Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 383062

Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: SSIM-OC, a.s., Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 36 437 921, správcom ktorého je: JUDr. Jozef Kadura, so sídlom kancelárie: ul. Republiky 16, 010 01 Žilina, v časti o návrhoch veriteľov: Slovenská investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť, so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 383 511, zastúpená: JUDr. Michal Krnáč, advokát, Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, a Ivana Matejčíka, nar. 25.6.1966, bytom Prielohy 1013/8A, 010 07 Žilina, na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.10.2011, takto

I. Súd návrh na zrušenie uznesenia č. 1 prijatého na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.10.2011, ktorým bol do funkcie správcu ustanovený správca: CLC Správcovia, v. o. s., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 47 231 378, z a m i e t a.

II. Súd z r u š u j e uznesenie č. 2 prijaté na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.10.2011, ktorým boli za členov veriteľského výboru zvolení títo veritelia: VOLKSBANK Slovensko, a.s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., ABC Klíma, s.r.o., ENG2 SR, spol. s r.o., ALU - Glass product, s.r.o..

Dňa 17.10.2011 sa vo veci konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu opakovane uskutočnila prvá schôdza veriteľov, na ktorej boli prijaté dve uznesenia. Uznesením č.1 bol do funkcie správcu ustanovený správca: CLC Správcovia, v. o. s., so sídlom Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 47 231 378. Uznesením č. 2 boli za členov veriteľského výboru zvolení veritelia: VOLKSBANK Slovensko, a.s., Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., ABC Klíma, s.r.o., ENG2 SR, spol. s r.o., ALU - Glass product, s.r.o..

Návrhom zo dňa 19.10.2011, doručeným súdu dňa 20.10.2011, sa veriteľ úpadcu: Slovenská investičná a realitná spoločnosť, akciová spoločnosť, so sídlom Framborská 12, 010 01 Žilina, IČO: 36 383 511 domáhal zrušenia oboch uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.10.2011. Svoj návrh odôvodnil námietkou vznesenou na schôdzi veriteľov, v ktorej poukázal na existenciu uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) č.k. I. ÚS 200/2011-19 zo dňa 9.6.2011, ktorým tento prijal sťažnosť veriteľa úpadcu Ivana Matejčíka na ďalšie konanie a zároveň odložil vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/18/2011 zo dňa 23.3.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1R/1/2010-4348 zo dňa 11.5.2011 do právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR vo veci samej (ďalej bude toto rozhodnutie ÚS SR uvádzané len ako „uznesenie ÚS SR“), v zmysle ktorého nie je možné, aby sudca alebo správca vo veci konali, ani aby sa vo veci prijímali akékoľvek uznesenia či rozhodnutia, a teda akékoľvek uznesenia prijaté na tejto schôdzi a aj samotnú schôdzu považuje za neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom.

Zároveň tento veriteľ v texte návrhu doručenom súdu napáda aj nedodržanie 15-dňovej lehoty medzi zverejnením oznamu o konaní schôdze veriteľov (4.8.2011) a konaním samotnej schôdze veriteľov (17.8.2011). K tejto podanej námietke súd uvádza, že nakoľko je zrejmé, že sa jedná o námietku týkajúcu sa predchádzajúcej schôdze veriteľov a do textu návrhu sa dostala zrejme len v dôsledku chyby pri prepisovaní návrhu a námietka nebola vznesená na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.10.2011, nebude sa ňou súd v tomto rozhodnutí zaoberať.

Zrušenia oboch uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.10.2011 sa domáhal aj ďalší veriteľ úpadcu - Ivan Matejčík, bytom Prielohy 1013/8A, Žilina, a to návrhom zo dňa 20.10.2011, doručeným súdu dňa 21.10.2011. Uznesenia prijaté na schôdzi veriteľov boli podľa neho prijaté v rozpore so zákonom, pričom nedodržanie zákonnosti spočíva najmä v:

1. Nerešpektovaní rozhodnutia ÚS SR

2. V spôsobe voľby členov veriteľského výboru

3. V neprehľadnom a nepreukaznom konaní schôdze veriteľov

Ad 1) Veriteľ uvádza, že uznesením ÚS SR bol povolený odklad konkurzného konania, a preto je toto konkurzné konanie zo zákona prerušené. O tejto skutočnosti veriteľ niekoľkokrát informoval konkurzný súd aj správcu a žiadal o zrušenie schôdze veriteľov a prerušenie konkurzného konania až do právoplatného skončenia konania o ústavnej sťažnosti, avšak bezvýsledne. Z pojmu „odklad vykonateľnosti“ podľa neho jednoznačne vyplýva, že účinky napadnutého uznesenia nenastanú, pokiaľ sa o ňom právoplatne nerozhodne. Nevyhnutným dôsledkom rozhodnutia ústavného súdu je skutočnosť, že ani správca ani súd nie sú legitimovaní konať až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR vo veci samej, a teda ani prijímať akékoľvek uznesenia alebo iné rozhodnutia.

