Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 421028

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie navrhovateľa - dlžníka: BRAN s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 36 335 673, o návrhu predkladateľa plánu na potvrdenie plánu, takto

I. Reštrukturalizačný plán dlžníka BRAN s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 36 335 673, prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 11.04.2012, tvoriaci prílohu tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.

II. K o n č í reštrukturalizáciu dlžníka: BRAN s.r.o., so sídlom Veľká Okružná 43, 010 01 Žilina, IČO: 36 335 673.

Návrhom zo dňa 20.07.2011, podaným na súde dňa 25.07.2011, sa navrhovateľ domáhal povolenia reštrukturalizácie.. K návrhu zároveň pripojil reštrukturalizačný posudok správcu Mgr. Stanislava Bíroša, so sídlom kancelárie Moyzesova 939/46, 010 01 Žilina zo dňa 04.07.2011 podrobne opisujúci dôvody úpadku dlžníka a možné riešenia situácie úpadku dlžníka.

Uznesením č.k. 2R 2/2011-184 zo dňa 09.08.2011 (OV 157/2011) rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka a uznesením č.k. 2R 2/2011-191 zo dňa 14.09.2011 povolil reštrukturalizáciu dlžníka.

Návrhom zo dňa 12.04.2012, podaným na súde dňa 12.04.2012, požiadal dlžník o potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol dňa 11.04.2012 prijatý schvaľovacou schôdzou. Prílohy podania tvorili zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 11.04.2012 spolu s listinou prítomných a záznamom z hlasovania, reštrukturalizačný plán zo dňa 06.03.2012 prijatý schvaľovacou schôdzou spolu s prílohami v zmysle § 142 ZKR.

Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len schvaľovacia schôdza) a súdu dlžník.

Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR, súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov

Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ,

1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

2. S vnútorným trhom je zlučiteľná:

a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov;

b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami;

c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno.

3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať:

a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia;

b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu;

c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom;

d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom;

e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.

Podľa čl. 108 Zmluvy o fungovaní EÚ,

1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu.

2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví.

Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie.

Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady.

Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia.

3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou.

4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.

Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, nepriamou formou štátnej pomoci je najmä poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu,.

Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, nepriamou formou štátnej pomoci je najmä odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.

Podľa § 156 ods.1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z., úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane,

Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné alebo nedoplatok riadne a včas, môže príslušná zdravotná poisťovňa uplatniť na úrade 13) alebo výkazom nedoplatkov voči platiteľovi poistného okrem nároku na poistné podľa § 17 ods. 7 aj nárok na úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa vypočíta z dlžnej sumy poistného a počtu dní omeškania; na výpočet úroku z omeškania sa použije úrok vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň splatnosti preddavku na poistné podľa § 17 ods. 1 až 5 alebo nedoplatku podľa § 19 ods. 9. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%.

Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, 1) ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie 1) za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie 1) za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa 16.3.2012 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor. Dňa 11.04.2012 sa konala v kancelárii správcu schvaľovacia schôdza, ktorá uznesením prijala reštrukturalizačný plán zo dňa 06.03.2012 predložený dlžníkom ako predkladateľom plánu. Správca v zápisnici zo schvaľovacej schôdze konštatuje, že dlžníkom predložený reštrukturalizačný plán bol schválený v skupine nezabezpečených pohľadávok (nakoľko veritelia mali len nezabezpečené pohľadávky bola vytvorená len jedna skupina), a to počtom hlasov vyžadovaným § 148 ZKR na schválenie plánu. Dlžník následne predložil súdu plán reštrukturalizácie spolu s návrhom na jeho schválenie v zákonnej 10 dňovej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Podľa zistenia súdu spĺňa plán všetky náležitosti podľa § 135, § 136 a nasl. ZKR, súd nezistil žiadne porušenia ZKR pri príprave plánu. Pri hlasovaní o pláne a pri prijatí plánu súd zistil, že veriteľ označený ako č.7/V/1-6 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sumou zistených pohľadávok vo výške 56.153,44 eur (7,35 % všetkých zistených pohľadávok) a veriteľ označený ako č. 4./S/1-4 Sociálna poisťovňa so sumou pohľadávok 79.619,26 eur (10,42 % zistených pohľadávok) hlasovali za prijatie plánu a veriteľ označený ako č.5 S/1 SR - Daňový úrad Žilina so sumou zistených pohľadávok vo výške 28.070,82 eur eur (3,67 % všetkých zistených pohľadávok) nehlasoval proti prijatiu plánu, nakoľko sa schôdze nezúčastnil. Veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci sa zo zákona považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom v zmysle ustanovenia §148 ods. 3, s výnimkou tej situácie kedy títo veritelia súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci. Celková suma prihlásených zistených pohľadávok veriteľov bola v sume 764.305,04 eur.

Úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie. V týchto intenciách sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 ZKR aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili. Dôvody na zamietnutie plánu sú stanovené v tomto ustanovení v zásade taxatívne a súd pre potreby tohto rozhodnutia musí vykonať test každého z nich:

a) podstatné porušenie ustanovení ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

Vzhľadom na skutočnosti, ktoré plynú z priebehu konania súd konštatuje, že v celom priebehu reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatné porušenie ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Tento dôvod teda naplnený nie je.

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania neindikujú prijatie záveru, že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

Mimo vyššie uvedeného je súd povinný skúmať pri rozhodovaní aj to, či schválením plánu nedochádza k poskytovaniu štátnej pomoci zo strany účastníkov plánu a súčasne ak dôjde k poskytnutiu štátnej pomoci, tak či je poskytovaná v súlade s predpismi upravujúcimi štátnu pomoc.

Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze plynie záver, že reštrukturalizačný plán schvaľovacou schôdzou bol prijatý, keďže za jeho prijatie hlasovali všetci prítomní veritelia jedinej skupiny. Súd v tejto situácii je však povinný skúmať, či hlasovanie veriteľov, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci bolo v súlade s predpismi o poskytovaní štátnej pomoci.

V reštrukturalizačnom pláne je pre týchto veriteľov - poskytovateľov štátnej pomoci (t.j. č. 4 a 7 ako aj nehlasujúceho veriteľa č.5, ktorého súd musí brať do úvahy) vyhradená suma na ich uspokojenie vo výške 100% prihlásených pohľadávok, pričom existujúce právne vzťahy s dlžníkom ovplyvňuje len modifikácia splatnosti ich existujúcich pohľadávok voči nemu a odpustenie úrokov z omeškania (penále). Splatnosť pohľadávok je v záväznej časti plánu pre veriteľov č. 4, 5, 7, rozložená do roku 2017. Súd pre účely posúdenia rozsahu poskytnutej štátnej pomoci vypočítal odpustené úroky z omeškania a penále, ktoré by bol dlžník povinný zaplatiť v prípade, že by mu neboli odpustené v rámci schváleného plánu. Pri výpočte súd vychádzal z v pláne stanovenej doby splatnosti splátok prihlásených pohľadávok pri použití zákonných sadzieb úrokov z omeškania (penále) t.j. 15 % resp. 18,25 % spolu so zákonným obmedzením výšky v prípade pohľadávky daňového úradu vo výške 60 % (úroky vo výške 15 % za max. obdobie 4 roky), pričom výslednú sumu súd zaokrúhlil na celé tisícky eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odpustením úrokov z omeškania (penále) získa dlžník nepriamu štátnu pomoc približne o výške 109.000,- eur.

Zo skutočností plynúcich z opisnej častí plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by sa miera uspokojenia veriteľov v týchto skupinách zďaleka nepribližovala navrhovanému uspokojeniu v pláne v rozsahu 100%. Pri veriteľov, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci súd nemá v zásade pochybnosti o tom, že pri prijatí plánu sa nezhorší postavenie veriteľov oproti situácii vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Je tomu tak z dôvodu, že títo veritelia sú veriteľmi nezabezpečenými, a súd vychádzajúc z indikátorov uvedených v opisnej časti plánu (súd nemá k dispozícii v zásade iné podklady a v konaní je povolaný zisťovať skutkový stav veci) musí nevyhnutne konštatovať, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by na uspokojenie prihlásených nezabezpečených veriteľov pripadol podstatne nižší výťažok zo speňaženia, keďže podstatná časť majetkových hodnôt dlžníka je tvorená pohľadávkami a hmotným majetkom (nie však nehnuteľnosti), pri ktorých speňažení by bol dosiahnutý nižší výťažok, od ktorého by boli odpočítané pohľadávky proti podstate. Výška pohľadávok proti podstate by bola ovplyvnená vysokými nákladmi spojenými s ukončením pracovných pomerov stosedemdesiatich zamestnancov. Súd sa celkovo stotožňuje s názorom dlžníka (správcu), že v prípade konkurzu by sa získal výťažok na uspokojenie veriteľov po odpočítaní pohľadávok proti podstate v celkovej výške max. 452.527,- eur, z ktorého by sa uspokojovali pohľadávky v sume 764.305,04 eur.

