Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 463686

Okresný súd Prešov v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka Realitný fond Hniezdne, s.r.o., so sídlom 065 01 Hniezdne 180, IČO: 43 941 346, správcom ktorého je JUDr. Jozefa Šperku, so sídlom kancelárie Námestie Slobody 2, 066 01 Humenné, o návrhu dlžníka zo dňa 27.07.2012 na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

Zamieta reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 18.07.2012.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.07.2012 dlžník Realitný fond Hniezdne, s.r.o., so sídlom 065 01 Hniezdne 180, IČO: 43 941 346 navrhol, aby súd potvrdil reštrukturalizačný plán schválený schvaľovacou schôdzou dňa 18.07.2012.

Uznesením č.k. 3R/8/2011-125 zo dňa 18.11.2011 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 25.11.2011 rozhodol súd na návrh dlžníka o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, keďže JUDr. Jozef Šperka, správca zapísaný do zoznamu správcov so sídlom kancelárie v obvode Krajského súdu v Prešove, bol dlžníkom poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku a v reštrukturalizačnom posudku zo dňa 14.10.2011 (ďalej len „posudok“) reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

Uznesením č.k. 3R/8/2011-129 zo dňa 19.12.2011 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 23.12.2011 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ustanovil JUDr. Jozefa Šperku do funkcie správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.

Podľa § 134 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

Podľa § 137 ods. 1 ZKR na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

Podľa § 137 ods. 2 ZKR jednotlivé skupiny pre zaradenie pohľadávok podľa odseku 1 môže predkladateľ plánu rozdeliť na ďalšie samostatné skupiny tak, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín. Pri majetkových právach akcionárov dlžníka môže predkladateľ plánu postupovať primerane.

Podľa § 138 ods. 1 ZKR každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, zaradí zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

Podľa § 139 ods. 2 ZKR pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 144 ods. 1 ZKR o schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

Podľa § 144 ods. 3 ZKR, ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

Podľa § 146 ods. 5 ZKR schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok a veritelia pohľadávok popretých čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia zabezpečovacieho práva alebo zabezpečenia zabezpečovacím právom v rozsahu týchto pohľadávok, ak tento zákon neustanovuje inak. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok; právo hlasovať majú aj veritelia pohľadávok popretých čo do poradia zabezpečovacieho práva alebo zabezpečenia zabezpečovacím právom, a to v rozsahu, v akom ich pohľadávky nie sú popreté aj čo do poradia zabezpečovacieho práva alebo zabezpečenia zabezpečovacím právom,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Veriteľský výbor dňa 27.02.2012 predĺžil predkladateľovi lehotu na predloženie plánu o 60 dní.

Veriteľský výbor dňa 29.05.2012 uložil predkladateľovi plánu prepracovať plán.

Veriteľský výbor dňa 25.06.2012 počtom hlasov 2 z 3 prítomných členov veriteľského výboru schválil predložený návrh reštrukturalizačného plánu, požiadal o zvolanie schvaľovacej schôdze a odporučil účastníkom schôdze plán schváliť.

Schvaľovacia schôdza dlžníka sa konala dňa 18.07.2012. Do rozpravy sa žiadosťou riadne doručenou správcovi prihlásil veriteľ Trnavský samosprávny kraj, so sídlom Starohájska 10, 917 01 Trnava (ďalej v texte označovaný ako „TSK“). Veriteľ TSK požiadal, aby pri zaraďovaní pohľadávok jednotlivých veriteľov boli zohľadnené ekonomické záujmy veriteľov, a aby bola vytvorená samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky, kde bude len veriteľ TSK a ostatní veritelia v súčasnosti zaradení do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, budú zaradení do inej skupiny, t.j. do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Veriteľ TSK ďalej v rámci rozpravy uviedol, že predkladateľ plánu na jednej strane predpokladá v prípade predaja nehnuteľnosti výťažok 800 000 eur, na druhej strane hovorí o tom, že v prípade predaja nehnuteľnosti je možné uspokojiť pohľadávky všetkých zabezpečených veriteľov, ktoré predstavujú spolu 2 412 281,88 eura. Podľa § 138 ods. 1 ZKR, ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že predmet zálohu nie je spôsobilý zabezpečiť všetky prihlásené zabezpečené pohľadávky, je povinný v dotknutom rozsahu tieto pohľadávky zaradiť do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Vychádzajúc z dlžníkom uvádzaných tvrdení, že možný zisk z predaja nehnuteľnosti predstavuje 800 000 eur a pri výške pohľadávky veriteľa TSK ako zabezpečeného veriteľa v prvom poradí je zrejmé, že nebude postačovať na všetky zabezpečené pohľadávky. Ak sám predkladateľ plánu uviedol predpokladaný zisk z predaja nehnuteľnosti vo výške 800 000 eur, tak je to v rozpore s časťou plánu, v ktorej predkladateľ uvádza, že nehnuteľnosť je spôsobilá zabezpečiť pohľadávky všetkých zabezpečených veriteľov. Ďalšia výhrada veriteľa TSK smerovala k miere uspokojenia veriteľov. Veriteľ TSK je zabezpečeným veriteľom v prvom poradí. Navrhované plnenie na pohľadávku veriteľa TSK predstavuje 50 %, t.j. približne 400 000 eur. V prípade vyhlásenia konkurzu by veriteľ TSK pravdepodobne bol uspokojený vo vyššom rozsahu.

