Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 372267

Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, správcom ktorého je: JUDr. Jozef Kadura, so sídlom kancelárie: ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, v časti o návrhoch veriteľov: SBO s.r.o., so sídlom A. Rudnaya 3739/105, 010 01 Žilina, IČO: 44 889 879, GAST SK, s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 793 931, Slovenská investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť, so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 383 511, zastúpená: JUDr. Michal Krnáč, advokát, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, a Ivana Matejčíka, nar. 25.6.1966, bytom Prielohy 1013/8A, 010 07 Žilina, na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011, takto

I. Súd z r u š u j e uznesenie č. 1 prijaté na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011, ktorým bol do funkcie správcu ustanovený správca: CLC Správcovia, v. o. s., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 47 231 378.

II. Súd z r u š u j e uznesenie č. 2 prijaté na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011, ktorým boli za členov veriteľského výboru zvolení títo veritelia: VOLKSBANK Slovensko, a.s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., ABC Klíma, s.r.o., ENG2 SR, spol. s r.o., ALU - Glass product, s.r.o..

Dňa 17.8.2011 sa uskutočnila prvá schôdza veriteľov, na ktorej boli prijaté dve uznesenia. Uznesením č.1 bol do funkcie správcu ustanovený správca: CLC Správcovia, v. o. s., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 47 231 378. Uznesením č. 2 boli za členov veriteľského výboru zvolení veritelia: VOLKSBANK Slovensko, a.s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., ABC Klíma, s.r.o., ENG2 SR, spol. s r.o., ALU - Glass product, s.r.o..

Návrhom zo dňa 22.8.2011, doručeným súdu dňa 22.8.2011, sa veritelia úpadcu SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921 (ďalej len „úpadca“): SBO s.r.o., so sídlom A. Rudnaya 3739/105, 010 01 Žilina, IČO: 44 889 879 a GAST SK, s.r.o., so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 793 931 domáhali zrušenia uznesení prijatých na schôdzi veriteľov úpadcu konanej dňa 17.8.2011. Zároveň navrhli, aby súd uložil správcovi zákaz speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu. Svoj návrh odôvodnili existenciou uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č.k. ÚS 200/2011-19 zo dňa 9.6.2011, ktorým tento prijal sťažnosť veriteľa úpadcu Ivana Matejčíka na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/18/2011 zo dňa 23.3.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1R/1/2010-4348 zo dňa 11.5.2011 do právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR vo veci samej (ďalej bude toto rozhodnutie ÚS SR uvádzané len ako „uznesenie ÚS SR“). Podľa navrhovateľov je nevyhnutným dôsledkom uznesenia ÚS SR skutočnosť, že ani ustanovený konkurzný správca JUDr. Jozef Kadura, ani Okresný súd Žilina, nie sú legitimovaní konať do rozhodnutia ÚS SR vo veci samej, a teda ani prijímať akékoľvek uznesenia alebo iné rozhodnutia. V takomto znení vzniesli na schôdzi veriteľov aj námietku, a to k všetkým uzneseniam o voľbe členov veriteľského výboru a k uzneseniu o výmene správcu. Navrhovatelia ďalej namietajú, že v rozpore s § 37 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) boli na schôdzi veriteľov zvolení za členov veriteľského výboru zabezpečení veritelia VOLKSBANK Slovensko, a.s. a Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.. Na základe týchto skutočností je potrebné považovať celú schôdzu veriteľov za neplatnú, a teda aj uznesenia na nej prijaté. Navrhovatelia záverom argumentujú, že konanie schôdze veriteľov a prijatie uznesení nie sú neodkladnými úkonmi, nevykonaním ktorých by počas odloženej vykonateľnosti rozhodnutí krajského a okresného súdu mohla byť spôsobená škoda na majetku úpadcu. Naopak, nerešpektovaním uznesenia ÚS SR hrozí bezprostredný vznik škody (ak bude správca a súd vykonávať takéto úkony, postupne dôjde k speňaženiu majetku úpadcu do rozhodnutia ÚS SR vo veci samej) a poškodený na svojich právach nebude len úpadca, ale aj veritelia úpadcu.

