Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 308351

Okresný súd Bratislava I v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: GASTRO-PERLA, spol. s.r.o., so sídlom Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 00 893 731, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddiely Sro, vložka č. 775/B, právne zastúpeného: Mgr. Marek Šmida, advokát, so sídlom Rudnayovo nám. 1,811 01 Bratislava, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu

Súd reštrukturalizačný plán dlžníka: GASTRO-PERLA, spol. s.r.o., so sídlom Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 00 893 731 v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 21.09.2012 z a m i e t a.

Navrhovateľ- dlžník: GASTRO-PERLA, spol. s.r.o., so sídlom Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 00 893 731 ( ďalej len „ Dlžník “ ) sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.12.2011, domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie.

Dlžník spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok vypracovaný správcom: Mgr. et Ing. Róbert Havlát, so sídlom kancelárie Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, značka správcu: S1243 ( ďalej len " Správca" ), zoznam majetku Dlžníka, zoznam záväzkov Dlžníka, zmluvný prehľad Dlžníka, zoznam spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú 31.12.2010, ako aj plnomocenstvo udelené Mgr. Marekovi Šmidovi, advokátovi, so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava.

Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 4R/7/2011-76 zo dňa 16.01.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2012, začal reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.

Súd uznesením zo dňa 20.02.2012, č.k. 4R/7/2011-80, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2012, povolil reštrukturalizáciu Dlžníka, ustanovil Správcu do funkcie správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov Dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu Správcu.

Na svojom zasadnutí dňa 25.08.2012 veriteľský výbor schválil záverečný návrh reštrukturalizačného plánu Dlžníka a zároveň požiadal Správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

Dňa 21.09.2012 sa konala schvaľovacia schôdza Dlžníka, na ktorej prítomní účastníci plánu hlasovali o prijatí tohto plánu v znení, ktoré tvorí prílohu zápisnice zo schvaľovacej schôdze.

Hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne prebehlo nasledovne: v skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovali 5 veritelia so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny za prijatie plánu, pričom ich hlasy vo výške 1447 512 súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ( minimum hlasov za prijatie plánu bolo pritom 4 a minimum hlasov za prijatie plánu podľa výšky pohľadávok bolo 792 243 ) a súčasne za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok, keďže za prijatie plánu hlasovali veritelia, ktorých hlasy sú vo výške 1447 512.

Dňa 25.09.2012 bolo súdu Správcom doručené podanie označené ako Doplnenie listín, v ktorom Správca poukazujúc na ust. § 150 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ ZKR “ ) predkladá rovnopis zápisnice zo schvaľovacej schôdze veriteľov zo dňa 21.09.2012, listina prítomných veriteľov zo dňa 21.09.2012, záznam rozpravy, 4 krát kópia reštrukturalizačného plánu v znení schválenom veriteľským výborom, v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze, v porovnanom znení a v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Dňa 01.10.2012 doručil Dlžník ako predkladateľ plánu súdu návrh na potvrdenie plánu, prílohou ktorého je na základe ust. § 151 ods. 1 ZKR predložený plán prijatý schvaľovacou schôdzou, ako aj rovnopis zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 21.09.2012.

Dňa 27.09.2012 bol súdu doručený Podnet veriteľa: BERG, a.s., so sídlom Mariánska 11, 811 08 Bratislava, IČO: 31 403 301 ( ďalej len „ BERG “ ) a SOLON HB, s.r.o., so sídlom Smetanovo nám. 3290, 580 0 Havlíčkuv Brod, Česká republika, IČO: 252 94 202 ( ďalej len „ SOLON HB “ ), obaja právne zastúpený agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 722 758 ( ďalej len „ Zástupca “ ), na preskúmanie reštrukturalizačného plánu ( ďalej len „ podnet “ ).

Vychádzajúc z podnetu spoločnosť BERG doručila 12.09.2012 Správcovi v súlade s §145 odsek 1 písmena a) a b) ZKR pripomienky, výhrady a námietky k reštrukturalizačnému plánu, ktoré obsahovali otázky k reštrukturalizačnému plánu tak, ako bol schválený veriteľským výborom a predložený schôdzi veriteľov (ďalej ako „ Pripomienky “ ). Pripomienky boli doručené na vedomie aj súdu dňa 12.09.2012.

Podnet veriteľa BERG, ako aj veriteľa SOLON HB bol podaný z dôvodu, že schválený reštrukturalizačný plán je podľa tvrdenia uvedených veriteľov

- ekonomicky nepodložený a ekonomicky neodôvodnený, pretože reálna hodnota Dlžníkovho majetku je aj na základe jeho vlastného priznania prakticky nulová a je v rozpore s účelom reštrukturalizácie pretože v prípade Dlžníka nejde o zachovanie podniku, keďže nemá reálny majetok, ale výlučne o zbavenie sa dlhov,

- pripravený v rozpore so ZKR, pretože neobsahuje náležitosti, ktoré ZKR pre reštrukturalizačný plán vyžaduje,

- - neurčitý a nepreskúmateľný v časti výpočtu miery uspokojenia veriteľov, pretože neobsahuje základný výpočet, z ktorého by bolo zrejmé, z čoho Dlžník ako predkladateľ plánu vychádzal pri určení miery uspokojenia veriteľov vo výške 3%,

- diskriminačný voči veriteľovi BERG, pretože bezdôvodne nepočíta s jednou jeho pohľadávkou vo výške 359.549,37 €, ktorú si veriteľ BERG riadne v reštrukturalizácii prihlásil a po jej popretí podal incidenčnú žalobu,

- pri jeho príprave bol porušený ZKR, pretože Správca a Dlžník vedome zavádzali veriteľov v odpovediach na viaceré otázky spoločnosti BERG.

