. Celé odvetvie sťahujú do strát najmä košické oceliarne a Železiarne Podbrezová. Ešte v roku 2022 pritom U.S. Steel patril medzi najziskovejšie podniky domácej ekonomiky, zatiaľ čo Slovenské elektrárne sa utápali v stámiliónových stratách.

Čo štát zarobí v energetike, rozhádže v doprave

Dvadsaťpäť najväčších štátom kontrolovaných podnikov, pôsobiacich najmä v energetike, ale aj doprave, lesníctve, teplárenstve alebo v poštových službách, vlani zarobilo takmer 900 miliónov eur. K nim treba prirátať bezmála 90 miliónov eur z odvodov od štátnej lotériovej spoločnosti Tipos a tretinový podiel štátu na čistom zisku Slovenských elektrární.

Veľká časť z týchto peňazí sa však štátnym firmám obratom vrátila na dotáciách zo štátneho rozpočtu a z eurofondov, na ktorých získali viac ako 800 miliónov eur, predovšetkým ako kompenzácie za služby vo verejnom záujme. Najväčším príjemcom boli ŽSR s dotáciou vyše pol miliardy eur, nasledované spoločnosťami JAVYS, Národná diaľničná spoločnosť či Železničná spoločnosť Slovensko. A ďalších vyše 500 miliónov eur smerovalo z rozpočtov miest a samosprávnych krajov podnikom zabezpečujúcim mestskú a prímestskú dopravu.

Nejde však o novo vytvorené bohatstvo, ale o presun verejných zdrojov medzi štátom kontrolovanými subjektmi. Tieto kompenzácie preto skresľujú pohľad na výkonnosť nefinančnej ekonomiky. Subvencie totiž priamo vylepšujú prevádzkové výsledky. Bez dotácií v celkovej hodnote 1,3 miliardy eur by preto marža EBITDA nefinančných podnikov nestagnovala v roku 2025 nad úrovňou 9,8%, ale o pol percentuálneho bodu nižšie, pod hladinou 9,4%.

Agrobiznisu zisky dotujeme

Dotácie významne ovplyvňujú aj agrobiznis. Stovky podnikov čerpajú priame platby, environmentálne podpory a kompenzácie za hospodárenie v znevýhodnených oblastiach. Prevádzková časť subvencií dosahuje odhadom 800 až 900 miliónov eur ročne. Ak by sme ich od EBITDA nefinančných podnikov odpočítali, marža EBITDA celej podnikovej sféry by sa blížila k deviatim percentám. Pôdohospodárstvo pritom vlani zarobilo necelých 123 miliónov eur. Bez verejných podpôr by ako celok skončilo v strate.

Za výslednou 3,1-percentnou priemernou rentabilitou pôdohospodárstva sa skrývajú dva úplne odlišné príbehy. Kým rentabilita hydinárov sa viac než zdvojnásobila na 8,7%, chovateľom ošípaných sa po troch mimoriadne úspešných rokoch zrútila pod jedno percento.

Aj ziskovosť spracovateľov potravín sa pohybuje okolo troch percent. K víťazom patrili pekári (Peza), výrobcovia sendvičov (Pierre Baguette), mrazených pekárenských polotovarov (Frost Prešov) či potravinových doplnkov. Považský cukor sa rozhodol stiahnuť výrobu zo slovenského trhu (o výsledkoch za rok 2025 zatiaľ neinformoval), a do strát padol aj premiant slovenského potravinárstva, cukrovinkár IDC Holding a hlavne výrobca škrobových produktov Tate & Lyle z Bolerázu.

K trojpercentnej hranici sa prepadla rentabilita tržieb aj výrobcom nápojov. Vrátila sa tam, kde bola pred tromi rokmi. Zisky padali mnohým veľkým podnikom. Kým vinári a liehovarníci strácali, odvetvie držali nad vodou výrobcovia piva a nealkoholických nápojov. Hoci Plzeňskému Prazdroju klesol profit o štvrtinu a Kofole takmer o tretinu, ich spoločný podiel na zisku nápojárov vzrástol už na 90%. Nie preto, že by sa im darilo lepšie, ale preto, že väčšina konkurentov dopadla ešte horšie.

Malá Stefe tromfla štátneho obra

Štátny MH Teplárenský holding, ktorý zásobuje teplom Bratislavu a viaceré krajské mestá a zároveň si privyrába výrobou elektriny, prišiel za posledné tri roky o väčšinu svojho zisku. Kým ešte v rokoch 2022 a 2023 zarábal zakaždým bezmála 59 miliónov eur, vlani mu po zdanení nezostala ani desatina.