Návrhom zo dňa 22.8.2011, doručeným súdu dňa 22.8.2011, sa veriteľ Slovenská investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť, so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 383 511 rovnako domáhal zrušenia oboch uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011. Svoj návrh odôvodnil námietkou vznesenou na schôdzi veriteľov, v ktorej poukázal na existenciu uznesenia ÚS SR, v zmysle ktorého nie je možné, aby sudca alebo správca vo veci konali, ani aby sa vo veci prijímali akékoľvek uznesenia či rozhodnutia, a teda akékoľvek uznesenia prijaté na tejto schôdzi a aj samotnú schôdzu považuje za neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom. Návrh odôvodil aj ďalšou námietkou vznesenou na schôdzi veriteľov, obsahom ktorej bol rozpor prijatých uznesení so zákonom z dôvodu, že lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov bola v rozpore s § 34 ods. 4 ZKR kratšia ako 15 dní.

Zrušenia oboch uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011 sa domáhal aj ďalší veriteľ úpadcu - Ivan Matejčík, bytom Prielohy 1013/8A, Žilina, a to návrhom zo dňa 19.8.2011, doručeným súdu dňa 22.8.2011. Námietky voči uzneseniam prijatým na tejto schôdzi veriteľov, resp. voči schôdzi samotnej, vymedzil do štyroch bodov, a to 1) nerešpektovanie uznesenia ÚS SR, 2) nezvolanie schôdze veriteľov zákonným spôsobom, 3) spôsob voľby veriteľského výboru, 4) konanie samotnej schôdze veriteľov. K bodu 1) argumentuje už spomenutým uznesením ÚS SR, ktoré mu ako sťažovateľovi bolo doručené dňa 16.6.2011, kedy nadobudlo aj právoplatnosť. Na základe tohto rozhodnutia bol povolený odklad konkurzného konania, a preto je podľa neho konkurzné konanie zo zákona prerušené. Z toho vyplýva, že všetky uznesenia prijaté na schôdzi veriteľov sú neplatné, nakoľko povolením odkladu vykonateľnosti rozhodnutia krajského a okresného súdu nenastali účinky konkurzného konania. Nevyhnutným dôsledkom uznesenia ÚS SR je, že ani správca ani súd nie sú legitimovaní konať až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR vo veci samej, a teda ani prijímať akékoľvek uznesenia alebo iné rozhodnutia. V bode 2) veriteľ namieta nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 34 ods. 4 ZKR medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov. Vznesená námietka voči voľbe členov veriteľského výboru, uvedená v bode 3) návrhu, spočíva v skutočnosti, že zabezpečenému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. určil správca pri voľbe členov veriteľského výboru počet hlasov 10.062.160,76 s postavením nezabezpečeného veriteľa, pričom ako zabezpečený veriteľ si tento prihlásil pohľadávky v sume 19.807.588,25 eur. Vychádzajúc zo súpisu majetku podstát, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 127/2011 zistil navrhovateľ hodnotu oddelenej podstaty veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. 23.808.211,40 eur. Na otázku navrhovateľa adresovanú správcovi, akým spôsobom určil výšku hlasov pre veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s., teda z akého dôvodu bola časť jeho pohľadávky pre účely hlasovania o členoch veriteľského výboru preradená medzi nezabezpečených veriteľov, mal správca odpovedať tak, že podľa vlastnej úvahy znížil hodnotu oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa. Podľa navrhovateľom uskutočneného prepočtu tak správca stanovil novú hodnotu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. na sumu 9.745.725 eur, čím došlo k zníženiu tejto oddelenej podstaty o 14.062.496,40 eur, čo je o 57,74 %. V dôsledku tejto skutočnosti veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. ovládol schôdzu veriteľov a vykonal tak voľbu veriteľského výboru a ako jediný veriteľ bude ovládať celé konkurzné konanie, pretože bude ovplyvňovať speňažovanie oddelenej aj všeobecnej podstaty. Navrhovateľ ďalej uvádza, že správca sa mal vyjadriť, že zníženie hodnoty oddelenej podstaty vykonal na základe znaleckého posudku, avšak táto skutočnosť nie je zapísaná v zápisnici zo schôdze veriteľov a takýto posudok sa nenachádza ani v správcovskom spise. Správca tak podľa navrhovateľa na základe vlastného subjektívneho rozhodnutia znížil hodnotu oddelenej podstaty. K bodu 4) svojho návrhu - námietky k priebehu schôdze veriteľov - navrhovateľ uvádza, že priebeh schôdze veriteľov bol chaotický a neprehľadný, verejné hlasovanie bolo neprehľadné, veritelia nepoznali svoje počty hlasov a správca ich o tom neinformoval napriek tomu, že sa tejto informácie domáhali. Ani zo samotnej zápisnice nie je možné potvrdiť, že údaje v nej uvedené zodpovedajú skutočnému hlasovaniu, čím sa schôdza veriteľov stáva nepreskúmateľná. Zo všetkých uvedených dôvodov sa veriteľ domáha preskúmania zákonnosti uznesení prijatých na schôdzi veriteľov a ich následného zrušenia.

