Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 368491

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu Slovglass Poltár, s.r.o., so sídlom 13. januára, 987 01 Poltár, IČO: 35 837 152, správcom ktorého je Ing. Ladislav Kokavec, so sídlom kancelárie J. Vargu 16, 984 01 Lučenec, o návrhu veriteľského výboru na odvolanie správcu, o odvolaní veriteľského výboru proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1K/61/2011-501 zo dňa 09. augusta 2012 v senáte jednohlasne takto

Uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 1K/61/2011-501 zo dňa 09.augusta 2012 potvrdzuje.

Okresný súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zamietol návrh veriteľského výboru na odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovglass Poltár, s.r.o., so sídlom 13. januára, 987 01 Poltár, IČO: 35 837 152, správcom ktorého je Ing. Ladislav Kokavec, so sídlom J. Vargu 16, 984 01 Lučenec.

Okresný súd v Banskej Bystrici ako súd konkurzný v tejto veci podľa § 14ods. 1 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) uznesením č. k. 1K 61/2011-142 zo dňa 28. 11. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06. 12. 2011, začal voči dlžníkovi konkurzné konanie. Následne uznesením č.k. 1K 61/2011-147 zo dňa 08.12.2011 vyhlásil súd na majetok dlžníka Slovglass Poltár, s.r.o., so sídlom 13. januára, 987 01 Poltár, IČO: 35 837 152 konkurz a ustanovil Ing. Ladislava Kokavca do funkcie správcu konkurznej podstaty. Podaním doručeným súdu dňa 18. 07. 2012 veriteľský výbor, ustanovený v konkurznom konaní, podal návrh na odvolanie správcu konkurznej podstaty v zmysle § 42 ods. 1 a ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2011, a to na základe uznesenia, prijatého veriteľským výborom dňa 13. 07. 2012, ktorým veriteľský výbor schválil podanie návrhu na odvolanie správcu z dôvodu opakovaného a závažného porušenia povinností.

Veriteľský výbor v odôvodnení návrhu uviedol, že správca 1. opakovane porušil povinnosť predkladať veriteľskému výboru písomnú správu o činnosti, 2. dopustil sa závažných porušení povinnosti pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate a 3. dopustil sa závažných porušení povinnosti pri predkladaní žiadosti o uloženie záväzného pokynu zo dňa 13.06.2012. Pokiaľ ide o opakované porušenie povinnosti predkladať veriteľskému výboru písomnú správu o činnosti, veriteľský výbor tvrdil, že správca si neplní povinnosť uloženú mu v § 37 ods. 5 prvá veta ZKR, v zmysle ktorého ustanovenia je správca povinný každých 30 dní predložiť veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti, pričom tieto správy mal v zmysle § 37 ods. 6 ZKR doručovať na adresu predsedu veriteľského výboru. Veriteľský výbor ďalej tvrdil, že správca ani iným spôsobom neinformoval veriteľský výbor, resp. jeho členov o otázkach doterajšie priebehu konkurzu, a veriteľský výbor nemá dostatočné informácie pre svoju činnosť. Správca podal veriteľskému výboru správu až na základe výslovnej žiadosti veriteľského výboru v zmysle § 37 ods. 5 druhej a tretej vety ZKR. Podľa veriteľského výboru správca nedodržal stanovené poradie uspokojovania pohľadávok a v rozpore so zákonom uspokojil prednostne niektoré pohľadávky, ktoré majú stanovené horšie poradie ako iné pohľadávky, ktoré zostali neuspokojené. Ide o časť pohľadávok proti podstate veriteľa Obec Cínobaňa (daň z nehnuteľostí za rok 2012) a časť pohľadávky proti podstate veriteľa Mesto Poltár (taktiež daň z nehnuteľostí za rok 2012), pričom v oboch prípadoch ide o pohľadávky, ktoré sú zaradené do poradia podľa § 87 ods. 2 písm. k/ ZKR. Správca tiet pohľadávky uspokojil, pričom v čase ich uspokojenia exitovali aj iné pohľadávky proti podstate, ktoré spadajú pod lepšie poradie, a síce náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty, ktoré patria do poradia podľa § 87 ods. 2 písm. e/ ZKR. Správca teda uprednostnil úhradu pohľadávok proti podstate zaradených do poradia pod písmeno k/ pred úhradou pohľadávok proti podstate zaradených do lepšieho poradia písmena e/. Správca tiež podľa veriteľského výboru porušil aj § 87 ods. 4 a 6 ZKR, podľa ktorých ustanovení, ak správca nemôže plne uspokojiť pohľadávky proti všeobecnej alebo osobitnej podstate toho istého poradia, uspokojí ich pomerne. Veriteľský výbor napokon tvrdil, že správca sa dopustil závažného porušenia povinnosti pri predkladaní žiadosti o uloženie záväzného pokynu zo dňa 13.06.2012, keď túto žiadosť doručil dňa 15. 06. 2012 predsedovi veriteľského výboru a v žiadosti stanovil príslušnému orgánu zloženému z veriteľského výboru a zabezpečeného veriteľa na udelenie záväzného pokynu lehotu 7 dní od doručenia žiadosti. Veriteľský výbor mal k postupu správcu pri riešení udelenia záväzného pokynu, predmetom ktorého mala byť závažná otázka spôsobu predaja najdôležitejšej časti majetku dlžníka, výhrady. Správcom v rámci dvoch alternatív speňaženia navrhnuté kritérium pre najnižšiu ponuku v prvom kole, keď bola stanovená cena vo výške 70%, je podľa veriteľského výboru v rozpore s § 5 ZKR. Správca tiež porušil svoje všeobecné povinnosti, keď veriteľským orgánom určil lehotu na udelenie záväzného pokynu iba v dĺžke 7 dní od doručenia žiadosti, ktorú považuje veriteľský výbor v tomto prípade za neprimeranú. Veriteľský výbor tiež tvrdil, že správca neuviedol v súvislosti so žiadosťou o udelenie záväzného pokynu všetky podstatné náležitosti vyžadované v zmysle § 84 ods. 3 ZKR, nakoľko jeho žiadosť neobsahovala porovnanie očakávaných výsledkov navrhnutého spôsobu speňaženia s očakávanými výsledkami iných možných spôsobov speňaženia.

