Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 308205

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa - veriteľa v 1. rade: HT, s.r.o., so sídlom Trhovisko 10, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 138 927, v 2.rade: CRESTA spol. s r.o., so sídlom Solivarská 5, 851 03 Bratislava, IČO: 35 883 979, v 3. rade: IMUNOTOP CZ, s.r.o., so sídlom Na Lánech 764, 570 01 Litomyšl, Česká republika, IČO: 25 965 107, v 4. rade: EDICON, s.r.o., so sídlom Edisonova 7, 821 04 Bratislava, IČO: 36 803 324, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: SUCHÉ MIESTO, s.r.o., so sídlom Obchodná 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 357 359, o odvolaní navrhovateľov v 1., 2., 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3K/14/2012-428 zo dňa 7.6.2012, takto

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3K/14/2012-428 zo dňa 7.6.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, nakoľko dlžník osvedčil spornosť pohľadávok navrhovateľov v 1. až 3. rade, na ktoré súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z. z. Zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinného od 1.1.2012 (ďalej len ZKR) neprihliadal. Zároveň v súlade s § 13 ods. 1 a § 21 ods. 3 štvrtá veta ZKR súd prvého stupňa rozhodol o vrátení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu jeho zložiteľovi, a to po právoplatnosti napadnutého uznesenia.