Reštrukturalizačný plán je podľa názoru veriteľa BERG ekonomicky nepodložený a ekonomicky neodôvodnený, pretože Dlžník nemá v podstate akýkoľvek majetok, ktorý by mal skutočnú a reálnu hodnotu. Jediným Dlžníkovým "majetkom" je práve sporná pohľadávka voči spoločnosti BERG, o ktorej prebieha súdne konanie na Okresnom súde Bratislava I (spis. zn. 30Cb 72/2005), ktorá aj podľa názoru Dlžníka ako predkladateľa plánu nie je spôsobilým majetkom na to, aby sa na jeho hodnotu bolo možné spoliehať či už pri ďalšom prevádzkovaní podniku alebo uspokojovaní veriteľov ( str. 13 reštrukturalizačného plánu ).

Ekonomickú nepodloženosť reštrukturalizačného plánu potvrdzuje podľa veriteľov aj skutočnosť, že Dlžník už od roku 2008 neplní svoju zákonnú povinnosť podľa ustanovenia §68 ods. 6 písmeno f) zákona č 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej ako "OBZ") ukladať do Zbierky listín pri Obchodnom registri svoje individuálne účtovné závierky. Vzhľadom k uvedenému tak spoločnosť BERG nemala možnosť riadne preskúmať majetkové pomery majetkové pomery Dlžníka a overiť si tak tvrdenia Dlžníka a Správcu v reštrukturalizačnom posudku.

Podľa spoločnosti BERG samotný text reštrukturalizačného plánu potvrdzuje podozrenie spoločnosti BERG, že plán je iba formálnym a účelovým využitím zákonných možností, ktoré ZKR poskytuje na účely reštrukturalizácie. Z plánu je zrejmé, že Dlžník nemá predstavu o tom, aké opatrenia za účelom zachovania prevádzky podniku plánuje prijať, nakoľko reštrukturalizačný plán neobsahuje konkrétne opatrenia a vyčíslenia finančných a ekonomických dopadov na prevádzkovanie podniku Dlžníka.

Reštrukturalizačný plán neobsahuje opis základných majetkových pomerov Dlžníka, z ktorých by bolo možné vychádzať pri jeho hodnotení. Podľa tvrdenia veriteľa BERG, ak Dlžník nemá majetok a zároveň si neplánuje požičať finančné prostriedky od tretích osôb, nemôže mať takisto prostriedky na to, aby uspokojil veriteľov aj v navrhovanej minimálnej miere. Reštrukturalizačný plán je v tejto časti podľa spoločnosti BERG nedostatočný a nepreskúmateľný, keďže z neho nie je zrejmé, odkiaľ vezme Dlžník prostriedky na uspokojenie veriteľov a aký vplyv to bude mať na ďalšie prevádzkovanie jeho podniku.

Reštrukturalizačný plán je pripravený v rozpore so ZKR, pretože neobsahuje náležitosti, ktoré ZKR pre reštrukturalizačný plán vyžaduje podľa §135 odsek 1 ZKR v spojení s § 110 odsek 2 písm. b) ZKR.

Opisná časť plánu musí podľa ustanovenia §135 odsek 1 ZKR v spojení s §110 odsek 2 písm. b) ZKR obsahovať podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení.

Z reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že vyššie uvedené kritérium nespĺňa. Podrobný opis predpokladov zachovania prevádzky podniku Dlžníka neznamená len vymenovanie všeobecných riešení ako je optimalizácia, racionalizácia a prepúšťanie. ZKR predpokladá, že veritelia sa z reštrukturalizačného plánu dozvedia konkrétne veci, konkrrétne čísla a konkrétne opatrenia. Dlžník ako predkladateľ plánu vôbec nevyužil možnosť, ktorú

mu veriteľ BERG svojimi otázkami v Pripomienkach poskytol a nenapravil tento nedostatok plánu spočívajúci v nesplnení zákonnej požiadavky podľa vyššie uvedeného ustanovenia ZKR.

Nekonkrétnosť reštrukturalizačného plánu v častí podrobného rozboru predpokladov, za ktorých je možné zachovať prevádzku podniku Dlžníka alebo jej podstatnú časť, ako aj podrobného rozboru opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov a okolností odôvodňujúcich reálnosť ich splnenia sa prejavuje najmä v častiach 3.4.1, 3.4.2.1, 3.4.2.2 a 3.4.2.3.

Bod 3.4.2.1 obsahuje ako jedno z opatrení potrebných na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podniku Dlžníka rokovania s prenajímateľmi. Rokovania ako také nie je možné pokladať za opatrenie, opatrením by bola výlučne konkrétna dohoda alebo prísľub druhej strany týkajúci sa konkrétnych nájomných vzťahov.