Podľa § 35 ods. 8 ZKR, každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

Súd po preskúmaní podaných návrhov konštatuje, že všetky boli podané v zákonnej lehote piatich dní od skončenia schôdze veriteľov. Všetci navrhovatelia boli zároveň na podanie týchto návrhov aktívne legitimovaní, nakoľko boli oprávnení na schôdzi veriteľov hlasovať a uplatnili na nej do zápisnice odôvodnené námietky rozporu prijatého toho ktorého uznesenia so zákonom.

V zmysle § 35 ods. 8 ZKR možno uznesenie prijaté na schôdzi veriteľov napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. S poukazom na túto podmienku sa súd nemohol zaoberať tými dôvodmi uvedenými v návrhoch, ktoré neboli uvedené v námietkach vznesených na schôdzi veriteľov. Ide o námietku veriteľa Ivana Matejčíka ohľadne priebehu schôdze veriteľov a námietku veriteľov SBO s.r.o. a GAST SK s.r.o. ohľadne zvolenia zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s. za členov veriteľského výboru (nakoľko však voľbu VOLKSBANK Slovensko, a.s. do veriteľského výboru namietal aj veriteľ Ivan Matejčík, táto voľba bude predmetom súdneho preskúmania).

V prvom rade sa súd zaoberal námietkou spočívajúcou v existencii uznesenia ÚS SR. Podľa zhodného stanoviska všetkých navrhovateľov je jeho dôsledkom skutočnosť, že ani ustanovený konkurzný správca ani súd nie sú oprávnení prijímať akékoľvek rozhodnutia. Veritelia SBO s.r.o. a GAST SK, s.r.o. navyše zdôrazňujú, že jeho nerešpektovaním by úpadcovi mohla vzniknúť škoda v dôsledku možného postupného speňaženia majetku úpadcu. Zároveň by podľa nich došlo k poškodeniu ostatných veriteľov. Súd sa však s právnym názorom navrhovateľov nestotožňuje a domnieva sa, že priebeh doterajšieho konania je v plnom súlade s uznesením ÚS SR. Svoju argumentáciu pritom opiera o tieto dôvody: Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 18.5.2011. V tento deň nastali účinky konkurzného konania v zmysle ustanovení ZKR. Okrem iných hmotnoprávnych a procesnoprávnych účinkov, oprávnenie nakladať s majetkom úpadcu prešlo na ustanoveného správcu a začali plynúť zákonné lehoty (lehota na prihlasovanie pohľadávok, lehota na ich popieranie, lehota na zvolanie schôdze veriteľov atď.). Uznesenie ÚS SR bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť až po tom, čo účinky vyhláseného konkurzu už nastali. Z dôvodu účinkov konkurzného konania, ktoré už nastali, je zrejmé, že uznesenie ÚS SR neznamená návrat do reštrukturalizačného konania. Navyše, obe dotknuté uznesenia riadne nadobudli právoplatnosť. Ak je teda zrejmé, že konanie nie je navrátené do stavu prebiehajúcej reštrukturalizácie, ale zároveň by sme pripustili argumentáciu jedného z navrhovateľov, že „konkurzné konanie je zo zákona prerušené“, či, že „bol povolený odklad konkurzného konania“, inými slovami, že konkurzné konanie tu nie je, ocitlo by sa prebiehajúce súdne konanie v stave