Dlžník ku skutočnostiam predneseným v rozprave uviedol, že nemôže upraviť plán v súlade s požiadavkou veriteľa TSK, pretože jeho požiadavka nie je v súlade s ustanoveniami § 154 ZKR. Veriteľ TSK podľa dlžníka žiadal kumulatívne splnenie dvoch požiadaviek, a to vytvorenie samostatnej skupiny pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa TSK a zároveň zaradenie ostatných zabezpečených veriteľov do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

V pláne boli vytvorené dve skupiny veriteľov na účely hlasovania o pláne, a to skupina pre zabezpečených veriteľov a skupina pre nezabezpečených veriteľov. Pri hlasovaní o pláne v skupine pre zabezpečených veriteľov hlasovali štyria prítomní veritelia, z tohto za prijatie plánu hlasovali 3 veritelia s celkovým počtom hlasov 1 611 000, proti prijatiu plánu hlasoval jeden veriteľ s počtom hlasov 801 281. Plán bol teda v skupine pre zabezpečených veriteľov prijatý.

V skupine pre nezabezpečených veriteľov hlasovali 5 prítomní veritelia so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny. Všetci veritelia spolu s celkovým počtom hlasov 307 705 hlasovali za prijatie plánu. Plán bol v skupine pre nezabezpečených veriteľov prijatý.

Dňa 25.07.2012 bolo súdu doručené podanie veriteľa TSK, v ktorom uviedol, že navrhovaná miera uspokojenia veriteľa TSK vo výške 50 % pohľadávky je podstatne nižšia, ako by bolo uspokojenie v prípade vyhlásenia konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený základný predpoklad pre schválenie reštrukturalizačného plánu dlžníka. Pohľadávka veriteľa TSK predstavuje 801 281,88 eura, pričom hodnota nehnuteľnosti zabezpečenej záložným právom podľa znaleckého posudku predloženého dlžníkom predstavovala 2 730 000 eura. Dlžník predpokladá výťažok z predaja nehnuteľnosti vo výške 800 000 eur, čo prevyšuje navrhovanú mieru uspokojovania pohľadávky veriteľa TSK v predloženom pláne.

Ďalej veriteľ TSK zhodne so svojim vyjadrením predneseným v rámci rozpravy na schvaľovacej schôdzi uviedol, že pri predpokladanom výťažku z predaja nehnuteľnosti vo výške 800 000 eur je zrejmé, že neboli splnené podmienky pre zaraďovanie jednotlivých pohľadávok do skupín pre hlasovanie o prijatí plánu. Pri vynaložení odbornej starostlivosti bol dlžník ako predkladateľ plánu povinný všetky ostatné pohľadávky veriteľov v skupine pre zabezpečených veriteľov zaradiť do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Tým by došlo aj k zmene hlasovacieho kvóra v skupinách. Pri skúmaní ekonomických záujmov jednotlivých veriteľov v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu a v prípade vyhlásenia konkurzu je zrejmé, že záujmy veriteľa TSK sú rozdielne od ekonomických záujmov ostatných veriteľov.