V odôvodnení uviedol, že dňa 4.6.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené v zákonnej lehote vyjadrenie dlžníka k návrhu na vyhlásenie konkurzu vrátane jeho doplnenia zo dňa 5.6.2012, v ktorom dlžník okrem iného uviedol, že súhlasí, aby príslušný súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania. Ďalej uviedol, že dlžník realizoval výstavbu jednotlivých domov v rámci Projektov prostredníctvom stavebných firiem na základe Zmluvy o dielo číslo XXXAX/Z uzavretej medzi právnym predchodcom dlžníka a spoločnosťou HT, s.r.o. dňa 12.11.2008. Zo stavebných denníkov mal súd prvého stupňa jednoznačne preukázané, že spoločnosť HT, s.r.o. nedodržovala podmienky Zmluvy o dielo a tým spôsobovala dlžníkovi škody. Z tohto dôvodu dlžník pohľadávku spoločnosti HT, s.r.o. neuznáva. Dlžník pokračuje vo vyčísľovaní škôd, ktoré mu vznikli a ktoré si bude voči navrhovateľovi v 1.rade uplatňovať. Dlžník osvedčil aj spornosť pohľadávky navrhovateľa v 2.rade, nakoľko táto spoločnosť svojou činnosťou realizačného dozoru stavby na základe Mandátnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom dlžníka a spoločnosťou CRESTA , spol. s r.o. v znení jej Dodatku č. 2 zo dňa 5.11.2007, spôsobila dlžníkovi rozsiahle škody vo výške 33.230,15 eur, ktoré sú zrejmé z veľkého počtu podaných reklamácií jednotlivých klientov a súčasne sú potvrdením, že činnosti fakturované spoločnosťou CRESTA, spol. s r. o., boli vykonávané v rozpore s vyššie spomínanou Mandátnou zmluvou. Spôsobené škody si dlžník voči tejto spoločnosti uplatnil faktúrou číslo O. XXXXXXX a následne pristúpil k jednostrannému započítaniu svojej pohľadávky na náhradu škody listom zo dňa 15.12. 2010. Spoločnosť CRESTA, spol. s r. o., dňa 2.2.2011 dlžníkovi oznámila, že postúpila zaniknutú pohľadávku na spoločnosť Banners, a.s., ktorá po informovaní zo strany dlžníka, že ide o neexistentnú pohľadávku listom zo dňa 14.2.2012 dlžníkovi dala na vedomie, že pristúpila k spätnému postúpeniu na spoločnosť CRESTA. Následne dlžník výzvou zo dňa 21.2.2012 vyzval spoločnosť CRESTA na úhradu pohľadávky za spôsobenú škody, ktorá nezanikla započítaním. Dlžník má za to, že pohľadávka spoločnosti CRESTA je vysporiadaná. Súd prvého stupňa v súvislosti s pohľadávkou navrhovateľa v 3.rade uviedol, že takisto hrubým spôsobom porušila povinnosti vyplývajúce z funkcie generálneho manažéra projektu, ktorú vykonávala na základe dojednaní a organizačných noriem, čo sa prejavilo v množstve vád rodinných domov a následným vznikom škôd dlžníka, ktoré predstavujú sumu 116.484,20 eur. Túto sumu si dlžník započítal voči pohľadávke navrhovateľa v 3.rade listom zo dňa 26.2.2012, čím táto pohľadávka zanikla v celom rozsahu. O neplnení povinností svedčia i odovzdávacie protokoly, respektíve sťažnosti a uplatňované reklamácie zo strany klientov, ktoré jasne preukazujú zodpovednosť navrhovateľa v 3.rade za škodu spôsobenú dlžníkovi. Pokiaľ ide o poslednú pohľadávku navrhovateľa v 4. rade, ktorú táto spoločnosť nadobudla na základe jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 20.3.2012, dlžník namieta skutočnosť, že pohľadávky jednotlivých postupcov neboli uznané dlžníkom pred notárom ani potvrdené právoplatným rozhodnutím súdu. Súd prvého stupňa so zreteľom na správu audítora, ktorý výslovne uvádza, že tieto pohľadávky majú doložený dôvod svojho vzniku, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. c) ZKR, mal existenciu týchto postúpených pohľadávok za preukázanú. Pokiaľ ide o v návrhu označených ďalších veriteľov dlžníka, a to Sociálnu poisťovňu a pani K. K., dlžník uviedol, že za rok 2011 a prvých 5 mesiacov roku 2012 vyrovnal všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, o čom dňa 6.6.2012 doručil súdu potvrdenie Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k pohľadávke pani K. dlžník uviedol, že v súčasnosti prebieha na Okresnom súde Bratislava I súdne konanie číslo 7C/193/2010, predmetom ktorého sú nároky pani K. z oneskoreného dodania stavby domu ako i z vád domu, ktoré do dnešného dňa neboli ukončené právoplatným rozhodnutím. S poukazom na vyššie uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané, že pohľadávky navrhovateľov v 1. až 3. rade sú sporné, nakoľko dlžník doložil súdu doklady osvedčujúce ich spornosť. Z toho dôvodu súd prvého stupňa na sporné pohľadávky veriteľov nemôže prihliadať. Má teda za to, že navrhovatelia v 1. až 3. rade nemajú založenú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Spornosť ďalších dvoch veriteľov uvedených v návrhu dlžník riadne preukázal. Jediným veriteľom, ktorého pohľadávka je nesporná, je navrhovateľ v 4. rade. Zároveň poukázal na §§ 3 ods. 2, 11 ods. 1, 3, 12 ods. 1, 2, 13 ods. 1, 19 ods. 1, 2, 21 ods. 3 štvrtá veta ZKR.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1. až 4. rade. Uviedli, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nakoľko v rámci svojho rozhodovania posudzoval úplne inú otázku ako mu ukladá Zákon o konkurze, pretože namiesto posudzovania platobnej schopnosti dlžníka sa zaoberal aktívnou legitimáciou časti navrhovateľov na podanie takéhoto návrhu. O tejto otázke už raz rozhodol v uznesení o začatí konkurzného konania, v ktorom skonštatoval, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Súd prvého stupňa neskúmal osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, ale s poukazom na § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR dospel k záveru, že z dôvodu osvedčenia spochybnenia pohľadávok troch zo štyroch navrhovateľov konkurzu nemali navrhovatelia aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, a preto podaný návrh zamietol. Akékoľvek spochybnenie záväzkov nemá žiaden vplyv na posudzovanie aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorú súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu ani nemá skúmať, keďže v tejto veci už raz rozhodol predtým, že začal konkurzné konanie. Súd prvého stupňa sa navyše nevysporiadal s tým, že dlžník neosvedčil spochybnenie pohľadávky navrhovateľa v 4.rade, ktorý mohol byť aj sám navrhovateľom konkurzu. Je teda nepochybné, že minimálne jeden z navrhovateľov mal aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Akékoľvek osvedčenie údajnej spornosti záväzkov dlžníka voči časti navrhovateľov nie je žiadnym dôvodom na zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu (správne na zastavení konkurzného konania). Takýmto dôvodom môže byť len osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka, čo sa však v tomto prípade nestalo. Ďalej uviedli, že je pozoruhodné, že súd prvého stupňa záver že, „ z jednotlivých stavebných denníkov je jednoznačne zrejmé a preukázateľné, že spoločnosť HT, s.r.o. nedodržovala podmienky Zmluvy o dielo a tým spôsobovala dlžníkovi škody“ vyvodil z niekoľkých nič nehovoriacich stránok zo stavebných denníkov. Poukázali i na to, že dlžník všetky záväzky voči navrhovateľovi v 1. rade, ktoré sú uvedené v návrhu riadne vykázal v evidencii svojich záväzkov. Ďalej odvolatelia uviedli, že navrhovateľ v 1.rade už asi tri roky nevykonáva pre dlžníka žiadne činnosti a dlžník až do podania vyjadrenia k návrhu na vyhlásenie konkurzu nespochybňoval pohľadávky navrhovateľa v 1. rade. Dlžníkom vyčíslená výška údajnej pohľadávky voči navrhovateľovi v 1. rade nedosahuje ani výšku príslušenstva pohľadávky navrhovateľa v 1.rade voči dlžníkovi. Preto tvrdenie, že dlžník osvedčil spornosť celej pohľadávky navrhovateľa v 1. rade nie je namieste. Na vysvetlenie odvolatelia uviedli, že navrhovateľ v 1.rade v princípe nespochybňuje, že časť domov nebola ukončená v pôvodne plánovaných termínoch, avšak tento stav bol spôsobený neposkytnutím dohodnutej súčinnosti zo strany dlžníka, ktorý v rozpore s uzavretými zmluvami nezabezpečil navrhovateľovi v 1.rade možnosť pripojiť sa na odber vody a elektrickej energie na mieste stavby. Zabezpečenie týchto nevyhnutných vstupov musel napokon navrhovateľ v 1.rade zložito riešiť na vlastné náklady prostredníctvom cisterien a mobilných elektrocentrál, čo viedlo k oneskoreniu termínu odovzdania domov. Navrhovateľ v 1.rade žiaden dom nezhotovoval ďalej ako do fázy hrubej stavby, po ukončení ktorej na prácach na dome pokračovali ďalší dodávatelia dlžníka. Podľa informácií navrhovateľa v 1. rade sa na väčšine týchto domov po ukončení hrubej stavby dlhodobo nepracovalo, keďže dlžník nemal dodávateľov potrebných stavebných prác, resp. nebol schopný ich platiť, čo viedlo k omeškaniu dlžníka voči jeho klientom. Za tento stav však nenesie zodpovednosť navrhovateľ v 1. rade, ktorý svoju prácu na domoch dokončil v celom rozsahu aj napriek neposkytnutiu dohodnutej súčinnosti zo strany dlžníka.