právneho „vákua“ a absolútnej právnej neistoty. Okrem iného by neexistovala osoba zodpovedná za správu rozsiahleho majetku úpadcu, keďže ustanovený správca JUDr. Kadura by svoju funkciu vykonávať nemohol. Ak teda veritelia argumentujú možnou škodou vzniknutou na majetku úpadcu v dôsledku úkonov v rámci konkurzného konania, je súd toho názoru, že táto by vážne hrozila až v prípade, ak by osoba zodpovedná za správu a nakladanie s majetkom úpadcu absentovala. Ustanovený správca je povinný konať s odbornou starostlivosťou a je za výkon svojej funkcie zodpovedný. Ustanovený správca je povinný udržovať majetok úpadcu a starať sa, aby nedošlo k jeho úbytku. Po vyhlásení konkurzu sú dlžníci úpadcu povinní plniť správcovi. Za predpokladu, že by ÚS SR vo veci samej rozhodol v prospech vyhláseného konkurzu a ak by počas obdobia do takéhoto rozhodnutia ÚS SR dlžníci neplnili správcovi, ale inej osobe, teda úpadcovi, a tento by plnenia spotreboval, došlo by jednoznačne k poškodeniu veriteľov prihlásených v konkurze. Naopak, ak títo dlžníci budú plniť do rúk správcu, tento s nimi bude nakladať v zmysle zákona a aj v prípade zrušenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici nebudú veritelia úpadcu poškodení. Je nesporné, že účelom a konečným cieľom konkurzu je speňaženie majetku úpadcu a následné rozdelenie výťažku medzi jednotlivých veriteľov. Zmyslom rozhodnutia o odklade vykonateľnosti uznesenia o vyhlásení konkurzu je tak odklad speňaženia majetku úpadcu. Toto vyplýva aj z odôvodnenia uznesenia ÚS SR, na strane 5 ktorého sa uvádza: „Zmyslom odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia konkurzného súdu je predísť situácii, kedy by po eventuálnom zrušení napadnutého rozhodnutia ústavným súdom bolo nemožné či neúmerne obtiažne vrátiť stav do podoby pred takým protiústavným rozhodnutím. O taký prípad ide aj v teraz posudzovanej veci. Ako uvádza sťažovateľ, zo strany konkurzného správcu by mu - v prípade realizácie konkurzu - logicky hrozilo bezprostredné speňaženie majetku, ktoré by sa už nedalo vrátiť späť“. Plynutie zákonných lehôt a následné čiastkové úkony, ktoré doteraz správca robil, prípadné rozhodnutia súdu s nimi súvisiace, preto nie sú podľa názoru súdu v rozpore s uznesením ÚS SR, ale len zodpovedajú aktuálnemu stavu konkurzného konania a ustanoveniam ZKR. Majetok úpadcu (s výnimkou majetku bezprostredne ohrozeného skazou, zničením alebo iným podstatným znehodnotením) môže správca v zmysle § 91 ods. 3 ZKR speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov. Speňažovanie je teda ďalšia fáza tohto konkurzného konania, ktorá by mala nasledovať. V zmysle uznesenia ÚS SR však k speňažovaniu majetku úpadcu logicky dôjsť nemôže. To znamená, že v ďalšej fáze vyhláseného konkurzu bude tento takpovediac „spočívať“ a správca bude robiť úkony spojené len so správou majetku úpadcu a starostlivosťou oň.