Dlžník vo svojich odpovediach k bodu 3.4.2.2 uviedol, že okrem prihlásených úverových pohľadávok (o ktorých pravosti je podľa tvrdenia spoločnosti BERG možné dôvodne pochybovať, aj keď ich Správca uznal) nemá úverové záväzky voči tretím osobám, a to aj napriek tomu, že podľa reštrukturalizačného plánu bude jedným z opatrení potrebných na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podniku Dlžníka v právnej a finančnej oblasti aj rokovanie s veriteľmi za účelom odloženia splatnosti existujúcich úverov.

Dlžník v odpovediach na Pripomienky takisto uviedol, že nebude hľadať nové financovanie a úver, čo je takisto v rozpore so znením reštrukturalizačného plánu v bode 3.4.2.2, keďže reštrukturalizačný plán financovanie prostredníctvom úverov výslovne predpokladá.

Reštrukturalizačný plán v bode 3.4.2.2 ako jedno z opatrení potrebných na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podniku Dlžníka uvádza aj predlžovanie lehoty splatností v existujúcich dodávateľských vzťahoch. Dlžník sa v pláne vôbec nezaoberal situáciou, keby sa mu nepodarilo dosiahnuť dohodu s dodávateľmi v oblastiach, ktoré sú podľa plánu rozhodujúce pre zachovanie prevádzky podniku Dlžníka.

Jedným z opatrení ja taktiež opatrenie uvedené v bode 3.4.2.3, podľa ktorého sa Dlžník nachádza v krízovom režime, čo znamená, že všetky objednávky a nákupy sú dôsledne kontrolované konateľom Dlžníka. Opis tzv. krízového režimu v reštrukturalizačnom pláne v podstate zodpovedá tomu, ako vyzerá bežný a normálny prevádzkový režim iných podnikov veľkosťou zodpovedajúcich podniku Dlžníka.

Reštrukturalizačný plán neobsahuje ani opis okolností, ktoré odôvodňujú reálnosť splnenia vyššie uvedených opatrení. Veriteľ BERG poukazuje na skutočnosť, že časť týchto tzv. opatrení sa spolieha na dobrú vôľu tretích subjektov ( prenajímateľov a dodávateľov pri úprave zmluvných vzťahov ), z čoho priamo vyplýva práve reálna možnosť ich nesplnenia, ak Dlžník takéto dohody nedosiahne alebo nebude schopný dosiahnuť. Reštrukturalizačnému plánu chýbajú konkrétne opatrenia, ktoré by sa zaoberali konkrétnou podnikateľskou situáciou Dlžníka a opis okolností, ktoré by odôvodnili reálnosť splnenia vyššie uvedených opatrení.

Reštrukturalizačný plán je neurčitý a nepreskúmateľný v časti výpočtu miery uspokojenia veriteľov, pretože neobsahuje základný výpočet, z ktorého by bolo zrejmé, z čoho Dlžník ako predkladateľ plánu vychádzal pri určení miery uspokojenia veriteľov vo výške 3%.

Dlžník neodpovedal na konkrétnu otázku, ktorú položil veriteľ BERG, a v ktorej chcel odpoveď na to, ako Dlžník dospel k miere uspokojenia veriteľov v rozsahu predpokladanom reštrukturalizačným plánom. Veriteľovi BERG nie je vôbec zrejmé ako a na základe čoho sa Dlžník vôbec k tomuto číslu dopracoval, a to aj vzhľadom na to, že Dlžník v podstate odmietol zverejniť svoje reálne majetkové pomery. Síce konštatoval, že okrem spornej

pohľadávky voči spoločnosti BERG nemá ďalší majetok, neuviedol ale kde zoženie finančné prostriedky na to, aby uspokojil veriteľov v predpokladanom rozsahu 3%.

Veriteľ BERG má ďalej za to, že Dlžník musel pri výpočte trojpercentnej miery uspokojenia vychádzať z celkovej sumy riadne prihlásených pohľadávok vrátane tých popretých, ktorých veritelia podali incidenčné žaloby. Odhliadnuc od faktu, že samotný obsah výpočtu zostal utajený, Dlžník podľa čísiel, ktoré sú obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, objektívne pri výpočte miery uspokojenia veriteľov vychádzal nesprávnych predpokladov.

Dlžník v časti 4.1.2 reštrukturalizačného plánu uvádza, že celková výška pohľadávok nezabezpečených veriteľov vrátane pohľadávky veriteľa BERG predstavuje sumu 1.829.437,69 €. Ďalej v časti 3.3.3 reštrukturalizačného plánu uvádza, že do reštrukturalizácie boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 2.188.987,06 € a v lehote na podávanie incidenčných žalôb bola podaná len jedna žaloba,

Spoločnosť BERG podala v zákonnej lehote dve incidenčné žaloby, pre každú svoju popretú pohľadávku jednu. Obe žaloby boli podané v ten istý deň, preto nie je možné v prípade druhej z nich predpokladať zmeškanie zákonnej lehoty, ak v prípade prvej bola táto lehota zachovaná. Ide o konania na Okresnom súde Bratislava 1, ktoré sú vedené pod spis. zn. 9Cbi 13/2012 a 5Cbi 13/2012. Ako dôkaz priložil veriteľ BERG k podnetu obe žaloby s pečiatkou podateľne Okresného súdu Bratislava I a potvrdeniami o pridelení spisovej značky a sudcu.