Okrem uvedených skutočností veriteľ TSK poukázal aj na to, že v prípade veriteľov JUDr. Jána Vrbu - advokátska kancelária a STAVMONTA - KB, s.r.o. predstavujú ich prihlásené a zistené pohľadávky do výšky 50 % zmluvné pokuty. Ide o pohľadávky v značnej výške a tieto sú aj zabezpečené záložným právom. Podľa veriteľa TSK mal správca pri vynaložení odbornej starostlivosti tieto pohľadávky v primeranom rozsahu poprieť čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Správca tak mal podľa veriteľa TSK urobiť s ohľadom na zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ktoré umožňujú zníženie zmluvnej pokuty vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Z reštrukturalizačného plánu predloženého dňa 13.06.2012 sa veriteľ TSK dozvedel, že omylom bola veriteľovi uhradená suma 4 998 eur, čím bola prihlásená pohľadávka TSK ponížená z pôvodných 806 279,88 eura na 801 281,88 eura. Podľa výpisu z účtu veriteľa TSK priloženého k podaniu bola táto suma odpísaná z účtu dlžníka 15.06.2012 a na účet veriteľa pripísaná 18.06.2012 s popisom transakcie „úhrada časti kúpnej ceny“. Jednou z požiadaviek na schválenie reštrukturalizačného plánu v skupine pre zabezpečené pohľadávky je jeho schválenie dvojtretinovou väčšinou hlasov hlasujúcich veriteľov počítaných podľa počtu hlasov hlasujúcich veriteľov. Keďže došlo k zníženiu pohľadávky veriteľa TSK o vyššie uvedenú sumu, boli ostatní traja veritelia spôsobilí prehlasovať veriteľa TSK potrebnou väčšinou hlasov.

Podľa veriteľa TSK popísané konanie správcu a dlžníka znemožnilo veriteľovi TSK chrániť si svoje oprávnené záujmy a zabezpečiť si plnenie pohľadávky v zmysle zákonných nárokov.

Ďalej veriteľ TSK poukazuje na to, že situácia popísaná v reštrukturalizačnom posudku zo dňa 14.10.2011 je značne odlišná od situácie, za ktorej reštrukturalizačné konanie prebiehalo a bol schválený reštrukturalizačný plán. Reštrukturalizačný posudok vychádzal zo skutočnosti, že nehnuteľnosť (stavba Hotela Branč) bola v rekonštrukcii, bolo potrebné ju dostavať. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by došlo k nízkemu uspokojeniu veriteľov. V čase vypracovania reštrukturalizačného posudku budova nebola dokončená, nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý by uspokojovanie veriteľov v reštrukturalizácii bolo vyššie ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Stavba Hotela Branč bola daná do užívania rozhodnutím mesta Senica o povolení zmeny v užívaní stavby zo dňa 10.11.2011. Znaleckým posudkom č. 7/2012 zo dňa 01.03.2012 bola budova následne ocenená na 2 730 000 eur.

Z uvedených dôvodov podľa veriteľa TSK reštrukturalizačný plán tak, ako bol predložený dlžníkom, schválený veriteľským výborom a aj schôdzou veriteľov, je v rozpore so ZKR, a preto veriteľ žiadal, aby súd plán zamietol.

Súd preskúmal reštrukturalizačný plán predložený dlžníkom, a zistil, že v reštrukturalizačnom pláne boli pre účely hlasovania o pláne vytvorené dve skupiny, a to skupina pre zabezpečených veriteľov a skupina pre nezabezpečených veriteľov.

Do skupiny pre zabezpečených veriteľov boli zaradení veritelia TSK, STAVMONTA - KB, s.r.o., Mliekoservis Slovakia, a.s. a JUDr. Ján Vrba - advokátska kancelária.

Pohľadávky veriteľov boli do skupiny pre zabezpečených veriteľov zaradené vo výške:

- TSK - 806 279,88 eura, zodpovedajúci počet hlasov 806 279, pohľadávka sa v dôsledku mylnej platby znížila na 801 281,88 eura so zodpovedajúcim počtom hlasov 801 281,

- Mliekoservis Slovakia, a.s. - 485 000 eur, zodpovedajúci počet hlasov 485 000,

- STAVMONTA-KB, s.r.o., - 580 000 eur, zodpovedajúci počet hlasov 580 000,

- JUDr. Ján Vrba - 546 000 eur, zodpovedajúci počet hlasov 546 000.