Ďalej odvolatelia uviedli, že vo vzťahu k záväzku voči navrhovateľovi v 2. rade súd neprihliadol na skutočnosť, že tento navrhovateľ uzavrel s dlžníkom dohodu u urovnaní, kde sa účastníci výslovne dohodli, že zaplatením sumy 15.000 eur navrhovateľovi v 2. rade budú ich vzájomné vzťahy urovnané a žiadne ďalšie nároky nebudú voči sebe uplatňovať. Vzhľadom k tomu dlžník už voči navrhovateľovi v 2. rade nemá žiadne nároky na náhradu akýchkoľvek rozsiahlych škôd. Preto dlžníkom namietaná spornosť záväzku voči navrhovateľovi v 2. rade nemohla byť považovaná za osvedčenú.

Záväzok dlžníka voči navrhovateľovi v 3. rade mal zase údajne zaniknúť započítaním so škodou, ktorú mal údajne navrhovateľ v 3. rade spôsobiť dlžníkovi svojou činnosťou generálneho manažéra projektu. O neplnení povinností navrhovateľa v 3. rade podľa súdu prvého stupňa svedčia i odovzdávacie protokoly, respektíve sťažnosti a uplatňované reklamácie zo strany klientov dlžníka. Dlžník predložil len súbor niekoľkých dokumentov a tabuľku s ničím nepodloženými číslami, z ktorých nie je možné určiť ani len to, či navrhovateľ v 3. rade skutočne zodpovedá dlžníkovi za nejakú škodu a už vôbec sa z nich nedá vyvodiť výška akejkoľvek údajnej škody. I v tomto prípade preto nepovažujú namietanú spornosť záväzku dlžníka voči navrhovateľovi v 3. rade za osvedčenú. O existencii listu z 26.2.2012, na ktorý sa dlžník odvoláva, sa navrhovateľ v 3. rade dozvedel až od navrhovateľa v 2. rade, ktorý bol nahliadnuť do konkurzného spisu, nakoľko dlžník mu tento list nikdy nedoručil.

Podľa odvolateľov súd prvého stupňa sa nemôže pri osvedčovaní určitej skutočnosti uspokojiť len s tvrdením jednej strany, ale tieto tvrdenia musí minimálne konfrontovať s predloženými dôkazmi a s obsahom súdneho spisu, keď už nemá druhá strana možnosť sa k takýmto tvrdeniam vyjadriť. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o osvedčení spornosti určitých záväzkov dlžníka nemôže vychádzať iba z tvrdení dlžníka, ktoré nie sú v prevažnej väčšine vôbec ničím podložené. K ďalším pohľadávkam dlžníka odvolatelia uvádzajú, že pohľadávka Sociálnej poisťovne zjavne bola v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu existujúca a dlžník svoj záväzok voči tomuto veriteľovi splnil až po podaní konkurzného konania. Pokiaľ ide o pohľadávku K. K.j dlžník namieta iba jej výšku a nie právny základ.

Odvolatelia opätovne zdôraznili, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať platobnou schopnosťou dlžníka, čo zjavne neurobil. Z dokumentov, ktoré dlžník predložil prvostupňovému súdu však vyplýva, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil. Dlžník v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ bod 1a ZKR nepredložil zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, z ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania 30 dní v omeškaní a zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. Bez ohľadu na nedostatky a neúplnosť predloženého zoznamu záväzkov je zrejme, že dlžník 18.4.2012 evidoval spolu 418 záväzkov voči 64 dodávateľom v celkovej výške 670.271,73 eur, z ktorých je absolútna väčšina viac ako 1 rok po dátume splatnosti. Dlžník je preto dlhodobo platobne neschopný. Súd prvého stupňa sa touto otázkou nezaoberal ani len okrajovo, čo je zásadná vada napadnutého uznesenia. Takisto dlžník predložil len veľmi rámcový zoznam svojich údajných pohľadávok bez toho, aby uviedol, kedy možno s odbornou starostlivosťou predpokladať ich uhradenie. Dlžníkom predložené doklady neosvedčujú jeho platobnú schopnosť, a preto sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka. Preto odvolatelia navrhujú, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že vyhlási konkurz na majetok spoločnosti SUCHÉ MIESTO, s.r.o., so sídlom Obchodná 4, 811 06 Bratislava, IČO: 36 357 359.

Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov, doručené odvolaciemu súdu dňa 26.7.2012, dlžník uviedol, že v prvom štádiu rozhodovania o začatí konkurzného konania príslušný súd len skúmam, či podaný návrh obsahuje zákonom predpísané náležitosti a doložené doklady, t. j. skúma návrh len po formálnej stránke a nie po obsahovej. Nakoľko súd nedoručí návrh na vyhlásenie konkurzu dlžníkovi, ten ani nemôže po obsahovej stránke zistiť pravdivosť tvrdení navrhovateľov. Súd prvého stupňa sa preto správne zaoberal aktívnou legitimáciou navrhovateľov, a teda ich oprávnenosťou podať návrh na vyhlásenie konkurzu. K tvrdeniam navrhovateľov dlžník uviedol, že tvrdenie spoločnosti CRESTA o údajnej existencii dohody o urovnaní sú rovnako pochybné, nakoľko si vo svojich pôvodných výzvach voči dlžníkovi sama uplatňovala sumu vo výške 30.632,98 eur a objavila spomínanú dohodu o urovnaní až v súvislosti s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ak by aj takáto dohoda existovala, nič to nemení na nároku dlžníka na náhradu škody vzniknutej v budúcnosti vadným plnením spoločnosti CRESTA. Vo vzťahu k spoločnosti HT, s.r.o. dlžník kontrolou uzatvorených zmlúv a stavu plnenia záväzkov zistil, že vzhľadom na jej vadné plnenie má voči predmetnej spoločnosti ďalší nárok na zmluvnú pokutu vo výške 53.365,95 eur. V prípade pohľadávok spoločnosti EDICON ide o pohľadávky postupcov (fyzických osôb), pričom v čase postúpenia na spoločnosť EDICON neboli dlžníkom uznané pred notárom ani potvrdené právoplatným rozhodnutím súdu tak, aby ich oprávňovali na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vyjadrenie audítora len potvrdzuje, že pohľadávky boli postúpené a že sú vedené riadne v účtovníctve spoločnosti EDICON ako pohľadávky nadobudnuté postúpením, t. j. ide len o potvrdenie spôsobu nadobudnutia nie doloženie pôvodu vzniku tak, ako to vyžaduje ZKR. Takisto neexistuje záväzok voči Sociálnej poisťovni a vo vzťahu k pani K., až do rozhodnutia príslušného súdu, je akékoľvek tvrdenie irelevantné. Nakoľko bol preukázaný nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľov na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť dlžníka, akékoľvek posudzovanie na vyhlásenie konkurzu je vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné. Existencia záznamov v stavebných denníkoch, uplatnené nároky z vád diel zo strany klientov dlžníka jasne preukazujú nároky dlžníka voči navrhovateľom v 1. až 3. rade. Preto žiada, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. - 4. rade je dôvodné.

Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že ide o návrh na vyhlásenie konkurzu vyhlásený na základe veriteľského návrhu navrhovateľov v 1. - 4. rade zo dňa 26.3.2012. Aby bol veriteľský návrh perfektný, musia okrem všeobecných náležitostí (podľa § 42 ods. 3 O.s.p.) byť splnené a doložené dve podmienky, a to oprávnenosť veriteľa na podanie návrhu a dôvodnosť platobnej neschopnosti označeného dlžníka. Zároveň majetok dlžníka musí postačovať aspoň na úhradu nákladov konkurzu (pri právnickej osobe je to čiastka aspoň 6.638,78 eur podľa § 9 ods. 2 vyhl. č. 665/2005 Z.z.).

Podľa § 11 ods. 3 ZKR v platnom znení veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Podľa § 12 ods. 2 ZKR, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží:

a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi, a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo

d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, 4a/ schváleného a účtovaného certifikačným orgánom.

Podľa § 3 ods. 1 ZKR dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

Podľa ods. 2 platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi.