Vzhľadom na to, že jedinými popretými pohľadávkami v reštrukturalizácii boli pohľadávky spoločnosti BERG, veriteľ BERG má za to, že tou jedinou podanou incidenčnou žalobou, s ktorou Dlžník v pláne počíta, bola práve jedna z incidenčných žalôb podaných spoločnosťou BERG. Pri odčítaní celkového množstva prihlásených pohľadávok (2.188.987.06 € ) a sumy pohľadávok, s ktorými Dlžník v časti 4.1.2 Reštrukturalizačného plánu ráta pri uspokojovaní (1.829.437,69 € ) a z prílohy k reštrukturalizačnému plánu jc zrejmé, že Dlžník počíta iba s pohľadávkou spoločnosti BERG vo výške 155.312,71 EUR (spis. zn. 5Cbi 13/2012) a do reštrukturalizačného plánu nezahrnul pohľadávku veriteľa BERG vo výške 359.549,37 EUR (spis. zn. 9Cbi 13/2012), vo veci ktorej bola takisto podaná incidenčná žaloba. Odignorovaná pohľadávka veriteľa BERG predstavuje 20% sumy pohľadávok, s ktorými reštrukturalizačný plán počíta, čo znamená, že miera uspokojenia veriteľov by mala byt' oveľa nižšia ako predpokladá reštrukturalizačný plán.

Reštrukturalizačný plán je tak vzhľadom na vyššie uvedené diskriminačný voči veriteľovi BERG, pretože bezdôvodne nepočíta s jednou jeho pohľadávkou vo výške 359.549,37 €, ktorú si veriteľ BERG riadne v reštrukturalizácii prihlásil a po jej popretí podal incidenčnú žalobu. Reštrukturalizačný plán má tak nepriaznivý vplyv na spoločnosť BERG ako jeho účastníka a zároveň poskytuje osobitné výhody ostatným veriteľom v podobe vyššej miery uspokojenia na úkor spoločnosti BERG.

Predložením fakticky nesprávneho reštrukturalizačného plánu schvaľovacej schôdzi na schválenie boli poskytnuté osobitné výhody ostatným účastníkom plánu na úkor odignorovancj pohľadávky spoločnosti BERG (§154 odsek 1 písmeno b) ZKR), čo má jednoznačne nepriaznivý vplyv na veriteľa BERG v podobe ukrátenia uspokojenia pohľadávky vo výške 359.549,37 EUR (§154 odsek 1 písmeno a) ZKR). Veriteľ BERG navyše upozorňuje, že Dlžník fakticky zvýhodnil svojich stálych dodávateľov ( Staroprameň a pod.) oproti dodávateľom s jednorazovými dodávkami (napr. SOLON HB a spoločnosť NDD) tým, že s nimi dojednáva osobitné podmienky a postavenie, ako to aj sám Dlžník uviedol na schvaľovacej schôdzi.

Dlžník sa zároveň odmietol konkrétne vyjadriť k otázke, ako ovplyvní prevádzkovanie jeho podniku prípadná prehra v súdnom konaní so spoločnosťou BERG. V

tomto konaní sa strany sporia o pohľadávku v celkovej výške 915.361,54 € (27.606.307,66 Sk), pričom v prípade prehry by bol Dlžník povinný nahradiť spoločnosti BERG trovy konania v značnej výške. Z odpovede Dlžníka jednoznačne vyplýva, že nemá pre tento prípad vytvorenú rezervu alebo plán. Veriteľ BERG má za to, že názory Dlžníka na jeho úspech v spore sú pre účely opatrení potrebných na splnenie predpokladov na zachovanie prevádzky podniku Dlžníka irelevantné. Na druhú stranu Dlžníkova absencia opatrení pre tento krízový prípad je podstatná, keďže ide o pohľadávku, ktorú aj samotný Dlžník považuje za jediné reálne aktívum, ktoré má, a jeho strata spojená s ďalšími dodatočnými nákladmi, ktoré by mohli dosiahnuť rádovo desiatky percent z hodnoty tejto pohľadávky, by nepochybne ovplyvnila schopnosť Dlžníka ďalej prevádzkovať svoj podnik.

Veriteľ BERG má ďalej za to, že Správca pri prednášaní otázok veriteľa BERG porušil ZKR tým, že otázky spoločnosti BERG necitoval presne v znení v akom boli položené s odkazom na konkrétne ustanovenia reštrukturalizačného plánu. Správca nevykonal nápravu, aj keď bol na to právnym zástupcom veriteľa BERG priamo na schôdzi upozornený.

Vzhľadom k vyššie uvedenému požiadal veriteľ BERG a SOLON HB súd, aby dôkladne preskúmal reštrukturalizačný plán aj s ohľadom na obsah tohto podnetu a navrhol súdu, aby ho zamietol podľa § 154 odsek 1 písm. a) a b) ZKR vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené listinné dôkazy, najmä z nasledujúcich dôvodov:

reštrukturalizačný plán nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti podľa §135 odsek 1

ZKR v spojení s §110 odsek 2 písm. b) ZKR, pretože neobsahuje podrobný rozbor

predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka alebo jej

podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov

a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení, a takisto neobsahuje

podrobné odôvodnenie miery uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizácii,

reštrukturalizačný plán bezdôvodne nezahŕňa pohľadávku spoločnosti BERG vo výške

359.549,37 €,čo znamená. že podľa §154 odsek 1 písmeno b) ZKR má nepriaznivý

vplyv na spoločnosť BERG ako účastníka plánu,

reštrukturalizačný plán poskytuje osobitné výhody pre ostatných veriteľov podľa §154

odsek 1 písm. b) ZKR, pretože nezahrnutím pohľadávky spoločnosti BERG vo výške

359.549,37 € do plánu sa výrazne zvýšila percentuálna miera uspokojenia,

pri príprave reštrukturalizačného plánu a hlasovaní o pláne boli porušené ustanovenia

ZKR najmä v oblasti porušenia práv veriteľa BERG dostať od Dlžníka na svoje

otázky pravdivé, riadne a konkrétne odpovede podľa §147 odsek 1 ZKR.

