Zabrala elektroenergetika, autá i stavebníctvo

Výrazným oživením po rokoch strát upozornili na seba reštaurácie. Prepad zasiahol metalurgiu, chémiu, pôdohospodárov, drevárov či výrobu papiera a obuvi.

Do konca júla zverejnilo účtovné závierky za fiškálny rok 2023 bezmála 275-tisíc nefinančných podnikov. Ich tržby stúpli medziročne o šesť percent na takmer 268 miliárd eur. Je to zhruba toľko, čo Apple, najväčšia spoločnosť na svete podľa trhovej kapitalizácie, utŕži za tri kvartály.

Keďže prevádzkový zisk nefinančných podnikov zvýšený o odpisy a znížený o profit z predaja materiálu a dlhodobého majetku (tzv. EBITDA), i samotný čistý zisk rástli rýchlejšie, pozitívnu zmenu sme mohli vidieť na marži EBITDA i rentabilite tržieb. Tá sa zvýšila o dve desatiny bodu na 4,6%. To znamená, že nefinančné podniky z každého utŕženého eura premenili na čistý zisk v priemere 4,6 centa.

Priemerná marža EBITDA sa zvýšila o 0,3-percentného bodu na rovných deväť percent. Samozrejme, v investične náročných sieťových odvetviach to bývajú niekoľkonásobne vyššie miery. Najmä v distribúcii plynu, elektriny a ropy alebo v telekomunikačnom sektore.

V telekome veľkí...

Z veľkých odvetví sa najvyššou ziskovosťou tržieb dlhodobo chvália telekomunikačné služby, ktorými hýbu hlavne traja najväčší operátori. Trhová trojka O2 sa síce výsledkami za minulý rok dosiaľ nepochválila. Ale jej sesterský správca siete Cetin Networks si polepšil natoľko, že zaznamenal dvakrát vyššiu rentabilitu tržieb, ako je priemer celého odvetvia, ktoré na čistý zisk pretaví 11,6 centa z každého zinkasovaného eura.

Skoro celý profit telekomunikácií generujú zahraniční operátori - Slovak Telekom a Orange. Kým dcéra nemeckej skupiny Deutsche Telekom udržala vlani rentabilitu na 20%, francúzsky konkurent po rokoch stagnácie zaznamenal, aj vďaka osekaniu osobných nákladov, najväčší nominálny prírastok zisku zo všetkých spoločností v branži. Vďaka tomu si ziskovosť tržieb posunul k 14 percentám. Slovenskí operátori Swan či Slovanet sa, naopak, ponorili do ešte hlbších strát.

Tradične najstratovejšia firma odvetvia, prevádzkovateľ káblovej televízie UPC Broadband, záporné vlastné imanie dlhodobo koriguje pôžičkami od prepojených účtovných jednotiek. S tými sa spájajú tučné úrokové náklady, ktoré firmu zatláčajú do hlbšieho mínusu.

...v IT malí

Zatiaľ čo telekomunikácie veľkí hráči ťahajú, v informačných technológiách majú navrch skôr menšie softvérové firmy. Po stavebníctve, veľkoobchode, maloobchode a realitách je to piate najpočetnejšie odvetvie, v ktorom FinStat eviduje až 16-tisíc subjektov. Viacerým významným IT spoločnostiam, vrátane Esetu, najväčšieho hráča v branži, ktorý pritom poskytuje riešenia pre digitálnu bezpečnosť na celosvetovom trhu, totiž profit (aj pre rast osobných nákladov) vlani klesol.

Najviac trhovej dvojke Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia, ktorá si v roku 2022, vďaka tučnému zisku z predaja cenných papierov, zaknihovala vyšší celkový profit ako Eset. Naopak, maličké eseročky ako minit labs či ilnvoices vďaka výdatným finančným výnosom vykázali vlani každá vyše 20-miliónový profit.

Ak by sme zisky IT odvetvia očistili o tieto tri subjekty, resp. aj o výsledky prevádzkovateľa cestného mýta SkyToll (patrí skôr do odvetvia, v ktorom sú zaradení správcovia dopravnej infraštruktúry NDS či ŽSR) a prevádzkovateľa hazardných hier DOXX, celkový čistý profit by medziročne stagnoval. A rentabilita tržieb branže by klesla o poldruha percentného bodu, no udržala by sa tesne nad 10 percentami, kde sa usadil aj samotný Eset.