Podľa ods. 3 predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, 1/ má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, 1a/ ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať:

- uvedenie tých skutočností, z ktorých vyplýva, že možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, t. j. navrhovateľ musí v návrhu uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že dlžník je viac ako 30 dní v omeškaní s plnením dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a jedným z týchto veriteľov bol písomne vyzvaný na zaplatenie;

- označenie pohľadávky navrhovateľa 30 dní po lehote splatnosti, a to podľa možností právnym dôvodom, sumou, splatnosťou, prípadne aj zabezpečením;

- označenie pohľadávky ďalšieho veriteľa 30 dní po lehote splatnosti;

- pripojenie listín, ktoré dokladajú pohľadávku navrhovateľa označenú v návrhu. Tieto listiny postačuje doložiť iba ohľadom pohľadávky navrhovateľa s tým, že pohľadávka môže byť doložená niektorým z nasledujúcich spôsobov:

a) predovšetkým:

- písomným uznaním dlžníka s úradne osvedčeným podpisom dlžníka;

- vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu;

b) v prípade, že pohľadávka nebola predmetom postúpenia ani neprešla na nového veriteľa a návrh smeruje voči právnickej osobe:

- potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi;

c) v prípade, že pohľadávka bola predmetom postúpenia alebo prešla na nového veriteľa a návrh smeruje voči právnickej osobe:

- potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku;

d) v prípade, že ide o pohľadávku štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov EÚ schváleného a účtované certifikačným programom:

- potvrdením MF SR o existencii pohľadávky štátu z takéhoto príspevku;

- v návrhu je ďalej vhodné uviesť všetky prípadné informácie, ktorými veriteľ disponuje a ktoré môžu byť prospešné pre správcu, ako napríklad niektoré špecifické informácie k dlžníkovmu majetku, dlžníkovým záväzkom, sporom, ktoré dlžník vedie, prípadne minulým pohybom majetku, ktorým by bolo možné odporovať.

Iba takto podaný návrh spĺňa podmienky na to, aby súd mohol dospieť k záveru, že dlžník je v úpadku.

Odvolací súd poukazuje i nato, že existencia navrhovateľovej pohľadávky voči dlžníkovi musí byť v návrhu osvedčená do takej miery, že o nej nemožno pochybovať. Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok upravených v § 3 ods. 2, 3 ZKR (t. j .či je dlžník v úpadku). Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon v návrhu na vyhlásenie konkurzu neznamená, že v ďalšom priebehu konkurzného konania sa táto pohľadávka bude považovať bez ďalšieho za nespornú. V ďalšom priebehu konkurzného konania môže byť táto pohľadávka spochybnená dlžníkom v štádiu pred vyhlásením konkurzu, prípadne správcom alebo veriteľom počas lehoty na popieranie pohľadávok. Ak však veriteľ má pohľadávky riadne preukázané a dlžník ich neplatí preto, že ich neuznáva a súčasne má na svojich účtoch alebo v pokladnici dostatok finančných prostriedkov, ktoré mu umožnia v ktoromkoľvek okamihu úhradu všetkých splatných pohľadávok, nejde o dlžníkovu neschopnosť platiť. Ak však dlžník, ako je to v tomto prípade, nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by uhradil splatné záväzky, je zrejmá dlžníkova neschopnosť platiť.

Podľa ZKR je potrebné rozlišovať tieto štádiá konkurzného konania: po a/ od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do začatia konania, po b/ od začatia konkurzného konania do vyhlásenia konkurzu, po c/ od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu.

Prvé štádium, ktoré je prísne formálne, sa začína podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu na súd. Podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu sa konkurzné konanie ešte nezačína, i keď konkurzný súd musí vo veci konať a o návrhu rozhodnúť. Musí predovšetkým preskúmať, či má danú právomoc na konkurzné konanie, či tu nie je prekážka litispendencie (§ 14 ods. 4), či dlžník ako subjekt nie je vylúčený z pôsobnosti zákona, či ten, kto návrh podáva, ten voči komu návrh smeruje má spôsobilosť byť účastníkom konania, či navrhovateľ má procesnú spôsobilosť, či je daná vecná a miestna príslušnosť súdu na konanie, či návrh spĺňa všetky zákonom ustanovené obsahové listinné náležitosti (§ 12) a či bol v plnom rozsahu zložený na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (§ 13). Ak súd zistí, že predložený návrh má stanovené formálne a obsahové náležitosti uvedené v § 12 ods. 1 a pre veriteľský návrh aj v § 12 ods. 2 ZKR, najneskôr do pätnástich dní od doručenia návrhu na miestne a vecne príslušný súd, rozhodne uznesením o začatí konania. Po začatí konkurzného konania na základe veriteľského návrhu je povinný konkurzný súd zisťovať, či dlžník je platobne neschopný (§ 19 ods. 1 ZKR), pričom dôkazné bremeno o tom, či dlžník je platobne schopný je na dlžníkovi. Odvolací súd v tejto súvislosti nesúhlasí s tvrdením odvolateľov, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď namiesto posudzovania platobnej schopnosti dlžníka sa zaoberal aktívnou legitimáciou časti navrhovateľov na podanie takéhoto návrhu, hoci o tejto otázke už raz rozhodol v uznesení o začatí konkurzného konania, v ktorom skonštatoval, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom predpísané náležitosti. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý ma nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti (§11 ods. 3 v spojení s § 12 ods. 2). Na prípadné sporné pohľadávky veriteľa súd neprihliada, preto tieto nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 19 ods. 1 písm. c/). Ak súd prvého stupňa po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania dospel k záveru, že dlžník osvedčil spornosť pohľadávok, následne navrhovatelia stratili aktívnu legitimáciu a posudzovanie platobnej schopnosti dlžníka súdom sa stalo bezpredmetné.