Ešte v roku 2024 pritom vytváral takmer štyri pätiny zisku slovenského teplárenstva. Vlani sa jeho podiel scvrkol na jednu osminu. A aj po očistení výsledkov odvetvia o zisky francúzskej skupiny Veolia a Prvej plynárenskej, postavené najmä na výnosoch z finančnej činnosti, by podiel holdingu nepresiahol 22%.

Štátny moloch vlani zarobil menej ako menšia rakúska teplárenská skupina Stefe, ktorá má tretinové tržby. Z jedného eura tržieb dokázala premeniť na zisk vyše 5,2 centa, zatiaľ čo štátny konkurent ani nie tretinu.

Podnik, ktorý ešte donedávna určoval vývoj odvetvia, prišiel o svoju dominanciu. Po očistení výsledkov o mimoriadne finančné výnosy sa preto rentabilita tržieb teplárenstva prepadla od roku 2023 zo 6,7% na 2,3%. A to sa pritom darilo viacerým väčším regionálnym teplárňam, ktoré mali rentabilitu štyri- až šesťkrát vyššiu ako štátny holding.

Kým v teplárenstve sa karty premiešali, v telekomunikáciách zastal čas. Odvetvie dlhodobo premieňa na čistý zisk vyše 11 centov z každého inkasovaného eura a dvaja najväčší mobilní operátori Slovak Telekom a Orange si delia už viac než tri štvrtiny jeho celkového profitu.

K významnejším tvorcom zisku patria aj CETIN a O2 z portfólia českej podnikateľky Renáty Kellnerovej. Len škoda, že O2 tradične zverejňuje účtovnú závierku až koncom leta, keď analytici dávno uzatvorili výsledkovú sezónu. A to sa týka aj stavebných spoločností Váhostav a TSS Grade, Sygicu v IT či elektrotechnického Osramu. No a na kompletnú závierku najväčšieho nábytkára IKEA Industry treba čakať rok. 

Šičky prehrali, riešením je špeciál

Pred pár rokmi sa zdalo, že textilný a obuvnícky priemysel dokáže napriek vyšším mzdám konkurovať Ázii. Výsledky za rok 2025 však ukazujú, že cesty oboch odvetví sa rozišli. Kým textil sa už dávnejšie preorientoval na ziskovejšie technické materiály, obuvníctvo zostalo závislé od tradičnej výroby. A hoci veľkí obuvníci platia pracovníkov najslabšie z hodnotených odvetví, aj tak sa neubránili lacnej ázijskej konkurencii a vlaňajšok uzavreli v agregátnej strate.

V textile dnes profit nevytvárajú výrobcovia konfekcie, ale dodávatelia špecializovaných textílií pre automotive, zdravotníctvo, pracovné odevy či priemyselné aplikácie. Viac ako polovicu zisku koncentrujú dvaja veľkí západoeurópski hráči - Tatra Textil a Muller Textiles. Dvadsiatka najväčších podnikov premieňa na zisk šesť centov z každého utŕženého eura. Bez nej by rentabilita sektora bola prakticky na nule. Úspech v súčasnosti stojí na úzkej špecializácii pre priemysel, nie na šití konfekcie pre konečného spotrebiteľa, hoci aj v tomto segmente máme úspešnú výnimku v prešovskej firme Gemor Fashion.

Obuvníci podobnou transformáciou práve prechádzajú. Trhový líder Lowa z talianskej skupiny Tecnica sa prepadol do straty, prepúšťa a zatvára jeden zo závodov. Dánska trojka Ecco ukončila výrobu úplne. O prácu v nej prišlo bezmála 650 ľudí. Darí sa však špecialistom vyrábajúcim pracovnú, vojenskú alebo turistickú obuv (Artra), či špeciálne kožené vybavenie (Falco), teda firmám, ktoré sa nesnažia konkurovať Ázii v masovej výrobe, ale ponúkajú drahšie výrobky určené pre špecifické použitie.