Ambulantná ryža

V dôsledku verejnej diskusie o permanentne kolabujúcom zdravotníctve by nezainteresovaný pozorovateľ mohol nadobudnúť dojem, že toto odvetvia chradne alebo ledva prežíva. Platí to pre verejné nemocnice, ale nie pre privátne zdravotnícke zariadenia. Odhliadnuc od lanskej bezmála 50-miliónovej straty práve začínajúcej Nemocnice Bory zo skupiny Penta, čistý zisk zdravotníckych subjektov (bez rozpočtových a príspevkových organizácií) vyskočil o viac než pätinu. Rentabilita tržieb odvetvia sa tak posunula k 10 percentám.

Nominálnu i relatívnu ziskovosť dlhodobo ťahajú lekárski špecialisti a zubári, a predovšetkým ambulancie všeobecných lekárov, ktoré premenia na profit až 25 centov z každého utŕženého eura. Do tohto štátom "regulovaného" eldoráda pritom pandémia koronavírusu nepriaznivo nezasiahla. Vidieť ju bolo predovšetkým na číslach liečebných kúpeľov a laboratórií.

Laboratóriám zisky kulminovali na vrchole pandémie v roku 2021. Predvlani mierne klesli, no rentabilita tržieb sa ešte udržala nad desiatimi percentami. Vlani sa zisky prepadli všetkým hráčom v branži. Najviac trhovej dvojke Medirex (konečným užívateľom výhod je i Radoslav Bardún), kým jednotka - škandinávsky Unilabs sa dokonca ponorila do miliónových strát.

Naopak, kúpeľom, ktoré počas pandémie vďaka výdatnej štátnej pomoci akurát živorili, sa vlani podarilo odraziť od kladnej nuly a posunúť profitabilitu k siedmim percentám. Dojem z konjunktúry kazili len stratové Kúpele Sliač, Slovenské liečebné kúpele Piešťany a Kúpele Lučivná. Ich úhrnná strata však neprevyšuje individuálny profit bojnického alebo rajeckého konkurenta.

Distribučky majú navrch

Vlani sa darilo aj malej slovenskej farmaceutickej výrobe, ktorá zdvojnásobila rentabilitu na nadpriemernú úroveň 8,7%. Ziskovosť ťahali hlavne zmluvní výrobcovia medikamentov ako Saneca Pharmaceuticals (niekdajšia Slovakofarma) a HBM Pharma, či výrobca veterinárnych imunologických liekov Pharmagal - Bio.

Lekárňam však zisky klesli. Ide o obchodné prevádzky, ktoré sú na konci reťazca, za výrobou a distribúciou. Rentabilita ich "zreťazených" tržieb sa preto ťažko porovnáva s výrobnými podnikmi či firmami v službách. FinStat preto namiesto tržieb používa pri obchodníkoch tzv. vlastnú produkciu, čo je súčet obchodnej marže (rozdiel medzi tržbami za tovar a nákladmi na jeho obstaranie) a tržieb za vlastné výrobky a služby.

Takto upravená rentabilita lekárňam vlani klesla o štvrtinu pod sedem percent. Distribučným firmám, ktoré prerozdeľujú lieky od výrobcov liečiv do "maloobchodu", stagnovala na úrovni 12,5%. To však FinStat od čísel subodvetvia odrátal výsledky distribučiek Johnson & Johnson a Dorapharm v likvidácii, ktoré sa opierali o zisky z predaja časti podniku, respektíve straty neaktívnej Transmedic Slovakia, ktorá pred rokmi figurovala v prvej desiatke, ale od januára 2021 je v konkurze.

Najziskovejšia firma roka

V porovnaní s nominálnymi ziskami v zdravotníctve je elektroenergetika úplne iný vesmír. Je to odvetvie, ktoré zaznamenalo suverénne najvyšší prírastok zisku za rok 2023. O viac ako 1,3 miliardy eur na vyše 1,5 miliardy eur, čo je osmina profitu všetkých nefinančných podnikov dohromady. Automobilovému priemyslu, ktorý je v rebríčku nárastu zisku druhý v poradí, sa podarilo navýšiť výsledok "len" o 236 miliónov eur na úroveň, ktorá je oproti elektrárenstvu skoro polovičná.