V prejednávanej veci navrhovateľ v 1. rade k návrhu priložil kópiu zmluvy o dielo číslo XXCX/Z, 61 faktúr, správu nezávislého audítora, ktorou potvrdil, že navrhovateľ v 1. rade v účtovníctve vykazuje pohľadávku dlžníka v súlade so zákonom číslo 431/2004 Z.z. o účtovníctve spolu s písomnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 28.908,69 eur zo dňa 6.10.2009 a 30.10.2009 adresovanú dlžníkovi.

Na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ v 2. rade k návrhu priložil kópiu Dohody o ukončení mandátnej zmluvy zo dňa 26.11.2009 a mandátnej zmluvy zo dňa 6.11.2007 a o urovnaní nárokov, správu nezávislého audítora, ktorou audítor potvrdil, že navrhovateľ v 2. rade v účtovníctve vykazuje pohľadávku dlžníka v súlade so zákonom o účtovníctve spolu s písomnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 15.000 eur zo dňa 15.2.2012 adresovanú dlžníkovi.

Navrhovateľ v 3. rade svoju pohľadávku preukázal kópiou troch faktúr, správou nezávislého audítora, ktorou auditom potvrdil, že navrhovateľ v 3. rade v účtovníctve vykazuje pohľadávku dlžníka v súlade s účtovnými predpismi spolu s písomnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 15.450,60 eur s príslušenstvom zo dňa 15.2.2012 adresovanú dlžníkovi.

Navrhovateľ v 4. rade na preukázanie svojej pohľadávky k návrhu priložil kópie štyroch zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 20.3.2012 a správu nezávislého audítora, ktorou potvrdil, že z finančnej informácie zostavené na základe údajov z účtovníctva navrhovateľ v 4. rade a uvedené v priloženom zozname pohľadávok sú zostavené v súlade so zákonom o účtovníctve a súčasne tieto pohľadávky majú doložený dôvod svojho vzniku spolu s písomnou výzvou na zaplatenie zo dňa 15.2.2012 adresovanú dlžníkovi.

Navrhovatelia zároveň označili ďalších veriteľov, a to Sociálnu poisťovňu, ktorej pohľadávku vo výške 8.130,21 eur preukazuje výpisom zo zoznamu dlžníkov vedených Sociálnou poisťovňou zo dňa 13.3.2012 a K. K., ktorej pohľadávka voči dlžníkovi predstavuje sumu 45.000 eur.

Nakoľko návrh spĺňal zákonom predpísané náležitosti Okresný súd Bratislava I uznesením číslo konania 3 K/14/2012 - 184 zo dňa 11. 4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.4.2012, začal konkurzné konanie na majetok dlžníka a následne uznesením číslo konania 3 K/14/2012 - 187 zo dňa 23.4.2012 vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu na vyhlásenie konkurzu a osvedčil svoju platobnú schopnosť.

Dlžník vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené súdu dňa 4.6.2012 a vo svojom doplnení zo dňa 5.6.2012 súhlasil, aby súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania. Zároveň predložil súdu doklady, ktoré mali osvedčiť spornosť pohľadávky navrhovateľov v 1. až 4. rade.

Dlžník pohľadávku navrhovateľa v 1. rade neuznal, a to z dôvodu, že z jednotlivých stavebných denníkov mal preukázané, že spoločnosť navrhovateľa v 1. rade nedodržala podmienky zmlúv o dielo a tým spôsobovala spoločnosti SUCHÉ MIESTO škody. Dlžník uviedol, že má okrem nároku na náhradu škody i nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 6. 7 Zmluvy o dielo, ktorá podľa predbežného vyčíslenia predstavuje sumu 34.765,40 eur. Ako dôkaz dlžník predložil niektoré zápisy zo stavebných denníkov ako i tabuľku s prehľadom vadného plnenia. Až do doby vyčíslenia konečných škôd spôsobených navrhovateľom v 1. rade dlžník neuznáva uplatňovanie pohľadávky voči jeho spoločnosti.

Odvolací súd pri posudzovaní osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa v 1.rade dáva za pravdu odvolateľom, že súd z predložených častí stavebných denníkov nie je možné jednoznačne ustáliť zodpovednosť navrhovateľa v 1. rade za škodu spôsobenú dlžníkovi. Okrem toho odvolatelia vo svojom odvolaní poukazujú i na nedostatok súčinnosti dlžníka pri zabezpečovaní stavby. Za týmto účelom bude povinnosťou súdu prvého stupňa zvolať pojednávanie, na ktoré okrem dlžníka súd predvolá i navrhovateľa v 1. rade a bude musieť viesť dokazovanie, avšak len ohľadom preukázania osvedčenia spornosti pohľadávky. Odvolací súd zdôrazňuje, že konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta. V prípade akýchkoľvek pochybností a nejasností dlžník neosvedčí spornosť pohľadávky navrhovateľa v 1. rade. Súd prvého stupňa sa bude musieť vysporiadať aj so skutočnosťou, že pohľadávka navrhovateľa je vo výške 89.481,15 eur a výška prípadnej škody dlžníka je predbežne vyčíslená vo výške 34.765,40 eur.