Správca sa písomným podaním zo dňa 13. 07. 2012 vyjadril na výzvu súdu k návrhu veriteľského výboru na odvolanie, a k svojmu podaniu doložil e-mailovú komunikáciu s členmi veriteľského výboru, výpis telefonických hovorov správcu a členov veriteľského výboru, zápisnice zo zasadnutí veriteľského výboru a zverejnené podania správcu v Obchodnom vestníku od 15. 12. 2011 od 26. 07. 2012.

Správca tvrdil, že na požiadanie veriteľského výboru vždy poskytol akékoľvek relevantné informácie, a to tak e-mailovou komunikáciou, ako aj pri osobnom stretnutí, prípadne telefonicky. Zároveň poukázal na právnu prax, ktorá informovanie veriteľského výboru o činnosti správcu iným spôsobom, ako doručovaním listinných písomných správ, nevylučuje. ZKR síce predpisuje pre podávanie správ písomnú formu, tá však je podľa správcu zachovaná aj keď sa podanie podáva elektronickými prostriedkami. Správca za dôležitejšiu ako samotnú písomnú správu považuje zásadu informovanosti veriteľského výboru o činnosti správcu a o stave konkurzného konania v zmysle § 37 ods. 5 ZKR a tvrdil, že túto povinnosť si riadne plnil, a to naposledy podaním zo dňa 08. 07. 2012, v ktorom správca vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal všetky otázky veriteľského výboru. Správca ešte poukázal aj na to, že veriteľský výbor bol v tomto prípade zvolený dňa 30. 04. 2012, a ku dňu podania správcu sa konalo 5 zasadnutí veriteľského výboru, pričom na každom sa správca osobne zúčastnil a podal potrebné správy a vysvetlenia. Veriteľský výbor preto mal podľa správcu možnosť v dostatočnom rozsahu sa oboznámiť so stavom konkurzného konania. Správca považuje veriteľským výborom tvrdené závažné porušenie povinnosti pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate za nedôvodné. V odôvodnení veriteľského výboru sa poukazuje na právnu úpravu účinnú od 01.01.2012, ktorá sa aplikuje na konania začaté od 01.01.2012, zatiaľ čo s poukazom na § 206 a/ ZKR sa práva a povinnosti správcu v tejto veci spravujú právnou úpravou účinnou do 31. 12. 2011. Správca tvrdil, že pohľadávky proti podstate uvádzané v návrhu veriteľského výboru boli uspokojené v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR a zásadou pomerného uspokojenia veriteľov. Správca nesúhlasil ani s tvrdením veriteľského výboru o závažnom porušení povinnosti pri predkladaní žiadosti o uloženie záväzného pokynu a tvrdil, že postupoval v tomto prípade v súlade so zákonom, určenie lehoty 7 dní nepovažoval za lehotu neprimeranú, nakoľko veriteľský výbor bol o krokoch správcu vo vzťahu k speňažovaniu majetku úpadcu informovaný počas svojich dvoch zasadnutí v apríli a v máji, ktoré sa konali za prítomnosti správcu. Správca tiež poukazoval v tejto súvislosti na ust. § 83 ods. 2 ZKR a na uznesenie konkurzného súdu vydané vo veci predaja úpadcovho majetku. Správca uviedol, že si nie je vedomý, že by záväzne porušil svoje povinnosti tak, ako to tvrdí veriteľský výbor. Uviedol, že z konania členov veriteľského výboru a z odôvodnenia návrhu na jeho odvolanie nadobudol presvedčenie, že členovia veriteľského výboru nekonajú v súlade so záujmami všetkých nezabezpečených veriteľov a snažia sa nájsť zákonom stanovený dôvod na odvolanie správcu.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní v tejto veci preskúmal písomné podania veriteľského výboru, ako aj podania doručené správcom konkurznej podstaty, prihliadol aj k podaniu zabezpečeného veriteľa Prima banka Slovakia a.s. a zistené skutočnosti posúdil podľa príslušných ustanovení ZKR. Vychádzal zo záveru, že opakované porušenie povinností správcu ako podmienka na jeho odvolanie súdom (§ 42 ods. 1 ZKR) predpokladá, že správca najmenej 2x poruší ustanovené povinnosti, zatiaľ čo pri závažnom porušení, ktoré nemusí byť opakované, ide predovšetkým o spôsob, akým dochádza k porušeniu povinnosti. O závažné porušenie povinnosti pôjde vždy, ak správca poruší povinnosti úmyselne, pričom ZKR za závažné porušenie povinnosti považuje napr. nezvolanie schôdze veriteľov (§ 34 ods. 3 ZKR). ZKR umožňuje súdu odvolať správcu konkurznej podstaty len vtedy, ak správca porušil opakovane viac povinností alebo viac povinností porušil závažným spôsobom. Povinnosti správcu, ktoré sú upravené v ZKR sa týkajú výkonu funkcie správcu v konkrétnom druhu konania, a len neplnenie týchto povinností môže byť dôvodom na zbavenie správcu funkcie. (JUDr. Ďurica, Komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii).