Jeden strom, tri odlišné osudy

Podobne ako obuvníci, aj výrobcovia nábytku sú pod silným tlakom lacnejšej zahraničnej konkurencie a ochabujúceho dopytu, ktorý pribrzdilo vyššie úročenie úverov na bývanie. Nábytkársky priemysel sa vlani vymanil z hlbokého mínusu, do ktorého ho predvlani uvrhol trhový líder. IKEA Industry sa totiž po masívnej strate prehupla do pármiliónového zisku, čím dotlačila sektor ku kozmetickej rentabilite (0,7%). Po rokoch postupného úpadku skrachoval domáci Decodom, ktorému sa rozpadol nízkomaržový model veľkosériovej výroby. Kúpu nábytku totiž domácnosti aj firmy môžu bez väčších problémov odložiť na mesiace i roky.

Nepatrné zlepšenie predviedlo drevárstvo. Hoci celé odvetvie zvýšilo tržby, jeho rentabilita levituje pod jedným percentom. Zatiaľ čo Doka či myWood Polomka Timber rast biznisu slušne zmonetizovali, lídri ako Kronospan alebo nemecký piliar Rettenmeier Tatra Timber skončili napriek vyšším tržbám v strate. Objednávky mali všetci. Zarábali len niektorí.

Úplne opačný obraz ponúka celulózo-papierenský priemysel. Jeho rentabilita tržieb dosiahla 4,4%, čo je dvojnásobok priemeru celého drevospracujúceho komplexu. Takmer celý zisk odvetvia vytvára duopol Mondi SCP a Essity Slovakia. Obe spoločnosti vyrábajú papierenské produkty každodennej spotreby – od kancelárskeho papiera cez obalové materiály až po hygienické výrobky. Pravidelný odbyt a stabilný dopyt im umožňujú dosahovať nadpriemernú ziskovosť.

Ropu predbehli pneumatiky

Ešte pred pár rokmi bol Slovnaft najziskovejšou firmou slovenského priemyslu. Vlani ho však na čele petrochémie vystriedal púchovský výrobca pneumatík Continental Tires Slovakia. O prvenstvo by pritom rafinéria prišla už o rok skôr, nebyť mimoriadnych finančných výnosov, ktoré jej vtedy nafúkli čistý zisk. Continental a Slovnaft síce naďalej generujú viac ako tri štvrtiny zisku celého odvetvia. Ťažisko ziskovosti sa však postupne presúva od rafinácie k výrobcom gumy a plastov.

Zatiaľ čo Slovnaft už rentabilitu tržieb petrochémie brzdí, výrobcom gumy a plastov sa darí premieňať na zisk viac ako päť centov z každého utŕženého eura. Na opačnom konci spektra zostávajú výrobcovia bioprímesí do palív Enviral, Meroco a Poľnoservis, ktorí spomínajú na časy, keď patrili medzi najväčších beneficientov európskej podpory biopalív. Dnes sa pohybujú okolo nuly.

Elektromobily síce menia automobilový priemysel, pneumatiky však potrebujú rovnako ako autá so spaľovacím motorom. Continental preto vlani dosiahol rentabilitu tržieb takmer 12%, kým Slovnaft necelé 4%. Aj petrochémia tak ukazuje, že najvyššie marže dnes neprináša základná surovina, ale špecializované výrobky – od fólií (Terichem Tervakoski) po technické plyny (Messer Tatragas).

Koncentrácia ziskovosti je téma aj v stavebných materiáloch, kde už viac ako polovicu profitu vytvára jediný výrobca – cementáreň Danucem pri Rohožníku. Hoci jej vlastný zisk medziročne klesol, slabšie výsledky konkurencie zvýšili jej podiel na profite odvetvia až na 54%. Cement navyše zostáva jediným segmentom stavebných hmôt, ktorý si dlhodobo udržiava dvojcifernú rentabilitu tržieb. Bez cementárov by nebola ani polovičná.

Samsung odchádza. A čo ďalej?

Útlm výroby Samsungu, lídra slovenskej elektrotechniky, vyvolal obavy o budúcnosť odvetvia. Čísla však naznačujú, že to už dávno nestojí na jedinej montážnej fabrike. Hoci juhokórejský výrobca vlani vytvoril 30% zisku celej branže, bez neho by rentabilita jej tržieb bola len o 0,3 percentuálneho bodu slabšia. No popri osude firiem, ktoré naň boli obchodne naviazané, je otázne, kde odvetvie nájde nový motor rastu.