Elektroenergetika zároveň zaznamenala najväčšie zlepšenie rentability tržieb zo všetkých odvetví. Stúpla o 8,8-percentného bodu na 10,5 percenta, teda tesne nad IT biznis.

O úspech sa zaslúžila hlavne výroba elektrickej energie. Polovicu z prírastku zisku zabezpečili Slovenské elektrárne (SE). Tie sa z rekordnej straty prehupli do rekordného profitu. Napriek postupnému odstavovaniu uhoľných elektrární v Novákoch a Vojanoch ťažili z plného výkonu jadrových blokov (v Mochovciach jeden nový sprevádzkovali), i z priaznivých hydrologických podmienok na vodných elektrárňach.

Vodohospodárskej výstavbe, ktorá vyrába elektrinu na vodnom diele Gabčíkovo, prospela zas nižšia tvorba rezerv na čistenie sedimentov zo zdrže Hrušov. A ZSE Elektrárne, prevádzkujúce paroplynový cyklus v Malženiciach, opravné položky k majetku výdatne rozpúšťali. Nedarilo sa jedine stratovej východoslovenskej Bukóze Energo, ktorá sa koncom minulého roka zlúčila s nástupníckym Bukocelom.

Zisky rástli obchodníkom s elektrinou, a najmä lokálnym distribučným monopolom. Tým na strednom a východnom Slovensku sa rentabilita pohybuje nad 35%, čo je trojnásobok miery, akú vlani vykázali SE.

Najväčší útlm profitu v odvetví zaevidovala štátna Slovenská elektrizačná prenosová sústava, ktorá prevádzkuje vysokonapäťové rozvody. Spôsobili to hlavne slabšie dividendy od dcérskej spoločnosti OKTE(organizuje krátkodobý trh s elektrinou). A matke v tomto roku pre horší vlaňajšok prispeje do rozpočtu ešte menej.

Plynárov dotovali staré dividendy

SE vlani prevzali titul nefinančného podniku s najvyšším nominálnym ziskom. Od holdingu SPP Infrastructure, ktorý ovláda Daniel Křetínský. Ten zbiera dividendy od Nafty a Pozagasu, ktoré plyn uskladňujú, od eustreamu, ktorý ho prepravuje plynovodmi, a SPP - distribúcie, ktorá ho potrubiami doručuje koncovým zákazníkom.

Polovica holdingového profitu končí s časovým posunom u štátneho obchodníka s plynom, čiže v Slovenskom plynárenskom priemysle (SPP). Bez dividend by výsledok plynárenstvu vlani nerástol a rentabilita by sa nezdvaapolnásobila na vyše deväť percent.

Teplárňam vlani zisky stúpli skoro o tretinu, no tržby poskočili o polovicu. V dôsledku toho rentabilita klesla o bod pod 6,5%. Spôsobila to stagnácia profitu v štátnom MH Teplárenskom holdingu, ktorý sa na zisku odvetvia podieľa troma pätinami a dodáva teplo Bratislave alebo Košiciam. Naopak, profit i rentabilitu branže potiahli menšie skupiny Veolia a Stefe.

Hra so solidárnym príspevkom

Biznis s palivami vlani ochabol. Pokles tržieb a zisku sa týkal veľkoobchodu aj maloobchodu s pohonnými látkami, ale aj výrobcov biopalív, ktoré sa ako bio zložka pridávajú do benzínu a nafty. Výnimkou z tohto trendu, hoci len na prvý pohľad, bolo spracovanie ropy, ktoré na Slovensku reprezentuje prakticky iba bratislavská rafinéria Slovnaft.

Tá totiž zaznamenala najväčší prepad EBITDA zo všetkých nefinančných podnikov. No keďže sa domnieva, že sa za rok 2023 nekvalifikovala na tzv. solidárny príspevok, vypočítala si skoro o 80% nižšiu daň z príjmov. Do štátneho rozpočtu už nezaplatila vyše 625 miliónov eur ako v roku 2022, ale ani nie 135 miliónov eur. Vďaka tomu jej čistý zisk rástol a rentabilita tržieb sa zvýšila o tretinu na 9,2%. Krajší pomer medzi palivármi vykazuje už len Transpetrol (11%), štátny prevádzkovateľ ropovodov.