Ad 2) V tomto bode napáda veriteľ viacero skutočností. Prvou je skutočnosť, že správca neoprávnene a bezdôvodne znížil hodnotu súpisu majetku úpadcu o viac ako 57% (zverejnené v Obchodnom vestníku č. 184/2011), v dôsledku čoho postupom podľa § 37 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) určil zabezpečenému veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasovacie práva ohľadne práva voliť a byť volený do veriteľského výboru, pričom ten sa tak pri voľbe veriteľského výboru stal veriteľom s najväčším počtom hlasov. Podľa veriteľa správca pri určovaní hodnoty oddelenej podstaty nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Ďalšou napadnutou skutočnosťou je fakt, že správca neakceptoval znalecké posudky ohľadne hodnoty oddelenej podstaty, ktoré mu veriteľ predložil a že správca v zmysle ich obsahu nezmenil hodnotu oddelenej podstaty. Tieto znalecké posudky dal veriteľ vypracovať na vlastné náklady a hodnota oddelenej podstaty je v nich určená na 32.510.000 €. Správca pritom do termínu konania schôdze veriteľov znalecký posudok, ktorým by preukázal dôvodné zníženie hodnoty oddelenej podstaty nepredložil. Vypracovanie znaleckého posudku, o ktoré správcu požiadal veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. v júni 2011 správca objednal až v mesiaci september 2011.

V súvislosti s predloženými znaleckými posudkami veriteľ ďalej namieta, že podľa nich nemal správca veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. priznať žiadne hlasovacie práva. Správca mal z nich vedomosť, že hodnota oddelenej podstaty tohto veriteľa je vyššia ako jeho zabezpečená pohľadávka. Správca preto opätovne nekonal s odbornou starostlivosťou, nakoľko nevypracovaním vlastného znaleckého posudku, resp. nerešpektovaním veriteľom predloženého znaleckého posudku priznal veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasovacie práva a ten vzhľadom na ich výšku sám rozhodol o voľbe a zložení veriteľského výboru.

Ďalej veriteľ namietol nesprávny počet hlasov, s ktorými veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasoval pri voľbe členov veriteľského výboru. Veriteľ uvádza, že správca sa pri spočítaní hodnoty oddelenej podstaty tohto veriteľa pomýlil v sčítaní a túto nesprávne určil na sumu 9.745.725 €, pričom správne je jej súčet (hodnota) 9.788.450 €. Na základe tejto chyby mal správca tomuto veriteľovi potom priznať na schôdzi veriteľov počet hlasov podľa § 37 ods. 2 ZKR 10.062.161, pričom správne mal mať tento veriteľ počet hlasov 10.019.138.

V rámci druhého bodu veriteľ nakoniec napáda aj priznanie hlasovacích práv veriteľovi Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. podľa § 37 ods. 2 ZKR na účely hlasovania o členoch veriteľského výboru. Tento veriteľ si prihlásil pohľadávku vo výške 673.453,13 €, pričom správca znížil hodnotu jeho oddelenej podstaty zo sumy 746.819,80 € na 180.000 €, v dôsledku čoho tento veriteľ hlasoval o voľbe členov veriteľského výboru s počtom hlasov 493.453. Takéto zníženie hodnoty jeho oddelenej podstaty však nemá oporu v súpise majetku podstát zverejnenom v Obchodnom vestníku ku dňu konania schôdze veriteľov. Podľa § 37 ods. 2 ZKR musí správca pri určení hodnoty majetku vychádzať z hodnoty majetku uvedenej v súpise majetku podstát.