Pohľadávky veriteľov Mliekoservis Slovakia, a.s., STAVMONTA-KB, s.r.o. a JUDr. Ján Vrba boli v prevyšujúcej zistenej časti zaradené do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

Podľa záväznej časti reštrukturalizačného plánu veriteľovi TSK bude poskytnuté plnenie vo výške 50 % zistenej zabezpečenej pohľadávky. Ostatným zabezpečeným veriteľom bude poskytnuté plnenie na ich zabezpečené pohľadávky vo výške 20 %, s čím dotknutí veritelia súhlasili, teda boli splnené podmienky podľa ust. § 139 ods. 2 ZKR. Veriteľom zaradeným do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky bude poskytnuté plnenie vo výške 10 % ich zistených pohľadávok.

Súd sa ďalej zaoberal námietkami veriteľa TSK, ktoré spočívali v dvoch základných výhradách, a to porovnania postavenia veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom a v druhom rade námietkou nevytvorenia samostatnej skupiny pre zabezpečeného veriteľa TSK a nepreradenia ostatných zabezpečených veriteľov do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

Po preskúmaní námietok vo vzťahu k právnemu postavenia veriteľa v prípade vyhlásenia konkurzu súd zistil, že veriteľ TSK má svoju prihlásenú a zistenú pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím právom v prvom poradí. Prihlásená pohľadávka veriteľa predstavovala 806 279,88 eura, avšak v priebehu reštrukturalizácie došlo dňa 18.06.2012 k „mylnej platbe“ vo výške 4 998 eur zo strany dlžníka, ktorou došlo k úhrade časti kúpnej ceny. V dôsledku tejto úhrady pohľadávka veriteľa do výšky 4 998 eura zanikla a suma zistenej pohľadávky predstavovala v čase hlasovania o pláne sumu 801 281,88 eura.

Predkladateľ plánu vyčíslil hodnotu oddelenej podstaty na približne 800 000 eur. V prípade vyhlásenia konkurzu a speňažovania predmetnej nehnuteľnosti tvoriacej oddelenú podstatu vyčíslil predkladateľ plánu pohľadávky proti oddelenej podstate približne na 157 007 eura, teda zostatok na uspokojenie veriteľov oddelenej podstaty by predstavoval približne 642 993 eura. Keďže pohľadávky viacerých zabezpečených veriteľov z rovnakej oddelenej podstaty sa v konkurze uspokojujú podľa poradia vzniku zabezpečovacieho práva, celý výťažok by bol použitý na uspokojenie veriteľa TSK. Je preto zrejmé, že veriteľ TSK by bol uspokojený vo vyššom rozsahu v prípade vyhlásenia konkurzu, ako je navrhované jeho uspokojenie v reštrukturalizačnom pláne (vo výške 50 % prihlásenej a zistenej pohľadávky, t.j. 400 640,94 eura). O to viac platí uvedené, ak by súd vychádzal z hodnoty zabezpečenia vo výške 2 400 000 eur, čo je približný súhrn všetkých pohľadávok veriteľov zaradených do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, z ktorej musel predkladateľ plánu vychádzať, ak všetkých týchto veriteľov ponechal v skupine pre zabezpečených veriteľov. Preto súd túto námietku veriteľa považuje za dôvodnú.

Vo vzťahu k samostatnému zaradeniu veriteľa TSK do skupiny pre zabezpečených veriteľov a preradeniu ostatných veriteľov do skupiny pre nezabezpečených veriteľov súd v prvom rade konštatuje, že podľa ust. § 145 ods. 1 písm. c) ZKR sa veriteľ môže domáhať zaradenia len svojej pohľadávky do inej skupiny. Pokiaľ veriteľ TSK žiadal samostatnú skupinu pre svoju zabezpečenú pohľadávku, táto požiadavka bola oprávnená. Je zrejmé, že pri predpokladanej výške hodnoty zabezpečenia 800 000 eur uvádzanej predkladateľom plánu, sú záujmy veriteľa TSK odlišné od záujmov ostatných veriteľov s neskorším poradím vzniku zabezpečovacieho práva, ktorí boli zaradení do rovnakej skupiny, a ktorých pohľadávky by z predmetu zálohu nemohli byť uspokojené.