Štvrtý najväčší prepad EBITDA zaznamenal výrobca umelých hnojív Duslo Šaľa, ktorý sa stal najstratovejším podnikom celého chemického priemyslu. Pričinil sa o to pokles realizačných cien, výkyvy cien vstupov, mimoeurópska konkurencia i trojmesačný výpadok výroby čpavku pre poruchu na technologickom zariadení. Podnik tak rozhodujúcou mierou prispel k útlmu profitu odvetvia základnej chémie, ktorá zároveň zaznamenala najväčší prepad rentability tržieb (o šesť percentných bodov) po metalurgii.

Robustný nárast hospodárskeho výsledku po zdanení za rok 2023 vykázali producenti gumy a plastov. No prakticky celý ide na vrub prírastku u púchovského pneumatikára Continental Tires Slovakia. Ten v roku 2022 hradil skoro 100-miliónový kompenzačný príspevok za presun lukratívnej výroby zo sesterského závody v nemeckom Aachene a vlani zinkasoval 4,5-krát vyššie dividendy od dcérskej spoločnosti Continental Matador Truck Tires, s ktorou sa zlučuje k 1.1.2024. Bez týchto dvoch vplyvov by rentabilita tržieb celého odvetvia nestúpla (na 7%), ale klesla pod šesť percent.

Kia tromfla Volkswagen

Druhý najväčší nárast profitu po energetike zaznamenal automobilový priemysel. O takmer celý sa však zaslúžila žilinská automobilka Kia. Tá dosiahla druhý najväčší medziročný nárast EBITDA po SE, čím sa zároveň stala najväčšou firmou podľa tohto prevádzkového parametra v branži, ktorej obrat predstavuje sedminu tržieb všetkých nefinančných spoločností. Vyššie tržby eviduje už iba veľkoobchod.

Kia svojim prevádzkovým i čistým profitom tromfla tržbami stále najväčší Volkswagen (VW). Jeho rentabilita, prakticky zhodná s priemerom odvetvia, už nie je oproti Kia ani polovičná. Zatiaľ čo žilinský konkurent premení na čistý zisk takmer päť centov, VW iba dva. Trnavská automobilka PCA, napriek výraznému zlepšeniu, má ziskovosť tržieb ešte slabšiu (1,7%).

Zhoršenie vlani zaznamenali viacerí významní subdodávatelia automobiliek (aj najväčší Mobis). Dramatický prepad do straty postihol subdodávateľa v prvom rade Faurecia, ale najmä kechneckú Magna PT. Tá dotvárala robustné opravné položky k aktívam spojeným s výrobou elektromobilov pre automobilku Fisker, ktorá sa nedávno dostala do úpadku.

Na Slovensku sa okrem motorových vyrábajú a opravujú aj koľajové vozidlá. Podobné zlepšenie výkonnosti ako Kia zaznamenala Tatravagónka, líder vo výrobe koľajových podvozkov a vagónov. Jej konečný užívateľ výhod je aj Alexej Beljajev, podnikateľ s väzbami na Vladimíra Putina a vedenie ruských železníc. Podniku sa dlhodobo darí exportovať vagóny hlavne do Švajčiarska, no vlani sa podiel tohto teritória oproti roku 2021 zdvojnásobil a tvorí bezmála dve tretiny jej obratu.

Strnadove kone

Najväčšiu stratu medzi nefinančnými podnikmi zaznamenal vlani malý výrobca ložísk Spinea. Bola však hlavne dôsledkom jednorazového odpisu goodwillu, ktorý vznikol v roku 2022 po fúzii s dvoma prepojenými subjektami. Bez tohto vplyvu sa zisk slovenského strojárstva vlani o pár percent zvýšil a rentabilita tržieb nepatrne vylepšila na 3,7%.

Odvetvie potiahli hlavne výrobcovia zbraní a munície, ktorých ovláda český zbrojár Michal Strnad. Jeho premiant VOP Nováky dosiahol najvyšší zisk v biznise, s mierou rentability, ktorá 10-násobne prevyšuje strojársky priemer. Naopak, štátnej zbrojovke Konštrukta - Defence, ktorá vyrába aj húfnice Zuzana pre ukrajinskú armádu, klesli tržby a výsledkom padla ku kladnej nule.