Záverom súd podotýka, že ak by nebol oprávnený vydávať až do rozhodnutia ÚS SR vo veci samej žiadne rozhodnutia (ako zhodne uvádzajú navrhovatelia), nebol by oprávnený vydávať ani rozhodnutia súvisiace so zabezpečením majetku úpadcu (napr. predbežné opatrenia) a nebol by oprávnený rozhodnúť ani o týchto návrhoch na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov. V prípade eventuálneho nerešpektovania uznesenia ÚS SR zo strany správcu by potom súd nemohol zabrániť ani speňaženiu majetku úpadcu.

S poukazom na tieto skutočnosti súd námietku vyslovenú navrhovateľmi ohľadne neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi veriteľov pre existujúce uznesenie ÚS SR, resp. neplatnosť schôdze veriteľov ako takej, nepovažoval za relevantnú a v tomto ohľade nevidí rozpor prijatých uznesení so zákonom.

Ďalej súd skúmal námietku veriteľov Ivana Matejčíka a Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti, a.s. ohľadne nedodržania zákonnej lehoty medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov. Z konkurzného spisu súd zistil nasledujúce skutočnosti: správca zvolal prvú schôdzu veriteľov oznamom zverejneným v obchodnom vestníku č. 132B/2011 zo dňa 11.7.2011. Prvá schôdza veriteľov bola zvolaná na deň 12.8.2011. Následne došlo k zmene termínu konania schôdze veriteľov. Toto oznámenie o zmene termínu konania schôdze veriteľov bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. 150/2011 zo dňa 4.8.2011. Schôdza veriteľov bola posunutá na deň 17.8.2011.

Podľa § 34 ods. 1 ZKR, prvú schôdzu veriteľov zvoláva správca do 40 dní od vyhlásenia konkurzu tak, aby sa konala nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok.

Podľa vety tretej § 31 ods. 2 ZKR, ak súd rozhodne o predĺžení lehoty na zostavenie konečného zoznamu pohľadávok, o rovnaký čas sa predlžuje aj lehota na popieranie pohľadávok a lehota na zvolanie prvej schôdze veriteľov.

Podľa § 34 ods. 4 ZKR, schôdza veriteľov sa zvoláva uverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku; lehota medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov nesmie byť kratšia ako 15 dní. Oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov musí obsahovať miesto, čas a predmet rokovania schôdze veriteľov.

Podľa vety druhej § 199 ods. 9 ZKR, rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že prvú schôdzu veriteľov je správca povinný zvolať v lehote podľa § 34 ods. 1 ZKR, prípadne v lehote predĺženej podľa § 31 ods. 2 ZKR. Ak zo strany správcu z akéhokoľvek dôvodu dôjde k posunutiu termínu prvej schôdze veriteľov (aby sa táto konala v lehote podľa § 34 ods. 1 ZKR nie skôr ako prvý deň a nie neskôr ako piaty deň od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok), vzťahuje sa podľa názoru súdu na nový oznam o zvolaní schôdze veriteľov § 34 ods. 4 ZKR a minimálna lehota 15 dní medzi zvolaním a konaním schôdze veriteľov musí byť zachovaná. Zachovanie tejto minimálnej lehoty je pritom nutné z dôvodu, aby všetci možní dotknutí veritelia mali dostatočný časový priestor s oznamom sa oboznámiť a pripraviť sa na realizáciu svojich práv súvisiacich s ich účastníctvom v konkurznom konaní.