Ad 3) Ohľadom neprehľadnosti a nepreukazného konania schôdze veriteľov veriteľ uvádza, že na jej začiatku mal ústne požiadať správcu, aby prítomných informoval o počte hlasov, s ktorými sú oprávnení hlasovať. Správca jeho žiadosť odmietol s odôvodnením, že veritelia hlasujú s rovnakým počtom hlasov ako na schôdzi konanej dňa 17.8.2011. Týmto bol podľa neho priebeh schôdze neprehľadný. Pri voľbe členov veriteľského výboru správca predkladal návrh na jeho členov spomedzi nezabezpečených prítomných veriteľov s najvyšším počtom hlasov počnúc veriteľom VOLKSBANK Slovensko, a.s.. Správca informoval, že tento veriteľ je oprávnený hlasovať s počtom hlasov 10.062.161, teda s takým istým ako na schôdzi konanej dňa 17.8.2011, avšak v zápisnici zo schôdze veriteľov správca uviedol, že tento veriteľ hlasoval s počtom hlasov 10.019.138. Na preukázanie tohto svojho tvrdenia veriteľ predložil čestné vyhlásenia na schôdzi prítomných veriteľov GAST SK s.r.o. a KERAMIKA SOUKUP SR, s.r.o., ktorých obsahom je vyhlásenie, že správca oznámil, že počet hlasov najvyššieho veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. je 10.062.161, s ktorými tento veriteľ pri voľbe členov veriteľského výboru aj hlasoval. Veriteľ sa domnieva, že správca si po odovzdaní jeho námietky na záver schôdze (po hlasovaní o členoch veriteľského výboru) osvojil jeho námietku voči nesprávnemu počtu hlasov a do zápisnice uviedol už iný (správny) počet hlasov.

Podľa § 35 ods. 8 ZKR, každý veriteľ oprávnený na schôdzi veriteľov hlasovať sa môže do piatich dní od skončenia schôdze veriteľov domáhať, aby súd zrušil uznesenie schôdze veriteľov, ak uplatnil na schôdzi veriteľov do zápisnice odôvodnenú námietku rozporu prijatého uznesenia so zákonom; uznesenie možno napadnúť len dôvodmi uvedenými v námietke. Ak je uznesenie schôdze veriteľov v rozpore so zákonom, súd uznesenie schôdze veriteľov do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak návrh na jeho zrušenie v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia schôdze veriteľov pozastaviť.

Súd po preskúmaní podaných návrhov na zrušenie uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konštatuje, že oba boli podané v zákonnej lehote piatich dní. Obaja navrhovatelia boli zároveň na podanie týchto návrhov aktívne legitimovaní, nakoľko boli oprávnení na schôdzi veriteľov hlasovať a uplatnili na nej do zápisnice odôvodnené námietky rozporu prijatého toho ktorého uznesenia so zákonom.

K samotným námietkam:

Obaja veritelia - navrhovatelia zhodne uvádzajú námietku rozporu prijatých uznesení spočívajúcu v existencii uznesenia ÚS SR. Súd sa touto námietkou už podrobne zaoberal v uznesení č.k. 1R 1/2010-4788 zo dňa 26.8.2011, kedy totožnú námietku zhodne vzniesli obaja veritelia aj v prípade uznesení prijatých na schôdzi veriteľov konanej dňa 17.8.2011. Súd námietku neuznal a vyslovil, že z dôvodu existencie uznesenia ÚS SR nevidí rozpor prijatých uznesení so zákonom. Nakoľko súd aj naďalej zotrváva na vyslovenom stanovisku, poukazuje k tejto námietke v celom rozsahu na odôvodnenie uvedené v označenom uznesení.

Veriteľ Ivan Matejčík ďalej namieta skutočnosť, že správca znížil hodnotu oddelenej podstaty veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s. bez toho, že by mal relevantný znalecký posudok ohľadom majetku patriaceho do tejto podstaty a následne správca vôbec neakceptoval ním predložený znalecký posudok. V tejto časti námietok súd nevidí rozpor prijatých uznesení so zákonom. V zmysle § 77 ods. 3 ZKR stanovuje súpisovú hodnotu majetku v prvom rade správca, a to vlastným odhadom, pričom vychádza z účtovnej hodnoty tohto majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. V zmysle § 77 ods. 6 ZKR môže správca hodnotu majetku zapísaného do súpisu po zistení, že jeho hodnota nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise zmeniť, pričom si musí splniť iba informačnú povinnosť. Stanovenie hodnoty majetku je tak výlučne na osobe správcu, pričom ustanovenia ZKR neukladajú správcovi povinnosť byť viazaný znaleckým posudkom, ktorý mu bol predložený. Správca môže dať sám vypracovať znalecký posudok, pokiaľ je o to požiadaný veriteľským výborom alebo zabezpečeným veriteľom. V tomto prípade, ak aj správca bol zabezpečeným veriteľom požiadaný o vypracovanie znaleckého posudku a tento ku dňu konania schôdze vypracovaný nebol, nepostupoval správca pri znížení hodnoty súpisu oddelenej podstaty v rozpore so zákonom. Preto správca konal správne, keď veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. po tom, čo hodnota jeho oddelenej podstaty klesla pod hodnotu jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky, v zmysle § 37 ods. 2 ZKR priznal v súvislosti s voľbou veriteľského výboru hlasovacie práva (na tomto mieste má súd na mysli hlasovacie práva ako také, výškou priznaných hlasov sa súd bude zaoberať nižšie). Samozrejme, skutočnosť, či správca pri znížení súpisovej hodnoty oddelenej podstaty postupoval s odbornou starostlivosťou je otázkou inou, ktorá však nie je predmetom preskúmania zo strany súdu.