Veľkí ložiskári zo skupiny Schaeffler svoju stále podpriemernú ziskovosť mierne vylepšili, no menší hráč thyssenkrupp rothe erde dramaticky prehĺbil stratu, najmä pre pokles vývozu veľkorozmerových ložísk do Nemecka, kde mu v segmente veterných elektrární čoraz viac konkurujú čínski súperi. Zhruba o polovicu zisku prišla dvojica výrobcov kotlov zo skupiny Vaillant, ktorým sa darilo menej najmä na západoeurópskych trhoch. Naopak, zo strát sa vymanila výroba zdvíhacích zariadení (výťahár Schindler z Dunajskej Stredy) a výrazne si polepšila výroba kompresorov, najmä vďaka spišskému Embracu.

So ziskom elektrotechnického priemyslu zamávali finančné výnosy a náklady v spoločnostiach 2J Holding, International BEZ Group a Whirlpool Slovakia. Ale aj bez ich vplyvu stúpol celkový profit odvetvia skoro o tretinu, hoci ziskovosť tržieb bola v porovnaní s priemerom všetkých nefinančných podnikov iba polovičná.

Darilo sa hlavne dodávateľom pre automobilový priemysel, ako sú Hella (svetlá), Panasonic, Visteon či Intercable. No ZKW Slovakia, výrobca svetelných modulov zo skupiny LG, napriek nárastu tržieb prehĺbil stratu nad robustných 60 miliónov eur. Nedostižne najväčší čistý zisk v branži si však udržal trhový líder a výrobca spotrebnej elektroniky Samsung. Naopak, jeho konkurent v segmente Foxconn pre výpadok dodávok jednej veľkej skupine prišiel o tretinu profitu.

Hutnícke Waterloo

Bezkonkurenčne najväčší prepad hospodárskeho výsledku postihol slovenskú metalurgiu. Tá sa z rekordného zisku prepadla vlani do strát. Predviedla zároveň najväčší pokles rentability tržieb zo všetkých odvetví - o 10 percentných bodov (na -0,3%). Mohol za to najmä útlm na trhu s oceľou, ktorý sa podpísal pod stratu košických železiarní U.S. Steel. Tie boli predvlani tretí najziskovejší nefinančný podnik po holdingu SPP Infrastructure a rafinérii Slovnaft. Za rok 2023 už figurujú na druhom mieste rebríčka s najväčším poklesom EBITDA.

Za prepad profitu odvetvia však môže aj výpadok tučných výnosov z predaja zazmluvnenej kapacity elektrickej energie, ktorými si hlinikárne Slovalco rozhodujúcim spôsobom vylepšili predvlaňajší profit. Vlaňajší úbytok jej tržieb súvisí z odstavením posledných z 226 pecí, čím v Žiari nad Hronom po 70 rokoch definitívne skončila výroba primárneho hliníka.

Za rozsiahle zhoršenie výsledkov odvetvia výroby papiera môže pre pokles odbytu trhový líder ružomberský Mondi SPC i menší Bukocel. Dramatický prepad iba zmiernili výrobcovia papierovej hygieny Essity(najziskovejšia spoločnosť v celom odvetví), Metsa Tissue a SHP Harmanec, či výrobcovia obalov, najmä štúrovská Smurfit Kappa.

Ešte horšie na tom bol drevospracujúci priemysel, kde sa prepad ziskovosti netýkal iba lídrov Kronospan a Rettenmeier Tatra Timber, ale plošne celého odvetvia výroby dosák a piliarstva. Prehĺbenie straty výrobcu a predajcu nábytku Decodom dokázal vykompenzovať trhový líder IKEA Industry, ale aj menší nábytkári ako AJ Metal Design či Metaresso.

Prepad zisku o tri štvrtiny zažila obuvnícka výroba. Rieker ukončil spoluprácu s vietnamskou sestrou, ktorá pre materskú skupinu vykonávala prácu vo mzde. A do veľkej straty sa ponoril trhový líder Lowa. Neustrážil si výrobnú spotrebu. Nadpriemernou rentabilitou ale upozornili na seba malí domáci hráči Obuv-Špeciál (šije turistickú a pracovnú obuv pod značkou BOSP), producent dizajnovej obuvi Artra či Be Lenka, výrobca a predajca ergonomickej obuvi.