Ak predkladateľ plánu pri vynaložení odbornej starostlivosti zistil, že majetok zabezpečujúci pohľadávku nemôže postačovať na jej uspokojenie v celom rozsahu, bol povinný postupovať podľa ust. § 138 ods. 1 ZKR a zaradiť zabezpečené pohľadávky veriteľov s neskorším poradím v zodpovedajúcom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. ZKR takéto preradenie neukladá predkladateľovi plánu ako možnosť ale naopak ako jeho povinnosť.

Ak však mal predkladateľ plánu zato, že zabezpečené pohľadávky až do výšky 2 412 281,88 eura môžu byť uspokojené z predmetu zálohu, je o to viac dôvodná námietka veriteľa TSK týkajúca sa jeho výhodnejšieho postavenia pre prípad vyhlásenia konkurzu, pretože by jeho pohľadávka mala byť v takom prípade aj pri zohľadnení nákladov konkurzu uspokojená z oddelenej podstaty do výšky 100 %. Preto súd aj túto námietku veriteľa TSK považuje za dôvodnú. Obe vyššie uvedené námietky veriteľa TSK sú dôvodmi podľa ust. § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, pre ktorého súd plán zamietne, ak ide o podstatné porušenie ustanovení ZKR, ktoré malo nepriaznivý vplyv na účastníka plánu - veriteľa TSK a všetkých veriteľov zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

Postup predkladateľa, pri ktorom má s odbornou starostlivosťou preradiť pohľadávky zabezpečených veriteľov, ktoré nebudú môcť byť uspokojené z predmetu zabezpečenia do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky, nie je samoúčelný. Naopak, smeruje k ochrane nezabezpečených veriteľov. Ak predkladateľ plánu ponechá veriteľov v skupine pre zabezpečených veriteľov, dôjde tým v skutočnosti k ukráteniu nezabezpečených veriteľov. Plnenie pre zabezpečených veriteľov je totiž spravidla podstatne vyššie (často aj násobne vyššie, v tomto prípade vo výške 20 %) ako plnenie pre nezabezpečených veriteľov (v tomto prípade 10 %). Z vytvorených zdrojov dlžníka použiteľných na úhradu pohľadávok veriteľov je časť určená na úhradu zabezpečených pohľadávok pre štyroch zabezpečených veriteľov a vo zvyšku na úhradu nezabezpečených pohľadávok. Ak by teda došlo k preradeniu 3 zabezpečených veriteľov s navrhnutým 20 % plnením do skupiny pre nezabezpečených veriteľov s navrhnutým 10 % plnením, reálne vytvorené množstvo prostriedkov určených na plnenie by sa v skupine nezabezpečených veriteľov zvýšilo. Preto zákon nedáva predkladateľovi plánu možnosť zvážiť preradenie do skupiny pre nezabezpečených veriteľov, ale ukladá mu takýto postup ako povinnosť, pretože sa tým chránia nezabezpečení veritelia a ich záujem na čo najvyššom uspokojení. V dôsledku uvedeného došlo aj k naplneniu dôvodu pre zamietnutie plánu súdom ustanoveného v § 154 ods. 1 písm. d) ZKR, pretože plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Predkladateľ plánu tiež uviedol, že v prípade vyhlásenia konkurzu odstúpi od kúpnej zmluvy, na základe ktorej predmetnú nehnuteľnosť nadobudol, čím sa postavenie zabezpečených veriteľov podstatne zhorší. Právo odstúpiť od zmluvy je výlučným oprávnením dlžníka, avšak pri príprave plánu je predkladateľ povinný vychádzať zo stavu platného v čase jeho vypracovania. V týchto súvislostiach nie je možné plán postaviť na budúcich možných alebo predpokladaných právnych úkonoch.

Ďalej je tiež neprípustné, aby pre účely porovnania uspokojenia veriteľov vychádzal predkladateľ plánu z hodnoty založenej nehnuteľnosti vo výške 800 000 eur a pre účely zaraďovania pohľadávok do skupín z hodnoty prevyšujúcej 2 400 000 eur. V týchto skutočnostiach vidí súd zjavný vnútorný rozpor v schválnom pláne.