Skôr než sa súd bude zaoberať námietkou konkrétneho počtu hlasov priznaných veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. v súvislosti s voľbou veriteľského výboru vyjadrí sa k námietke vznesenej ohľadne priznania hlasovacích práv veriteľovi Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.. Tomuto veriteľovi správca priznal hlasovacie práva podľa § 37 ods. 2 ZKR ohľadne voľby členov veriteľského výboru z dôvodu, že znížil súpisovú hodnotu majetku jeho oddelenej podstaty. Veriteľ Ivan Matejčík však namieta, že zníženie súpisovej hodnoty oddelenej podstaty tohto zabezpečeného veriteľa nemá oporu v súpise majetku podstát zverejnenom v Obchodnom vestníku (teda, že v Obchodnom vestníku nebolo zverejnené, že by k akejkoľvek zmene ohľadne hodnoty tohto majetku bolo bývalo došlo, pričom v prvotnom súpise zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 127/2011 súpisová hodnota oddelenej podstaty tohto veriteľa presahovala hodnotu jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky).

Oproti záveru vyslovenému v uznesení č.k. 1R 1/2010-4788 zo dňa 26.8.2011 súd konštatuje, že priznanie hlasov správcom pre dotknutého veriteľa podľa § 37 ods. 2 ZKR, hoci zmena (zníženie) súpisovej hodnoty jeho oddelenej podstaty nebola zverejnená v Obchodnom vestníku, bolo v súlade so zákonom. Súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. V zmysle § 37 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) sa súpis majetku podstát vedie v prehľadnej písomnej forme a tvorí súčasť správcovského spisu. Správca je povinný súpis vyhotoviť do 30 dní od vyhlásenia konkurzu, tento je povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Správca je povinný súpis aktualizovať a každú zmenu je povinný do 10 dní od jej vykonania zverejniť v Obchodnom vestníku. Zmeny súpisu zverejňované v Obchodnom vestníku vymenováva § 40 vyhlášky (v tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle § 40 vyhlášky zmena súpisovej hodnoty majetku nepatrí medzi zmeny, ktoré sa v Obchodnom vestníku zverejňujú.) Z uvedeného vyplýva, že je nutné rozlišovať jednak vyhotovenie súpisu/vykonanie zmeny v súpise ako v listine, ktorá tvorí súčasť správcovského spisu a jednak zverejnenie súpisu/jeho zmien v Obchodnom vestníku. Účinky spojené so zápisom do súpisu/zmien v ňom vykonaných pritom nastávajú už fyzickým vykonaním tohto zápisu a následné zverejnenie v Obchodnom vestníku má len deklaratórny charakter. V podaní doručenom súdu dňa 24.10.2011 správca v reakcii na túto námietku veriteľa uvádza, že súpisová hodnota oddelenej podstaty veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., stanovená na sumu 180.000 €, je takto uvedená v súpise konkurznej podstaty, ktorý je súčasťou správcovského spisu.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že správca pri určovaní počtu hlasov podľa § 37 ods. 2 ZKR pre veriteľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. postupoval správne a námietka, že zmena nebola zverejnená v Obchodnom vestníku, nie je relevantná.