Súd výzvou zo dňa 04.10.2012 vyzval Správcu, ako aj Dlžníka na vyjadrenie k predmetnému podnetu a v lehote troch dní odo dňa ich doručenia ( zaslané faxom dňa 04.10.2012, protokol o zaslaní je súčasťou spisového materiálu.).

Dňa 10.10.2012 bolo súdu doručené vyjadrenie Správcu ( ďalej len ,, vyjadrenie " ). Dlžník sa do dnešného dňa k výzve nevyjadril.

Vychádzajúc z vyjadrenia Správcu veriteľom uvádzané tvrdenia a právnu argumentáciu považuje Správca za neopodstatnené, nakoľko veriteľom uvádzané skutočnosti a skutkové okolnosti sú nepravdivé, nepresné, respektíve účelovo a skresľujúco interpretované a súčasné ním uvádzaná právna argumentácia a právne závery sú právne irelevantné, nakoľko nemajú oporu v právnej úprave.

Tvrdenia o formalizme reštrukturalizačného plánu, rovnako ako tvrdenia o jeho ekonomickej nepodloženosti a neodôvodnenosti, tak ako ich prezentuje veriteľ BERG sú

podľa tvrdenia Správcu len subjektívnymi hodnoteniami, pri ktorých nie je možné ani určiť či sú pravdivé alebo nie.

Podľa Správcu je ekonomická, ako aj finančná situácia Dlžníka, pomerne jednoduchá. V čase, keď Správca vypracovával posudok ( a finančná a ekonomická situácia Dlžníka sa odvtedy nijako nezmenila) Dlžník prevádzkoval dve prevádzky ( reštauráciu a kaviareň ), z príjmov/tržieb ktorých bol/je schopný pokryt' všetky náklady na ich prevádzku. Bez toho, aby vznikali ďalšie záväzky. Jediné, čo Dlžník z týchto prevádzok nestíhal pokrývať bola dlhová služba, teda obsluha starších záväzkov, ktoré vygenerovali iné prevádzky Dlžníka, a to prevádzky v nákupnom centre MLYNY v Nitre a prevádzka na Mariánskej ulici v Bratislave.

Správca uvádza, že práve spoločnosť BERG si podľa názoru Správcu, vychádzajúc z dlžníkových informácii, musí byt' vedomá toho, že jednou z hlavných príčin úpadku bolo násilné a protiprávne zatvorenie prevádzky v nebytových priestoroch na Mariánskej ulici v Bratislave, z ktorých bol Dlžník násilne vyhnaný, napriek platnej nájomnej zmluve, práve pracovníkmi SBS najatými spoločnosťou BERG.

Práve z dôvodu, že Dlžník. nestíhal uhrádzať staré dlžoby, jediné riešenie, ktoré umožňovalo zachovať prevádzku rentabilnej časti podniku Dlžníka bolo riešenie formou reštrukturalizácie, ktoré bolo navrhnuté v reštrukturalizačnom pláne a ktoré nakoniec na schvaľovacej schôdzi aj veritelia schválili, spočívajúce v odpise starých dlhov.

Tvrdenie spoločnosti BERG o tom, že ďalšie fungovanie Dlžníka nie je možné, keďže nevlastní žiaden majetok je podľa Správcu nezmyselné a neopodstatnené, nakoľko Dlžník, rovnako ako veľké množstvo, ak nie väčšina, ostatných, v tomto segmente služieb pôsobiacich subjektov má nebytové priestory (v ktorých sú prevádzky umiestnené) v prenájme a zariadenie má vypožičané.

Ku skutočnosti namietanej veriteľom BERG, že plán neobsahuje náležitosti vyžadované ZKR Správca uviedol, že plán podľa jeho názoru plán obsahuje všetky náležitosti, ktoré určujú relevantné ustanovenia ZKR, najmä ust. § 135 ods. 1, 2 ZKR a § 136 ZKR, preto z uvedeného dôvodu Správca vníma túto námietku veriteľa ako neopodstatnenú, založenú výlučne len na jeho subjektívnom hodnotení, bez právnej relevancie. Čo sa týka namietanej reálnosti splnenia plánu, spoločnosti BERG, tak ako i ostatným veriteľom poskytuje právny poriadok, prostredníctvom ust. § 159 ZKR absolútnu ochranu pre prípad, že by plán nebol splnený.

Tvrdenie spoločnosti BERG o tom, že Dlžník nevysvetlil ako dospel k návrhu 3 % miery uspokojenia je nepravdivé. Dlžník podľa vyjadrenia Správcu totiž priamo na schôdzi jasne definoval, že 3 % miera uspokojenia je výsledkom kombinácie finančných možnosti jeho konateľa na strane jednej a zákonnej požiadavky na predpoklad vyššej miery uspokojenia v reštrukturalizácii ako v konkurze, ktorá je v danom prípade splnená.