Húsenková agro-dráha

Na základe výsledkov za rok 2022 FinStat pred rokom upozornil, že z potravinovej inflácie neťažili najviac výrobcovia potravín či maloobchodné reťazce, ale pôdohospodári. Hlavne pestovatelia obilnín. Tým rentabilita tržieb vďaka explodujúcim svetovým cenám vyskočila predvlani nad 14%.

V minulom roku sa však situácia dramaticky otočila. Obilninárom padla ziskovosť na štvrtinu. A tržby aj zisky sa zmenšili i chovateľom dojníc či lesníkom (štátnym Lesom SR klesol profit pre dramatický nárast osobných nákladov).

V dôsledku toho profit prvovýroby padol o viac než dve pätiny na 155 mil. EUR a rentabilita klesla o 5,5-percentného bodu na 3,9%. To je ale pre porovnanie úroveň, na ktorú sa vlani iba dokázala zlepšiť výroba nápojov, keď sa darilo výrobcom nealkonápojov a sladu, no "pšenica nekvitla" vinárom a liehovarníkom.

V prvovýrobe sa na predvlaňajšiu rekordnú ziskovosť obilninárov vypracovali vlani chovatelia ošípaných. Dánsky Dan -Slovakia Agrar prevzal žezlo najziskovejšieho poľnohospodára (keď odhliadneme od neaktívnej lesníckej firmy Males, ktorej profit tvorili najmä výnosy z predaja dlhodobého majetku).

S tým korešpondoval vývoj v mäsopriemysle. V minulom roku ho ale potiahli hydinári, hlavne trhová jednotka EU Poultry, spracovávajúca európsku i ukrajinskú hydinu, ktorú exportuje do krajín Strednej a Východnej Európy. A zabralo i Domäsko, ktoré prevzalo biznis od krachujúcej personálne prepojenej Hydiny SK. Celý tučný profit za uplynulé dva roky však firme zadotovali štedré štátne subvencie.

Ešte viac ako hydinári potiahli potravinárstvo konečne i mliekari, hlavne Syráreň Bel a Meggle (donedávna Rajo). Najziskovejším potravinárom sa ale stal výrobca sendvičov a bagiet Pierre Baguette, ktorý sa oprel hlavne o vývoz do Poľska. Profitom tromfol aj tradičné potravinárske piliere - cukrovinkára I.D.C. Holding či škrobára z Bolerázu Tate & Lyle. Každému z nich sa zisk prepadol medziročne o vyše desať miliónov eur.

Hobbymarketom padli zisky o polovicu

Rentabilita maloobchodu (bez lekární a predaja pohonných hmôt) vlani stagnovala. Pomer jej zisku k vlastnej produkcii sa pohyboval okolo 6,3%. Číslo ale nezahŕňa tri najväčšie zahraničné reťazce Lidl, Kaufland a Tesco. Tým účtovné obdobie končí v závere februára a svoje výsledky zverejňujú až na prelome augusta a septembra.

Na konečnú odpoveď, ako zarábali v potravinárskom reťazci jednotlivé stupne, si tak treba ešte pár dní počkať. Ale priaznivé čísla za družstevnú skupinu Coop Jednota, rakúsku Billu či konečne ziskové Terno zo skupiny J&T naznačujú, že marže maloobchodným reťazcom už vlani neklesali.

Popri maloobchodných sieťach sa darilo aj predajcom drogistického tovaru. Či odevov, hoci najpozitívnejšiu zmenu výsledku zaznamenal predvlani hlboko stratový producent insitnej módy Dedoles, ktorý sa vďaka ozdravnému plánu vyhrabáva z úpadku. Za kratší koniec zas ťahali predajne nábytku (najmä Asko, na čísla XLSK Nábytok, nástupníckej firmy sietí Kika a Möbelix, sa stále čaká) alebo elektroniky (hlavne sieť Okay Slovakia). A hobbymarketom sa zisky medziročne prepadli o polovicu (výsledky Hornbachu stále chýbajú).