Dnešnú elektrotechniku čoraz viac tvoria úspešné stredne veľké podniky ako Vertiv, Siemens, Semikron Danfoss, Porsche Smart Battery Shop či BEZ Transformátory. Nemontujú spotrebnú elektroniku, ale vyrábajú záložné energetické systémy, výkonovú elektroniku, batérie či transformátory. Práve na nich bude stáť budúcnosť odvetvia po odchode najväčšieho hráča.

Aj tak elektrotechnika čelí výzve. Priemerná rentabilita tržieb dosahuje len dve percentá (bez Samsungu), pričom veľké podniky vlani prepustili skoro 900 zamestnancov, hlavne firmy napojené na automobilový priemysel (svetlomety, elektronika, káblové zväzky). Automotive si síce celkovú zamestnanosť udržal, no iba vďaka náboru automobiliek PCA a Volvo. Jeho subdodávatelia pritom prepustili stovky ľudí v čase, keď premieňajú na zisk jeden cent z utŕženého eura.

Guľky nahrádzajú guľôčky

Strojárstvo zaznamenalo vlani najväčší úbytok pracovných miest zo všetkých hodnotených odvetví. Veľké podniky prepustili vyše tisíc zamestnancov, pričom najviac znižoval stavy nemecký Schaeffler. V dvoch tunajších firmách spolu o 758 ľudí. Najväčší tlak tak zažívajú výrobcovia ložísk, ktorí boli dlhé roky jedným zo symbolov slovenského exportného úspechu.

Finančný obraz odvetvia vyzerá na prvý pohľad lepšie, než naznačuje vývoj zamestnanosti. Rentabilita tržieb vzrástla na 3,6%. Bez zbrojárskych podnikov by však bola o celý jeden percentuálny bod nižšia. Výrobcovia munície a vojenskej techniky, na čele s Vojenským opravárenským podnikom Nováky, ktorý patrí českému zbrojárovi Michalovi Strnadovi a sám vytvára pätinu zisku strojárstva, totiž konvertujú na čistý zisk viac ako 22 centov z každého eura v tržbách.

Kým guľôčky do ložísk strácajú odbyt, dopyt po guľkách prudko rastie. Zbrojárske podniky naberajú zamestnancov (najmä ZVS Holding), no prepúšťanie v tradičných segmentoch strojárstva nedokážu kompenzovať. Guľky tak nahrádzajú guľôčky v tvorbe zisku, nie však v tvorbe pracovných miest.

Armáda špecialistov

Vo väčšine odvetví sa opakuje rovnaká schéma – čím väčší hráč, tým väčší vplyv na výsledky branže. Informačné technológie však fungujú inak. ESET síce zostáva ikonou slovenského IT, no o výkonnosti odvetvia už dávno nerozhoduje. Desať najväčších IT firiem vytvára len 15% zisku sektora a vyše 15-tisíc mikropodnikov s obratom do jedného milióna eur generuje porovnateľný profit ako dvesto spoločností s tržbami nad päť miliónov eur.

Paradoxne, s rastúcou veľkosťou podnikov ich rentabilita skôr klesá. Veľké outsourcingové a servisné centrá premieňajú na čistý zisk necelých sedem centov z každého eura tržieb, kým menšie produktové firmy dosahujú ešte vyššie marže. Aj preto medzi najzaujímavejšie IT podniky nepatria iba veľké mená ako SAP alebo Siemens Healthcare, ale aj špecialisti ako Aliter, ktorý profituje z konjunktúry v obrannom biznise. Naopak, najväčší zamestnávateľ v IT sektore Deutsche Telekom prepúšťa.

Ani o kondícii stavebníctva, ktorú skresľujú tisícky projektových SPV bez zamestnancov, už nerozhodujú veľkí generálni dodávatelia, ale takmer 30-tisíc špecializovaných stavebných podnikov zabezpečujúcich elektroinštalácie, technické zariadenia budov, montáže či zemné práce. Tie vytvárajú viac ako dve tretiny zisku reálneho stavebníctva a rentabilitou tržieb prekonávajú priemer odvetvia.

V súťaži tisícok menších špecialistov sa zrejme skrýva vysvetlenie nízkych marží exportného priemyslu. Kým menšie podniky predávajú vlastné know-how a rozhodujú o cenotvorbe, zahraničné výrobné závody často fungujú ako pasívny článok nadnárodných skupín. Ich slovenská rentabilita preto nemusí odrážať skutočnú ekonomickú výkonnosť výroby, ale aj to, akú časť vytvorenej hodnoty sa materská spoločnosť rozhodne ponechať na Slovensku.