Navyše podľa Správcu spoločnosť BERG zjavne účelovo a bez opodstatnenia opomenula, že plán počíta aj s oveľa vyššou mierou uspokojenia, a to za predpokladu, že dôjde k splneniu dlhu spoločnosti BERG voči Dlžníkovi.

Tvrdenie o tom, že plán nezahrňuje druhú pohľadávku spoločnosti BERG je podľa vyjadrenia Správcu lživé a nepravdivé, nakoľko v reštrukturalizačnom pláne, okrem iného aj v časti 4.2.1, sa výslovne uvádza suma 2 188 987,06 €, a to ako suma pohľadávok zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Táto suma pritom zahrňuje obe, hoci v čase schvaľovania plánu nezistené, pohľadávky spoločnosti BERG voči Dlžníkovi. Teda žiadna pohľadávka nebola plánom odignorovaná. Rovnako v tejto súvislosti Správca poukázal aj na Zoznam veriteľov, ktorý tvorí prílohu k plánu a v ktorom sa výslovne uvádza, že pohľadávka spoločnosti BERG je v sume 514 862,08 € a nie ako sa nepravdivo uvádza spoločnosť BERG.

Aj vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu, nakoľko plán zahrnuje obe pohľadávky prihlásené spoločnosťou BERG ( teda pohľadávky v sume 514 862,08 € ) je

podľa Správcu zjavné, že tvrdenie o diskriminácii spoločnosti BERG na základe plánu je nepravdivé a neopodstatnené.

K údajnému porušeniu ZKR pri príprave plánu ( bod 6 podnetu ) uviedol Správca nasledovné: Na základe podnetu spoločnosti BERG Správca opakovane dopytoval Dlžníka, či prebiehali rokovania s veriteľom SOLON HB. Dlžník Správcu informoval a výslovne ubezpečil, že v čase pred povolením reštrukturalizácie viedol pomerne dlhé a komplikované rokovania o riešení dlhu voči SOLON HB. Na preukázanie tejto skutočnosti mi predložil aj písomnú komunikáciu právneho zástupcu Dlžníka so zástupcom SOLON HB, z obsahu ktorej je podľa tvrdenia Správcu zrejmé, že spoločnosť BERG neuvádza vo svojom podnete pravdivé skutočnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko v reštrukturalizačnom konaní podľa názoru Správcu neboli porušené žiadne ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu, o postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne a iné ustanovenia týkajúce sa plánu a nakoľko prijatie plánu nebolo a ani nemohlo byt' dosiahnuté podvodným konaním a ani nebola poskytnutá žiadna výhoda žiadnemu z účastníkov plánu, je Správca názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady na zamietnutie plánu súdom.

Správca má navyše za to, že v danom reštrukturalizačnom konaní je a priori otázne, či by aj hypoteticky akýkoľvek reštrukturalizačný plán vôbec mohol mať akýkoľvek nepriaznivý vplyv na spoločnosť BERG, keďže jeho pohľadávky sú sporné a boli sporné aj pred začatím reštrukturalizačného konania.

Podľa § 132 ods. 1 ZKR reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 132 ods. 2 ZKR plán sa člení na opisnú a záväznú časť.

Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.

Podľa § 134 ods. 1 ZKR plán musí byt' vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti.

Podľa § 135 ods. 1 ZKR Opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať

a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových

práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o

prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením,

b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery

uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu

s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade

neprijatia plánu ku dňu začatia reštmkturalizačného konania,

c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.

Podľa ust. § 110 ods. 1 písm. a) a b) ZKR posudok obsahuje a) presné označenie dlžníka,

b) podrobnú charakteristiku podnikateľskej činnosti dlžníka.

Podľa ust. § 110 ods. 2 písm. a), b), c) ZKR posudok, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu, musí obsahovať tiež

zhodnotenie veriteľov dlžníka z hľadiska ich práv a ekonomických záujmov,

podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka

alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto

predpokladov a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení,

podrobný rozbor možných metód reštrukturalizácie a podmienok uskutočniteľnosti jednej

alebo viacerých metód reštrukturalizácie spolu s odôvodnením, prečo v prípade povolenia

reštrukturalizácie možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov

dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

Podľa § 140 ods. 1 ZKR záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

Podľa § 140 ods. 2 ZKR záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) v každej skupine pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených zabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú dvojtretinovú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, c) v každej skupine prc majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Podľa § 150 ods. 1 ZKR o priebehu schvaľovacej schôdze sa spíše zápisnica. Ak sa hlasovanie o prijatí plánu odročilo, zápisnica sa vyhotovuje osobitne pre každú časť schvaľovacej schôdze. Zápisnicu vyhotovuje a podpisuje predseda schôdze; zápisnicu je povinný vyhotoviť do piatich dní od skončenia schvaľovacej schôdze. Podľa § 150 ods. 2 ZKR zápisnica zo schvaľovacej schôdze obsahuje označenie dlžníka, predsedu schvaľovacej schôdze a prítomného sudcu alebo povereného vyššieho súdneho úradníka, miesto a čas konania schvaľovacej schôdze, podrobný opis priebehu schvaľovacej schôdze, výsledky hlasovania o pláne v každej skupine s uvedením spôsobu hlasovania, odôvodnené námietky veriteľa, prípadne akcionára dlžníka uplatnené na schvaľovacej schôdzi a ďalšie dôležité skutočnosti zo schvaľovacej schôdze.