Nakoniec sa súd zaoberal námietkou nesprávneho počtu hlasov priznaných veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s. podľa § 37 ods. 2 ZKR, teda za účelom voľby členov veriteľského výboru. Veriteľ Ivan Matejčík namietal, že VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasovala o voľbe členov veriteľského výboru s počtom hlasov 10.062.161, čo však nezodpovedalo rozdielu medzi hodnotou jej zistenej zabezpečenej pohľadávky (19.807.588,25 €) a hodnotou súpisu jej oddelenej podstaty po vykonanom znížení (9.788.450 €). K nesprávnemu určeniu počtu hlasov malo dôjsť z dôvodu zle stanovenej hodnoty (súčtu) oddelenej podstaty tohto veriteľa správcom (9.745.725 €). Správca mal pritom na schôdzi výslovne uviesť, že tento zabezpečený veriteľ bude o voľbe členov veriteľského výboru hlasovať s počtom hlasov 10.062.161, a tak mal tento veriteľ aj hlasovať, čo zhodne tvrdia aj ďalší dvaja veritelia, ktorí sa na schôdzi veriteľov zúčastnili.

Nakoniec veriteľ vyslovil podozrenie, že správny počet hlasov pre VOLKSBANK Slovensko, a.s. - 10.019.138, ako sa uvádza vo vyhotovenej zápisnici zo schôdze veriteľov, správca v zápisnici uviedol až po tom, čo ho on upozornil vznesenou námietkou (to však bolo už po vykonanej voľbe).

Súd podanú námietku podrobne preskúmal a zistil nasledovné:

Z konečného zoznamu pohľadávok vyplýva, že veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. si prihlásil pohľadávky v celkovej sume 19.807.885,76 €, z toho nezabezpečené pohľadávky v sume 297,51 € a zabezpečené v sume 19.807.588,025 €. Všetky jeho pohľadávky boli zistené. Zo zmeneného súpisu majetku podstát (OV č. 184/2001) vyplýva, ako zhodne tvrdí aj správca vo svojom podaní zo dňa 24.10.2011, že súpisová hodnota majetku zabezpečujúceho pohľadávku tohto veriteľa je 9.788.450 €. Rozdiel medzi hodnotou jeho zistenej zabezpečenej pohľadávky a súpisovou hodnotou jeho oddelenej podstaty je teda 10.019.138,25 €, čo zodpovedá počtu hlasov určených podľa § 37 ods. 2 ZKR : 10.019.138. To, že veriteľ VOLKSBANK Slovensko mal hlasovať s týmto správnym počtom hlasov, zdôrazňuje správca aj vo svojom podaní zo dňa 24.10.2011, ktorým reagoval na námietky veriteľa Ivana Matejčíka.

V zozname prítomných v zápisnici z prvej schôdze veriteľov sa uvádza, že veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. disponoval v rámci hlasovania podľa § 37 ods. 2 ZKR počtom hlasov: 10.019.138. Samotné výsledky hlasovania ohľadne voľby členov veriteľského výboru sú v zápisnici zachytené len celkovým počtom hlasov a nie je z nich možné identifikovať, ktorý z veriteľov ako (akým počtom hlasov) hlasoval. Hoci je v danom prípade zrejmé, ako VOLKSBANK Slovensko, a.s. vzhľadom na jej výrazne najvyšší počet hlasov hlasovala, súd podotýka, že by nijakým spôsobom nebolo možné zistiť, ako hlasovali ostatní veritelia, a teda v prípade námietky menšieho veriteľa, ktorý by namietal zlé sčítanie hlasov, by takáto zápisnica zo schôdze veriteľov bola absolútne nepreskúmateľná. Keďže sa v zápisnici neuvádza ako hlasovali jednotliví veritelia, pri zisťovaní, či VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasovala so správnym počtom hlasov, musel súd vychádzať z celkového počtu hlasov veriteľov oprávnených hlasovať uvedeného v zápisnici (13.938.734) a postupne odpočítať hlasy všetkých ostatných veriteľov. Z toho výpočtu súd zistil, že VOLKSBANK Slovensko, a.s. nehlasovala s rozdielom hlasov 43.023, ktorý bol namietaný. Napriek tomu, súd nemohol stanoviť počet jej hlasov presne, nakoľko napriek snahe, vychádzajúc z počtu hlasov jednotlivých veriteľov uvedených v zápisnici, po odpočítaní hlasov všetkých veriteľov súd nikdy nedospel k číslu 0.