K pohľadávke navrhovateľa v 2. rade dlžník uviedol, že pohľadávka navrhovateľa v 2. rade neexistuje a dlžník eviduje voči navrhovateľovi v 2. rade pohľadávku vo výške 24.456,51 eur, ktorú si bude uplatňovať súdnou cestou. Uviedol, že navrhovateľ v 2. rade zabezpečoval v rámci projektov funkciu technického dozoru investora. Dôkazom o kvalite prác navrhovateľa v 2. rade boli preberacie konania hotových domov zo strany klientov. Vysoký počet vád a nedorobkov uplatnených klientkami v rámci preberacieho konania a reklamácie uplatnené v rámci záručnej doby sú, podľa dlžníka, jednoznačným potvrdením, že činnosti fakturované spoločnosťou CRESTA dlžníkovi boli vykonávané v rozpore s mandátnou zmluvou, t. j. jednotlivé domy boli navrhovateľom v 2. rade preberané od dodávateľov s vadami, dodávateľom bolo potvrdené prevzatie činností, ktoré v skutočnosti neboli vykonané vôbec alebo len čiastočne. Vyššie uvedené preukazujú odovzdávacie protokoly podpísané zo strany navrhovateľa v 2. rade a odovzdávacie protokoly medzi dlžníkom a jej klientkami, respektíve reklamácie klientov. V tejto súvislosti s predmetnou činnosťou navrhovateľa v 2. rade vznikli dlžníkovi škody, a to vo forme uplatnených a uhradených nárokov z vád diela jej klientkami. Dlžník si svoju pohľadávku na náhradu škody vo výške 33.230,15 eur započítal s pohľadávkou navrhovateľa v 2. rade listom zo dňa 15.12.2010 (č. l. 397). Nedoložil však doklad o tom, že list o jednostrannom započítaní bol navrhovateľovi v 2. rade doručený, ani z ďalších predložených dokladov táto skutočnosť nevyplýva. Touto skutočnosťou sa bude musieť súd prvého stupňa vysporiadať na pojednávaní. Zároveň bude musieť dať možnosť sa k tejto skutočnosti vyjadriť aj navrhovateľovi v 2. rade a vysporiadať sa s jeho tvrdením o uzatvorenej Dohode o urovnaní (č. l. 87) a jej následkami.

Na osvedčenie spornosti pohľadávky navrhovateľa v 3. rade dlžník uviedol, že pohľadávka navrhovateľa v 3. rade neexistuje a dlžník eviduje voči nemu pohľadávku vo výške 116.429,60 eur, ktorú si bude uplatňovať súdnou cestou. Navrhovateľ v 3. rade uskutočňoval pre dlžníka prostredníctvom svojho zástupcu činnosť generálneho manažéra Projektov. S navrhovateľom v 3. rade dlžník nemal uzatvorenú písomnú zmluvu, avšak na základe dojednaní a organizačných noriem vydaných dlžníkom a podpísaný zástupcom navrhovateľa v 3. rade boli určené pre navrhovateľa v 3. rade povinnosti. Navrhovateľ v 3. rade bol zodpovedný za formálnu kontrolu vyfakturovaných prác najmä vo vzťahu k cenám a lehotám dodania prác a celkové riadenie projektov. Dlžník ďalej uviedol, že v súvislosti s činnosťou navrhovateľa v 3. rade došlo k trvalému poškodzovaniu záujmov dlžníka a ku konaniu v rozpore s jeho záujmami, čo sa prejavilo najmä v činnostiach: došlo k porušovaniu organizačných noriem upravujúcich spôsob organizácie výberových konaní (najmä vo vzťahu k obchádzaniu kritérií na výber dodávateľov - veľkosť, skúsenosť a finančná schopnosť dodávateľov zvládnuť výstavbu v rozsahu projektov, nedodržiavanie finančných limitov na objednávanie prác bez výberových konaní a maximálnych cien), došlo k porušovaniu organizačných noriem upravujúcich vyhodnocovanie plnenia zmluvy o dielo dodávateľmi vo vzťahu ku kvalite prác a dodacím lehotám, dohadovanie nevýhodných cien s dodávateľmi projektov, došlo k porušovaniu organizačných noriem vo vzťahu ku kontrole investora, t. j. schvaľovanie preplácania čiastočne alebo úplne nevykonaných prác, respektíve predražených prác. Odvolací súd po oboznámení sa s dokladmi predloženými dlžníkom na preukázanie osvedčenia spornosti pohľadávky navrhovateľa v 3. rade zistil, že v konkurznom spise sa nenachádza doklad o jednostrannom započítaní pohľadávok vo výške 116. 429,60 eur, ani doklad o tom, že toto jednostranné započítanie bolo doručené navrhovateľovi v 3. rade. Preto bude úlohou súdu prvého stupňa na nariadenom pojednávaní v tomto smere vykonať dokazovanie. Takisto sa bude musieť vysporiadať s tvrdením navrhovateľa v 3. rade, ktorý nemá vedomosť o tom, že listom zo dňa 26.2.2012 došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok.