Podľa § 150 ods. 3 ZKR prílohu zápisnice tvorí

listina prítomných,

záznam rozpravy zo schvaľovacej schôdze,

kópia plánu v znení schválenom veriteľským výborom,

kópia plánu v znení pred hlasovaním schvaľovacej schôdze o prijatí plánu,

kópia plánu v porovnanom znení podľa písmen c) a d) tak, aby zmeny boli v pláne

prehľadne vyznačené s uvedením dôvodu každej zmeny v poznámke vecného odôvodnenia, a

kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Podľa § 150 ods. 4, veta prvá, ZKR rovnopis zápisnice správca do 10 dní os skončenia schvaľovacej schôdze zašle súdu a dlžníkovi.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak

boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu,

postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to

malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod

niektorému účastníkovi plánu,

plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich

súhlas svojím rozhodnutím,

plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 154 ods. 2 ZKR uznesenie o zamietnutí plánu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu sa môže do 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku odvolať predkladateľ plánu. O odvolaní rozhodne odvolací súd najneskôr do 30 dní od predloženia veci.

V zmysle § 132 ods. 2 ZKR reštrukturalizačný plán sa z formálneho hľadiska člení na opisnú a záväznú časť. Opisná časť plánu obsahuje najmä podrobné vysvetlenie záväznej časti. Práve § 135 ZKR výslovne uvádza, čo musí opisná časť plánu obsahovať.

Vychádzajúc z ust. § 135 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 110 ods. 2 písm. b) ZKR opisná časť plánu musí okrem iného obsahovať podrobný rozbor predpokladov, za ktorých možno zachovať prevádzku podniku dlžníka ( ďalej len „ predpoklady " ) alebo jej podstatnú časť, podrobný rozbor opatrení potrebných na splnenie týchto predpokladov ( ďalej len „ opatrenia " ) a okolnosti odôvodňujúce reálnosť splnenia týchto opatrení.

Súd sa stotožňuje s názorom veriteľa BERG, že pod pojmom podrobný rozbor predpokladov a opatrení nemožno chápať len vymenovanie všeobecných riešení a to bez konkrétnych predpokladov a opatrení.

Dlžník síce v opisnej časti plánu ako jedno z opatrení potrebných na splnenie predpokladov uvádza rokovania s prenajímateľmi ( bod 3.4.2.1. reštrukturalizačného posudku ), avšak samotné rokovania s prenajímateľmi ešte nezaručujú uzatvorenie dohôd, až ktoré by boli v danom prípade konkrétnym opatrením. Ako ďalšie opatrenie Dlžník uviedol rokovanie s veriteľmi za účelom odloženia splatnosti existujúcich úverov ( bod 3.4.2.2. reštrukturalizačného posudku ), napriek tomu, že okrem prihlásených úverových pohľadávok nemá Dlžník úverové záväzky voči tretím osobám, avšak ako vyplýva z bodu 2.4. záznamu rozpravy zo schvaľovacej schôdze zo dňa 21.09.2012 z reakcie Dlžníka tento nebude hľadať nové financovanie a úver. Taktiež predlženie lehôt splatností v existujúcich dodávateľských vzťahoch ( bod 3.4.2.2.) nerieši situáciu, ktorá by nastala v prípade, ak by sa Dlžníkovi nepodarilo dosiahnuť dohodu s dodávateľmi v oblastiach rozhodujúcich pre zachovanie podniku Dlžníka.

Poukazujúc na vyššie uvedené má súd za to, že reštrukturalizačný plán Dlžníka neobsahuje podrobný rozbor predpokladov a opatrení, ako aj okolnosti odôvodňuje reálnosť splnenia týchto opatrení. Pri príprave plánu tak došlo k porušeniu ustanovení ZKR o náležitostiach plánu v zmysle § 135 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 110 ods. 2 písm. b) ZKR.

Samotné porušenie ustanovení ZKR nie je predpokladom na zamietnutie plánu súdom v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, avšak ZKR vyžaduje, aby príslušné ustanovenia zákona boli porušené podstatným spôsobom a navyše mali nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu.

Podľa názoru súdu práve nezaradením pohľadávky spoločnosti BERG vo výške 359 549,37 € do reštrukturalizačného plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predloženého súdu Správcom dňa 25.09.2012 na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR, došlo k porušeniu ustanovení ZKR podstatným spôsobom, v dôsledku čoho má toto na veriteľa BERG ako účastníka plánu nepriaznivý vplyv. Zároveň poskytuje ostatným veriteľom výhodu spočívajúcu vo vyššej miere uspokojenia ostatných veriteľov na úkor spoločnosti BERG, nakoľko práve do tohto reštrukturalizačného plánu nezaradená pohľadávka veriteľa BERG vo výške 359 549,37 € predstavuje cca 20 % sumy pohľadávok, s ktorými reštrukturalizačný plán počíta a teda nezaradenie predmetnej pohľadávky navyšuje mieru uspokojenia ostatných veriteľov, ktorá by bola v prípade zaradenia pohľadávky nižšia.