Na základe predložených listinných dôkazov nie je možné súdom preskúmať podozrenie veriteľa Ivana Matejčíka, že pôvodne nesprávne pridelený počet hlasov veriteľovi VOLKSBANK Slovensko, a.s., s ktorým tento mal aj hlasovať, mohol byť v zápisnici uvedený už správne. Viaceré skutočnosti však nasvedčujú tomu, že počet hlasov pridelených tomuto veriteľovi podľa § 37 ods. 2 ZKR sa mohol pred či počas schôdze meniť. Podstatou tejto námietky je fakt, že správca mal zle určiť celkovú hodnotu oddelenej podstaty (na sumu 9.745.725 € namiesto správnej sumy 9.788.450 €) a na základe tejto zlej sumy mal následne zle vypočítať hlasy zabezpečeného veriteľa. O tom, že pôvodne bola celková hodnota dotknutej oddelenej podstaty určená nesprávne svedčí skutočnosť, že Ivan Matejčík mal túto námietku vopred pripravenú (viď písomné vyhotovenie jeho námietok). Chyba správcu mu teda bola vopred známa. Ďalej o nesprávnom výpočte svedčí skutočnosť, že sám správca v podaní zo dňa 14.10.2011, ktoré osobne doručil súdu dňa 17.10.2011, uvádza, že hodnota oddelenej podstaty je 9.745.725 € (z kontextu je zrejmé, že ide o oddelenú podstatu veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s.; týmto podaním sa správca vyjadroval k žiadosti veriteľa Ivana Matejčíka o zmenu hodnoty oddelenej podstaty). Minimálne v piatok pred schôdzou veriteľov (14.10.2011) teda správca ešte stále vychádzal z nesprávnej hodnoty oddelenej podstaty veriteľa VOLKSBANK Slovensko, a.s..

Priamo na schôdzi, ako uviedol veriteľ Ivan Matejčík a ďalší dvaja veritelia to čestne prehlásili, mal správca uviesť, že veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. bude hlasovať s počtom hlasov 10.062.161. Tu však treba poznamenať, že v prípade tohto počtu hlasov ide o počet hlasov ešte z predchádzajúcej schôdze (17.8.2011) a ak by aj správca vychádzal z neprávne stanovenej hodnoty oddelenej podstaty 9.745.725 €, ako celý čas tvrdí Ivan Matejčík, pri výpočte počtu hlasov pre VOLKSBANK Slovensko, a.s. podľa § 37 ods. 2 ZKR by musel dospieť k počtu hlasov 10.061.863. Túto sumu však správca vôbec nespomenul a nemožno teda vôbec vylúčiť, že ak aj správca informáciu o počte hlasov 10.062.161 ústne podal, mohlo ísť o jednoduchý omyl, a veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. s takýmto počtom hlasov vôbec nemusel nehlasovať.

Podanú námietku možno s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotiť tak, že rovnako, ako sa nepodarilo preukázať, že by veriteľ VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasoval s neprávne určeným počtom hlasov, nepodarilo sa rovnako jednoznačne vyvrátiť pochybnosti, ktoré v súvislosti s jeho hlasovaním boli vznesené. V takejto takpovediac dôkaznej núdzi sa súd priklonil k zachovaniu princípu právnej istoty všetkých účastníkov konania a rozhodol tak, že sporne prijaté uznesenie zrušil. Urobil tak napriek tomu, že hoci by aj VOLKSBANK Slovensko, a.s. hlasovala s vyšším počtom hlasov, vzhľadom na jej celkový počet hlasov by ani prípadných 43.023 hlasov „navyše“ na výsledku hlasovania nič nemohlo zmeniť. Na tomto mieste sa však do popredia dostáva oprávnená požiadavka súdu a legitímny záujem účastníkov každého konkurzného konania na tom, aby každá schôdza veriteľov a hlasovanie na nej prebehlo transparentne a aby nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti ohľadne jeho výsledkov. Preto súd v tejto súvislosti kladie zvýšené požiadavky na správcov, ktorí sú za prípravu a vedenie schôdze zodpovední a schôdzu majú pripraviť a viesť tak, aby žiadne pochybnosti nevznikali, prípadne, aby boli ľahko vyvrátiteľné.

Keďže z podaných námietok sa uznesenia č.1 prijatého na schôdzi veriteľov dotýkala iba námietka ohľadne uznesenia ÚS SR, ku ktorej sa súd vyslovil zamietavo, súd návrh na zrušenie tohto uznesenia zamietol. Uznesenie č. 2 ohľadne voľby členov veriteľského výboru súd z vyššie uvedeného dôvodu zrušil.

Záverom súd poukazuje na to, že niektorým veriteľom bol určený počet hlasov v rozpore s § 35 ods. 4 ZKR (konkrétne tým veriteľom, ktorým správca zaokrúhľoval hlasy na celé euro smerom nahor). Nakoľko táto skutočnosť nebola zo strany veriteľov namietaná, súd na ňu pri rozhodovaní neprihliadal, avšak považoval za potrebné ju uviesť.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.