Stavebníctvom zamiešali espévečky

Napriek poklesu tržieb aj zisku výrobcom stavebných hmôt rentabilita tržieb stagnovala pri piatich percentách. Zabrali hlavne cementári s najziskovejšou firmou odvetvia (Danucem) aj omietkari (Carmeusse). Pre útlm celosvetového dopytu zaznamenal najväčší prepad profitu výrobca sklených vlákien Johns Manville, ale oslabenie vykázali aj výrobcovia betónových tvárnic a tehál ako Wienerberger či Porfix, a Xella sa prepadla dokonca do niekoľkomiliónovej straty.

Rentabilita tržieb stavebného sektora sa vlani zlepšila o štvrtinu na 3,9%. Porovnateľnú mieru dosahuje pôdohospodárstvo či výrobcovia nápojov. Stavebníctvo zaznamenalo tretí najväčší nominálny prírastok zisku po energetike a automobilovom priemysle. Najviac k tomu prispeli stavitelia ciest, hlavne predvlani stratový Doprastav, alebo D4R7 Construction, ktorá však pri výstavbe bratislavského obchvatu spálila všetky kapitálové rezervy.

V obdobnom rozsahu podporili zlepšenie profitu aj stavitelia budov. No v ich prípade zohrali kľúčovú rolu nielen účtovné operácie (rozpustenie rezerv k pohľadávkam v Strabag Pozemné staviteľstvo) alebo výnosy z predaja podniku (Goldbeck), ale najmä výsledky špecializovaných dcér developerských skupín (special purpose vehicles - v skratke espévéčky), ktorým tržby aj zisky negenerovala skutočná stavebná činnosť, ale predaj nehnuteľností (napríklad eseročka Guthaus s rovnomenným rezidenčným objektom v bratislavskom Novom Meste, či Gefamin, ponúkajúci byty v polyfunkčnom dome na Bazovej ulici v Bratislave).

Stále nadpolovičný podiel na celkovom zisku stavebníctva však majú spravidla menšie firmy, ktoré sú zaradené do takzvaných ostatných stavebných prác. V ich prípade sa jedná o rôzne montážne, prípravné, inštalačné či výkopové práce. Do subodvetvia sa vlani zaradilo vyše 25-tisíc firiem, čo je viac ako deväť percent všetkých nefinančných podnikov.

Formálne najziskovejšou stavebnou spoločnosťou je Via Pribina. Tá sa však dávno stavebnou činnosťou nezaoberá. Iba spravuje časť rýchlostnej cesty R1 pri Nitre, preto ju FinStat v tejto analýze vo výsledkoch stavebníctva nezohľadnil. Zároveň upozorňujeme, že viac ako desatinu prírastku profitu odvetvia spôsobili významné zmeny v ostatných prevádzkových výnosoch a nákladoch u nevýznamného dodávateľa vodných elektrární STM Power, súvisiace zrejme s jeho vlaňajšou reštrukturalizáciou.

Fastfood iz da king

Reštaurácie už pred pandémiou patrili k najmenej výkonným zákutiam domácej ekonomiky. Korona im však zasadila drastickú ranu, keď ich uvrhla do ešte väčších strát, ktoré im štátna pomoc dokázala kompenzovať iba čiastočne.

K deprimovanému dopytu sa následne pridali aj drahšie potraviny a energie, čo dokopalo prevádzkovateľov pohostinstiev k dramatickému zvyšovaniu cien. Tržby im aj vďaka tomu stúpli vlani o tretinu a stratu za 38 miliónov eur premenili vlani na čistý zisk prevyšujúci 55 miliónov eur. Väčší medziročný prírastok zaznamenalo len pár branží, a aj to šlo hlavne o gigantické priemyselné sektory či celé stavebníctvo.

Rentabilita tržieb v sektore dosahuje podpriemerných 2,9%. No vyskočila o 5,6-percentného bodu. Z významných odvetví zaznamenala väčšie medziročné zlepšenie iba elektroenergetika, a porovnateľné plynárenstvo, to sa však opieralo o dividendy zo ziskov z ešte výdatného predminulého roka.