Ako vyplýva z bodu 4.1.2. reštrukturalizačného plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predloženého súdu Správcom dňa 25.09.2012 na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR ( ďalej len „ plán v znení schválenomschvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. í) ZKR ) predloženého súdu na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR " ) celková výška pohľadávok nezabezpečených veriteľov vrátane nezistenej pohľadávky ( pohľadávky veriteľa BERG ), ktorá je v čase prípravy a predloženia plánu predmetom incidenčného sporu, predstavuje sumu 1 829 437,69 € ( plán predložený Dlžníkom súdu dňa 01.10.2012 na základe ust. § 151 ods. 1 ZKR v bode 4.1.2. obsahuje celkovú výšku nezabezpečených pohľadávok v sume 2 188 987,06 €).

Z časti 3.3.3. plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predloženého súdu dňa 25.09.2012 na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR vyplýva, že do reštrukturalizácie boli prihlásené pohľadávky v celkovej výške 2 188 987,06 € a v lehote na podávanie incidenčných žalôb bola podaná len jedna žaloba.

Spoločnosť BERG podala dve incidenčné žaloby, pre každú svoju popretú pohľadávku jednu ( konania vedené pod spis. zn. 9Cbi 13/2012 a 5Cbi 13/2012 ). Vzhľadom na skutočnosť, že jedinými popretými pohľadávkami v reštrukturalizácii boli pohľadávky spoločnosti BERG, ako vyplýva z reštrukturalizačného plánu bodu 3.3.3. jedinou podanou incidenčnou žalobou, s ktorou Dlžník v pláne počíta, bola práve jedna z incidenčných žalôb podaných spoločnosťou BERG. Pri odčítaní celkového množstva prihlásených pohľadávok (2.188.987.06 € ) a sumy pohľadávok, s ktorými Dlžník v časti 4.1.2 reštrukturalizačného plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predloženého súdu Správcom dňa 25.09.2012 ráta pri uspokojovaní (1.829.437,69 €') a z prílohy tohto reštrukturalizačnému plánu ( Zoznam veriteľov ) je zrejmé, že Dlžník počíta iba s pohľadávkou spoločnosti BERG vo výške 155.312,71 EUR (spis. zn. 5Cbi 13/2012) a do reštrukturalizačného plánu nezahrnul pohľadávku veriteľa BERG vo výške 359.549,37 EUR (spis. zn. 9Cbi 13/2012), vo veci ktorej bola takisto podaná incidenčná žaloba.

Napriek vyššie uvedenému Správca považuje tvrdenie veriteľa BERG za nepravdivé, nakoľko v reštrukturalizačnom pláne predloženom Dlžníkom súdu dňa 01.10.2012 na základe ust. § 151 ods. 1 ZKR v časti 4.2.1. tohto plánu sa výslovne uvádza suma 2 188 987,06 € ( ako suma pohľadávok zaradených do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky ). Táto suma podľa Správcu zahrňuje obe pohľadávky veriteľa BERG voči Dlžníkovi a teda žiadna z pohľadávok nebola plánom odignorovaná. V tejto súvislosti Správca poukázal aj na Zoznam veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto plánu a v ktorom sa výslovne uvádza, že pohľadávka veriteľa BERG predstavuje sumu 514 862,08 €.

Správcom vyššie uvedené skutočnosti sú súčasťou reštrukturalizačného plánu predloženého Dlžníkom súdu dňa 01.10.2012 na základe ust. § 151 ods. 1 ZKR, ktorého znenie je však v rozpore so znením reštrukturalizačného plánu schváleným schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predloženým súdu Správcom dňa 25.09.2012.

Bezpochyby právne relevantným plánom a záväzným pre všetkých účastníkov plánu je plán predložený súdu dňa 25.09.2012 v zmysle § 150 ods. 3 písm. f) ZKR na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR v znení schválenom schvaľovacou schôdzou.

Práve plán predložený súdu dňa 25.09.2012, ako aj Zoznam veriteľov sním predložený v zmysle § 150 ods. 3 písm. f) ZKR na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR v znení schválenom schvaľovacou schôdzou obsahuje skutočnosti namietané veriteľom BERG, ktoré

sú vyššie uvedené.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že kópia plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predložená súdu na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR neobsahuje skutočnosti tvrdené Správcom. Tieto naopak obsahuje plán predložený ako príloha návrhu na potvrdenie plánu súdom, ktorý bol doručený súdu Dlžníkom dňa 01.10.2012 na základe ust. § 151 ods. 1 ZKR, ktorého obsah však nie je totožný s plánom v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predloženým súdu na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR dňa 25.09.2012. Oba vyššie uvedené plány datované dňom 24. 08. 2012 však musia byt' totožné. Právne relevantný plán je plán v znení schválenom schvaľovacou schôdzou ( § 150 ods. 3 písm. f) ZKR ) predložený súdu na základe ust. § 150 ods. 4 ZKR, ktorý plán aj bol súdu doručený dňa 25.09.2012 ako jedna z predpísaných príloh zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 21.09.2012. V spisovom materiáli sa tak nachádzajú dva rôzne plány schválené schvaľovacou schôdzou, ktoré musia byť totožné.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že sú splnené podmienky pre zamietnutie plánu v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza zo dňa 21.09.2012 s poukazom na ust. § 154 ods. 1 písm. a) ab) ZKR. Súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Proti uzneseniu môže podať odvolanie predkladateľ plánu. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od jeho zverejnenia v Obchodnom vestníku prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Bratislave, a to písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3 zák. č 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.