Z vyššie opísaných skutočností je zrejmé, že medzi oznámením o zmene termínu konania schôdze veriteľov a samotným konaním schôdze veriteľov bola lehota 11 dní (oznam možno v súlade s § 199 ods. 9 ZKR považovať za zverejnený až dňa 5.8.2011). Zákonná 15-dňová lehota tak dodržaná nebola.

Nedodržanie tejto lehoty má podľa názoru súdu za následok rozpor prijatých uznesení na schôdzi veriteľov so zákonom, a to z tohto dôvodu: Návrh na zrušenie uznesenia prijatého schôdzou veriteľov podľa § 35 ods. 8 ZKR môže podať veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať, ktorý zároveň uplatnil na schôdzi do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom. Z toho vyplýva, že aktívne legitimovaným na podanie takéhoto návrhu je iba ten veriteľ, ktorý sa schôdze veriteľov zúčastnil. Veriteľ, ktorý sa pre krátku lehotu medzi zvolaním schôdze veriteľov a jej konaním o schôdzi veriteľov nedozvedel, prípadne nemohol v krátkom čase zabezpečiť účasť seba alebo splnomocneného zástupcu, návrh na zrušenie prijatých uznesení podať nemôže. Poškodenie takéhoto veriteľa, ktorý v dôsledku nedodržania minimálnej zákonnej lehoty nemohol realizovať svoje procesné práva, tak nadobúda ústavnoprávny rozmer.

Záverom k tomuto bodu poukazuje súd na riešenie obdobnej situácie pri návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 3Obo 339/98, podľa ktorého „Dôvodom na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu pre zvolávanie valného zhromaždenia, určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou (stanovami)“.

Na základe uvedených dôvodov tak súd konštatuje, že zistil rozpor oboch uznesení prijatých na schôdzi veriteľov so zákonom.

Poslednou z námietok vznesenou na schôdzi veriteľov, ktorou sa súd v tomto rozhodnutí bude zaoberať, je námietka veriteľa Ivana Matejčíka ohľadne zvolenia zabezpečeného veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. za člena veriteľského výboru a s tým spojený presun časti jeho hlasov pre účely hlasovania o veriteľskom výbore. Hoci je z predchádzajúceho odseku zrejmé, že v dôsledku nedodržania 15-dňovej lehoty na zvolanie schôdze veriteľov bude zrušené aj uznesenie o voľbe členov veriteľského výboru, súd podanú námietku preskúmal.

Podľa § 37 ods. 1 ZKR, veriteľský výbor má troch členov alebo piatich členov. Prví členovia veriteľského výboru sa volia na prvej schôdzi veriteľov. Návrhy na prvých členov veriteľského výboru predkladá predseda schôdze spomedzi prítomných nezabezpečených veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať postupne od nezabezpečeného veriteľa s najvyšším počtom hlasov, až kým nie sú zvolení piati členovia veriteľského výboru. Ak po skončení hlasovania sú zvolení len štyria členovia veriteľského výboru, štvrtý zvolený člen veriteľského výboru sa nepovažuje za zvoleného a veriteľský výbor je len trojčlenný. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani traja členovia veriteľského výboru, členmi veriteľského výboru sú tí traja veritelia, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Ak po skončení hlasovania nie sú zvolení ani títo veritelia, pôsobnosť veriteľského výboru až do zvolenia veriteľského výboru vykonáva súd. O voľbe prvých členov veriteľského výboru sa v tom prípade hlasuje až na nasledujúcej schôdzi veriteľov; na ich voľbu sa toto ustanovenie použije rovnako.

Podľa § 37 ods. 2 ZKR, právo voliť a odvolávať členov veriteľského výboru vrátane práva byť zvolený do veriteľského výboru má aj zabezpečený veriteľ v rozsahu, v akom jeho zistená zabezpečená pohľadávka pravdepodobne nebude uspokojená z jeho oddelenej podstaty; rozsah hlasovacieho práva zabezpečeného veriteľa určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy zabezpečenej pohľadávky a hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát; ak je už majetok speňažený, vychádza z hodnoty výťažku zo speňaženia majetku.

Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 ZKR vyplýva, že právo voliť a byť volený do veriteľského výboru majú nezabezpečení veritelia, čo je odôvodnené faktom, že zabezpečený veriteľ sám ukladá správcovi pokyny ohľadom speňažovania svojej oddelenej podstaty. Za podmienok uvedených v § 37 ods. 2 ZKR môže byť do veriteľského výboru zvolený a členom veriteľského výboru byť aj zabezpečený veriteľ, a to vtedy, ak je predpoklad, že jeho zistená zabezpečená pohľadávka nebude úplne uspokojená z jeho oddelenej podstaty. Rozsah jeho hlasovacieho práva určí správca, pričom vychádza zo zistenej sumy jeho zabezpečenej pohľadávky a z hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku, spôsobom uvedeným v tomto zákonnom ustanovení. Inými slovami, ak hodnota majetku oddelenej podstaty tohto veriteľa podľa súpisu majetku podstát nedosahuje hodnotu jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky, v rozsahu nezabezpečenej sumy správca veriteľovi prizná hlasovacie práva.

Z konečného zoznamu pohľadávok vyplýva, že veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. je veriteľom zistenej zabezpečenej pohľadávky v sume 19.807.588,25 eur. Podľa súpisu majetku podstát zverejneného v Obchodnom vestníku č. 127B/2011 zo dňa 1.7.2011 a v Obchodnom vestníku č. 128B/2011 zo dňa 4.7.2011 presahuje hodnota oddelenej podstaty tohto veriteľa 23.000.000 eur. Súdu pritom nie je známe, že by v čase do konania prvej schôdze veriteľov bola v Obchodnom vestníku zverejnená akákoľvek zmena tohto súpisu. Správca podľa tvrdení navrhovateľa priznal tomuto zabezpečenému veriteľovi hlasy s právom hlasovať podľa § 37 ods. 2 ZKR vo výške 10.062.160 (čo vyplýva aj zo zápisnice zo schôdze veriteľov) z dôvodu, že na základe znaleckého posudku, ktorým disponuje, došlo k zmene výšky zabezpečenia, teda k zníženiu hodnoty jeho oddelenej podstaty. Takéto zníženie zo strany správcu, ktoré nemá oporu v súpise majetku podstát zverejnenom v Obchodnom vestníku ku dňu konania schôdze veriteľov však nie je prípustné, nakoľko § 37 ods. 2 ZKR stanovuje, že pri určení hodnoty majetku musí správca vychádzať z hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát (logickým výkladom celého ustanovenia je zrejmé, že nejde o hodnotu celého majetku úpadcu, ale o hodnotu oddelenej podstaty dotknutého zabezpečeného veriteľa). Správca tak pri určovaní hlasov pre tohto veriteľa podľa § 37 ods. 2 ZKR mal vychádzať z aktuálneho súpisu majetku podstát, a teda, nakoľko hodnota oddelenej podstaty veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. presahuje hodnotu jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky, k presunu hlasov podľa § 37 ods. 2 ZKR dôjsť nemalo. Uznesenie o zvolení členov veriteľského výboru, nakoľko veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasoval s nesprávnym počtom hlasov, bolo teda prijaté v rozpore so zákonom a je nutné ho zrušiť aj z tohto dôvodu.

V dôsledku vyššie uvedených zistených rozporov uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011 so zákonom súd obe prijaté uznesenia zrušil, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Záverom súd uvádza, že návrhom veriteľov SBO s.r.o. a GAST SK, s.r.o. na uloženie zákazu správcovi speňažovať majetok podliehajúceho konkurzu sa bude súd zaoberať v samostatnom uznesení.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.