Medzi skoro deviatimi tisíckami firiem, ktoré sa samé radia do odvetvia reštaurácie, FinStat identifikoval niekoľko väčších subjektov, patriacich podľa skutočnej činnosti skôr do retailu alebo veľkoobchodu. Až šestina tržieb odvetvia sa pritom týka takých spoločností, pri ktorých obchodná marža prevyšuje tržby za vlastnú produkciu. Časť z nich reštauračné služby určite neposkytuje a výsledky reštaurácií teda skresľuje.

Najväčšie zoskupenie v biznise je americký prevádzkovateľ reštaurácií rýchleho občerstvenia McDonald's. Jeho tržby (vrátane 14 licencovaných partnerov) predstavujú bezmála desatinu obratu a tretinu čistého zisku odvetvia. Zastrešujúcej spoločnosti vlani klesli tržby z prevádzky vlastných reštaurácií, ktoré presunula na franšízistov, a skoro o rovnakú hodnotu jej podrástli výnosy z franšíz. Keďže zisk zoskupeniu (zamestnáva zhruba dvetisíc kmeňových pracovníkov) rástol oveľa rýchlejšie ako tržby, rentabilita mu stúpla o vyše jeden percentný bod na 11,7%. Čo je dvaapolnásobok priemeru nefinančných podnikov.

Cestovky ožili rýchlejšie ako hotelieri

Podobnú pandemickú facku schytali pred pár rokmi aj hotelieri. Tí sa z jej dôsledkov dokázali vylízať o rok skôr, no lanské zlepšenie nie je zďaleka také markantné ako v prípade reštaurácií. Celkové tržby hotelom síce stúpli o 28% (vrátane stále mierne stratového hotelového biznisu Tatry mountain resorts). No celkový čistý profit sa nezlepšil ani o desať miliónov eur, zatiaľ čo reštauratéri pridali viac než deväťnásobok.

Viacerým hotelierom konečné výsledky významne ovplyvnili účtovné operácie, najmä tvorba a rozpúšťanie opravných položiek k majetku. Týkalo sa to prevádzkovateľov bratislavských hotelov Carlton a River Park, Grandhotela Kempinski na Štrbskom Plese či košického Hiltonu. Bez nich by hotelový biznis zaznamenal zlepšenie profitu o 20 miliónov eur. No i tak to znamená jednu z najslabších rentabilít tržieb v nefinančnom sektore (1,7%).

Ešte rýchlejšie sa s dôsledkami pandémie popasovali cestovné kancelárie a agentúry, ktoré sa rentabilitou tržieb dorovnali s reštauratérmi. Zo strát sa vymanili už v roku 2021. Vlani im tržby vyskočili o tretinu a zisk bezmála o 60%. No o skoro celé medziročné zlepšenie profitu sa postarala najväčšia cestovka DER Touristik SK (donedávna Kartago Tours). Okrem robustného zvýšenia tržieb a pridanej hodnoty si však prilepšila úrokovými výnosmi od prepojených účtovných jednotiek.

V hazarde zarába najviac štát

Do sektora hazardných hier patria nielen kamenné kasína a herné automaty, ale aj stávkové kancelárie a internetové kasína. A práve onlinové herne potiahli tento biznis, keď hráči kvôli pandémii nemohli utrácať v kamenných prevádzkach. Od prvého pandemického roku 2020 sa profit branže v nasledujúcich dvoch rokoch zosemnásobil. A vlani sa na rekordných úrovniach nad 200 miliónmi eur udržal.

Zhruba tri štvrtiny ziskov generuje štvorica prevádzkovateľov Tipsport, Nike, Fortuna a štátny Tipos. Každý účtuje o výnosoch inak, preto nemožno branžu porovnávať s inými odvetviami podľa tržieb alebo rentability. Dobrým porovnaním s inými je súčet čistého zisku a všetkých daní a poplatkov, ktoré práve pri prevádzkovateľoch hazardných hier hrajú nemalú rolu.

Na osobitných poplatkoch totiž vlani odviedli do štátneho rozpočtu vyše 330 miliónov eur. Najviac zo všetkých odvetví. Ak sa k tejto čiastke pripočíta daň z príjmov právnických osôb a čistý zisk, zaradí sa odvetvie do prvej desiatky podľa takto vypočítaného super-hrubého profitu. Hneď za rafináciu ropy.