Súd po zhodnotení správcom predložených dokladov preukazujúcich e-mailovú komunikáciu správcu a jednotlivých členov veriteľského výboru a zabezpečeného veriteľa, výpisu telefonických rozhovorov a zápisníc zo zasadnutí veriteľského výboru dospel k záveru, že tak veriteľský výbor, ako aj zabezpečený veriteľ boli informovaní o stave konkurzného konania, nakoľko táto komunikácia prebiehala už od apríla 2012. Zo správcom predloženej dokumentácie je podľa súdu nesporné, že komunikácia medzi správcom a členmi veriteľského výboru prebiehala od zvolenia veriteľského výboru. Zo zápisníc zo zasadnutí veriteľského výboru súd zistil, že tieto zasadnutia sa konali za prítomnosti správcu. Súd po zhodnotení predložených dokladov považoval tvrdenia veriteľského výboru o tom, že nemá informácie o priebehu konkurzného konania za nepravdivé, podľa súdu bol veriteľský výbor správcom dostatočne informovaný o stave konkurzného konania. Súd dospel k záveru, že aj keď správca porušil všeobecnú povinnosť uvedenú v § 37 ods. 5 ZKR (písomne predložiť správu veriteľskému výboru každých 30 dní), neporušil svoje povinnosti informovať veriteľský výbor, a preto uvedené porušenie povinnosti nepovažoval za také porušenie, ktoré by postačovalo na odvolanie správcu z funkcie. Dôvodom na odvolanie nie je podľa súdu porušenie menej závažných povinností správcu, pokiaľ k nim aj došlo opakovane.

Pokiaľ ide o veriteľským výborom v návrhu na odvolanie správcu uvedený dôvod, a to porušenie povinností pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 a 5 ZKR, súd prvého stupňa poukázal na to, že veriteľský výbor v tejto časti návrhu vychádzal zo znení ustanovení § 87 ods. 2 a ods. 5 ZKR účinných od 01. 01. 2012. V predmetnej veci však bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu ešte v roku 2011, preto v zmysle § 206 a/ ZKR sa na toto konanie vzťahujú ustanovenia ZKR účinné do 31. 12. 2011. Súd prvého stupňa skonštatoval, že ani v tomto prípade nedošlo k porušeniu povinností správcu, nakoľko správca uspokojoval pohľadávky proti podstate v súlade s príslušnými ustanoveniami ZKR, účinnými pre konania začaté do 31. 12. 2011 a zásadou pomerného uspokojenia veriteľov.