Pri veriteľoch, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci je však pred súd postavená zásadnejšia otázka a síce, či vôbec a ak, tak za akých podmienok môže súd považovať hlasovanie týchto veriteľov za hlasovanie v súlade s predpismi o poskytovaní štátnej pomoci. V tomto ohľade má súd na zreteli čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktoré je súd povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti (súd poukazuje na závery plynúce napr. z rozhodnutia ESD zo dňa 14.12.1995, spojené konania C - 430/93 a C - 431/93, Van Schijndel a Van Veen, ECR I-1995 str. 4705), ako aj ustanovenia zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov.

Zo skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania, nemá súd osvedčené, že by tzv. štátni veritelia notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii resp. postupovali v zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú buď prípady skupinových výnimiek alebo prípady pomoci v rámci pravidiel de minimis (§ 3 zákona č. 231/1999 Z.z.). Veritelia č.4 a č.7 hlasovali za prijatie plánu, veriteľ č.5 sa hlasovania nezúčastnil. Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že má v konaniach právomoc a povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc, alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci Komisiou, za záväzné.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci môže ísť o štátnu pomoc. Na takto nadnesenú otázku odpovedá súd pozitívne, pričom poukazuje, že štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak z konania resp. nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní, môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. V prejednávanej veci môže byť štátna pomoc vyplynúť z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľov, ktorí sú orgánmi verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva (inak povedané, podstata tkvie v časovej hodnote peňazí).

Právo EÚ nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Štát (v tomto prípade je v pozícii štátu súd) musí pri svojom rozhodnutí postupovať tak, že svojím rozhodnutím nebude nedeformovať hospodársku súťaž na trhu. Súd teda musí preskúmať, či hlasovanie bolo v súlade s princípmi pre poskytnutie štátnej pomoci, t.j. musí vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácií za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov. Súd pri tomto posudzovaní z povahy veci v zásade neprihliada na procesné aspekty povinností notifikácie, či procesné aspekty výnimiek pre notifikáciu, ak by sa jednalo o poskytnutie štátnej pomoci podľa pravidiel de minimis resp. v zmysle schválených schém pre skupinové výnimky.

Z reštrukturalizačného plánu plynie navrhované uspokojenie nezabezpečených „štátnych veriteľov“ na úrovni 100% ich prihlásených pohľadávok v časovom období do apríla roku 2017. Súd konštatuje, že v prípade skupiny štátnych veriteľov (4, 5, 7), pri „teste imaginárneho racionálneho veriteľa“, ktorí sú obdobne veriteľmi nezabezpečenými, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, by na uspokojenie prihlásených nezabezpečených veriteľov zostal podstatne nižší výťažok zo speňaženia, keďže podstatná časť majetkových hodnôt dlžníka je tvorená pohľadávkami (resp. obežným majetkom), pričom výťažok by bol znížený o pohľadávky proti podstate a teda , ak je veriteľom v skupine č. 4 navrhované dlžníkom uspokojenie v rozsahu 100% zistenej sumy ich zistených pohľadávok, tak ich súhlas testom trhového veriteľa prechádza, keďže v prejednávanej veci miera uspokojenia ich pohľadávok je zjavne vyššia ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Ak má súd podrobiť testu ešte udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení (súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (2004/C 244/02) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje v jeho úvahe určitá pochybnosť o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v zásade len modifikácia pohľadávok (odpustenie príslušenstva pohľadávok veriteľov) a metóda priebežného samostatného obchodovania dlžníka (s cieľom generovania zisku na uspokojenie veriteľov), avšak táto pochybnosť nie je takej intenzity, aby z tohto dôvodu nahliadal na hlasovanie štátnych veriteľov ako hlasovanie, ktoré nebolo v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Na dôvažok súd považuje za významné poukázať aj na existenciu schémy štátnej pomoci v zmysle pravidiel de minimis, platnú do 31.12.2013, vychádzajúcu z Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis, v zmysle ustanovení ktorej, je možné poskytnúť podnikateľom priamu pomoc do výšky 200.000,- EUR v priebehu troch rokov.

Za prijatie plánu hlasovala potrebná väčšina veriteľov v zmysle výšky ich prihlásených a zistených pohľadávok, a teda táto podmienka je splnená.

Vzhľadom k splneniu všetkých vyššie indikovaných podmienok, súd nahliadal na hlasovania štátnych veriteľov, ako na veriteľov súhlasiacich s reštrukturalizačným plánom dlžníka v súlade s predpismi o poskytovaní štátnej pomoci, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na schvaľovacej schôdzi dňa 11.04.2012. Ďalej vzhľadom k tejto okolnosti, tej skutočnosti, že tu nie sú dôvody na zamietnutie plánu a s ohľadom na ustanovenie §153 ods. 1 ZKR, rozhodol súd o schválení plánu, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia a zároveň o skončení reštrukturalizácie.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.