V ďalších častiach svojich námietok veriteľ TSK poukazuje na to, že správca mal poprieť prihlásené zabezpečené pohľadávky v časti zmluvných pokút, ktoré sú podľa veriteľa TSK neprimerané a v prípadnom konaní by súd mohol výšku zmluvnej pokuty znížiť. Súd pri rozhodovaní o potvrdení reštrukturalizačného plánu nie je oprávnený posudzovať otázku právneho dôvodu, vymáhateľnosti alebo výšky pohľadávok, ktoré boli správcom zistené. Súd je viazaný konečným zoznamom pohľadávok vyhotoveným správcom. Navyše je možné poukázať aj na to že, veriteľ mal právo dať správcovi podnet na popretie pohľadávok v súlade s ust. § 124 ods. 3 ZKR. Súd z konečného zoznamu pohľadávok zistil, že veriteľ TSK toto svoje oprávnenie nevyužil. Postup správcu teda nebol v rozpore so ZKR.

Ďalej z tvrdení uvedených veriteľom TSK aj z údajov vyplývajúcich z plánu súd zistil, že v priebehu reštrukturalizácie, resp. po tom, ako došlo k predloženiu plánu veriteľskému výboru na schválenie, uhradil dlžník veriteľovi TSK časť kúpnej ceny nehnuteľnosti vo výške 4 998 eura, v čoho dôsledku došlo k zániku tejto časti pohľadávky jej splnením. Suma bola poukázaná z účtu dlžníka dňa 15.06.2012 a na účet veriteľa bola pripísaná dňa 18.06.2012. K zániku pohľadávky došlo dňom pripísania na účet veriteľa. Dôsledkom toho postupu dlžníka bola zmena hlasovacieho kvóra v skupine pre zabezpečených veriteľov takým spôsobom, že bolo možné dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu počítanú z hlasov podľa výšky zistených prihlásených pohľadávok aj bez hlasov veriteľa TSK. V prípade, ak by k úhrade časti kúpnej ceny nedošlo, pre dosiahnutie potrebnej väčšiny by v skupine zabezpečených veriteľov museli za prijatie plánu hlasovať všetci prítomní veritelia vrátane veriteľa TSK.

Týmto konaním došlo tiež k poskytnutiu osobitnej výhody veriteľovi TSK, pretože táto časť jeho pohľadávky bola uspokojená v 100 % rozsahu, oproti navrhovanému plneniu vo výške 50 %, resp. 20 % v skupine zabezpečených veriteľov a 10 % v skupine nezabezpečených veriteľov. Uvedené konanie napĺňa všetky znaky podvodného konania podľa ust. § 154 ods. 1 písm. b) ZKR, ktorým navyše došlo k poskytnutiu osobitnej výhody veriteľovi TSK, hoci táto v konečnom dôsledku viedla práve k ovplyvneniu hlasovania o reštrukturalizačnom pláne v neprospech záujmov veriteľa TSK.

Ďalej veriteľ TSK poukázal na zmenu pomerov týkajúcich sa nehnuteľnosti Hotela Branč, ktorá v čase po vypracovaní reštrukturalizačného plánu bola skolaudovaná, a teda došlo k podstatnej zmene situácie už v čase, kedy bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Skutočnosť, že po vypracovaní reštrukturalizačného posudku správcom resp. po začatí reštrukturalizačného konania došlo k zmenám týkajúcim sa majetku dlžníka, ktoré však nemali nepriaznivý vplyv na jeho pomery, nemá vzťah k rozhodovaniu súdu o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby v období do vypracovania reštrukturalizačného plánu resp. do rozhodovania súdu o potvrdení plánu došlo k zmenám týkajúcim sa majetku dlžníka. Pokiaľ nejde o zmeny, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť uspokojovanie pohľadávok veriteľov alebo udržateľnosť plánu, nejde o dôvod na zamietnutie plánu súdom, ak boli zmeny riadne premietnuté do pripravovaného reštrukturalizačného plánu. Preto táto námietka veriteľa TSK nebola dôvodom, pre ktoré súd plán zamietol.

Súd rozhodol o zamietnutí reštrukturalizačného plánu dlžníka preto, že zistil existenciu dôvodov podľa ust. § 154 ods. 1 písm. a), b) a d) ZKR tak, ako je uvedené vyššie v odôvodnení tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.