K tvrdeniu dlžníka ohľadom pohľadávky navrhovateľa v 4. rade, že ide o pohľadávky postupcov (fyzických osôb), pričom v čase postúpenia na spoločnosť EDICON neboli tieto pohľadávky uznané dlžníkom ani potvrdené právoplatným rozhodnutím súdu tak, aby navrhovateľa v 4. rade oprávňovali podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ako i k tvrdeniu dlžníka, že vyjadrenie audítora len potvrdzuje spôsob nadobudnutia pohľadávky a nie doloženie právneho dôvodu vzniku, odvolací súd poukazuje na novelizovanú právnu úpravu účinnú od 1.1.2012. Základná zmena v právnej úprave nastala v spôsobe, akým veriteľ preukazuje svoju pohľadávku. Navrhovateľ - veriteľ môže svoju pohľadávku preukázať písomným uznaním dlžníka s osvedčeným podpisom dlžníka, vykonateľným rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) alebo iným podkladom, na základe, ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Navrhovateľ - veriteľ, ktorý vedie účtovníctvo, bez ohľadu na to, či fyzickou, alebo právnickou osobou, ak podával návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, ktorý je právnickou osobou, je oprávnený preukázať svoju pohľadávku aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi. Ak túto pohľadávku nadobudol navrhovateľ prevodom alebo prechodom, musí potvrdenie obsahovať aj vyhlásenie o tom, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku. Navrhovateľ v 4. rade správou nezávislého audítora jednoznačne preukázal nielen spôsob nadobudnutia pohľadávky, ale aj doloženie dôvodu vzniku pohľadávky.

Odvolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že jediným veriteľom, ktorého pohľadávka nie je sporná, je navrhovateľ v 4. rade.

Pokiaľ ide o tvrdenie dlžníka, že pohľadávka voči ďalším veriteľom: Sociálnej poisťovni neexistuje a pohľadávka pani K. až do záverečného rozhodnutia príslušného súdu je sporná, odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil.

Odvolací súd poukazuje aj na publikáciu JUDr. Milana Ďuricu: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár, 1.vydanie 2012, C.H. BECK, v ktorej poukazuje na to, že nová právna úprava reaguje aj na rozhodnutie ESĽP vo veci „Ivo Exel“. Nová právna úprava na jednej strane umožňuje veriteľom realizovať ústavné právo na súdnu ochranu prostredníctvom práva podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok svojho dlžníka a zároveň garantuje právo na spravodlivý proces dlžníkovi (rovnako aj veriteľovi), proti ktorému je podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Z pohľadu práva na spravodlivý proces zabezpečuje právna úprava dlžníkovi predovšetkým právo na vypočutie prostredníctvom verejného pojednávania.

Na pojednávaní súd vypočuje dlžníka i navrhovateľov v 1. a 4. rade a vykoná dokazovanie v rozsahu, v akom to bude považovať za potrebné pre rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Všetci účastníci sa majú právo vyjadriť k návrhu na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.). Súd je tiež povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr, súd neprihliada (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Ak súd vec prejedná na nariadenom pojednávaní, je povinný rozhodnúť do siedmych dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Pokiaľ dlžník neosvedčí svoju platobnú schopnosť a konkurzný súd zistí, že má dostatok majetku potrebného na úhradu trov konkurzného konania, uznesením vyhlási konkurz na majetok dlžníka. Pri hodnotení platobnej schopnosti konkurzný súd nesmie prihliadať na záväzky, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že existencia úpadku, ktorá je jednou z hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu, vyžaduje pluralitu veriteľov a pluralitu pohľadávok. Účelom zisťovania podmienok na vyhlásenie konkurzu nie je zisťovanie oprávnenosti pohľadávok. Ak konkurzný súd zistí, že inak sú splnené podmienky na vyhlásenie konkurzu, ale nie zrejmé, či dlžník má dostatok majetku, rozhodne o ustanovení predbežného správcu. Ustanovenie predbežného správcu prichádza do úvahy len vtedy, ak konkurzný súd bude mať pozitívne zistené, či sú splnené ostatné podmienky na vyhlásenie konkurzu.

Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne dôvody uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zvolať pojednávanie za účelom posúdenia osvedčenia spornosti pohľadávok navrhovateľa v 1. až 3. rade. V tejto súvislosti súd prvého stupňa bude postupovať v naznačenom smere. Podľa § 19 ods. 3 súd prvého stupňa bude postupovať podľa § 19 ods. 1 ZKR, akoby sa konkurzné konanie začalo.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.