K návrhu veriteľského výboru na odvolanie správcu z dôvodu závažného porušenia povinnosti pri predkladaní žiadosti o uloženie záväzného pokynu zo dňa 13. 06. 2012 súd poukázal na to, že uznesením č. k. 1K/61/2011-401 zo dňa 10. 07. 2012 súd v zmysle § 84 ods. 2 ZKR rozhodoval o uložení záväzného pokynu na návrh správcu súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol konkurzný súd všetky skutočnosti, z ktorých vychádzal, pričom tiež skonštatoval niektoré nezrovnalosti vyplývajúce zo zápisnice zasadnutia veriteľského výboru zo dňa 29. 06. 2012. Súd dospel k záveru, že ani v tomto prípade pri postupe správcu nezistil žiadne závažné porušenie povinnosti.

Súd prvého stupňa tiež poukázal na ďalšie podania, ktoré boli doručené do súdneho spisu od konkurzných veriteľov, a to Stredoslovenskej energetiky a.s. Žilina a Mesta Poltár zo dňa 30.07.2012, keď veriteľ SSE a. s. Žilina požiadal súd o zrušenie uznesenia veriteľského výboru, ktorým veriteľský výbor navrhol odvolanie správcu konkurznej podstaty. Veriteľ SSE a.s. Žilina svoju žiadosť odôvodnil tým, že uvedené uznesenie veriteľského výboru považuje za uznesenie, ktoré je v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov a tvrdil, že ustanovený správca koná v záujme hladkého priebehu konkurzu a aj v záujme skorého speňaženia majetku a dosiahnutia čo najlepšieho uspokojenia veriteľov. Obaja uvedení veritelia považujú doterajšie pôsobenie súčasného správcu za veľmi korektné a vedené objektívne v súlade s ustanoveniami ZKR. Zároveň veriteľ SSE a.s. Žilina a Mesto Poltár dali dňa 30. 07. 2012 na vedomie konkurznému súdu, že ako veritelia spĺňajúci podmienku uvedenú v § 34 ods. 2 ZKR navrhli správcovi zvolanie schôdze s bodom programu odvolanie členov veriteľského výboru a voľba nových členov veriteľského výboru.

Na základe všetkých zistených skutočností dospel Okresný súd v Banskej Bystrici ako konkurzný súd k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na odvolanie správcu konkurznej podstaty Ing. Ladislava Kokavca.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie veriteľský výbor zastúpený predsedom veriteľského výboru EMEL Bratislava s. r. o., Švabinského 21, Bratislava 5 a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že Ing. Ladislava Kokavca odvolá z funkcie správcu a určí jeho oprávnenia a povinnosti až do ustanovenia nového správcu.

Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa skutočnosti, na ktoré v návrhu na odvolanie správcu poukazoval, nesprávne vyhodnotil a nesprávne právne posúdil. Tvrdil, že zo strany správcu došlo jednoznačne k opakovanému porušeniu povinnosti predkladať veriteľskému výboru písomnú správu o činnosti každých 30 dní tak, ako mu táto povinnosť vyplýva z § 37 ods. 5 ZKR, pričom aj súd prvého stupňa skonštatoval, že správca si svoju všeobecnú povinnosť predkladať písomné správy každých 30 dní neplnil. Keďže správca bol do funkcie ustanovený uznesením o vyhlásení konkurzu zverejneným v OV dňa 15. 12. 2011, od vyhlásenia konkurzu do vydania napadnutého uznesenia mal podať už minimálne 7 správ o činnosti. Keďže túto povinnosť splnil až v júli 2012, aj to iba na základe výzvy veriteľského výboru, je nepochybné, že svoju povinnosť porušil opakovane, od vyhlásenia konkurzu minimálne šesťkrát. Odvolateľ tvrdil, že vzhľadom na zákonnú formuláciu v § 42 ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého ustanovenia „súd odvolá správcu pokiaľ opakovane porušil svoje povinnosti“, bol súd povinný správcu v tomto prípade odvolať. Najpodstatnejším závažným porušením povinnosti správcu, ktoré odvolateľ tvrdil, bolo porušenie povinností pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ aj omylom pri písomnom spracovaní návrhu na odvolanie správcu citoval znenie ZKR účinné po 01.01.2012, podstatné je, že v návrhu namietal nedodržanie poradia pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate správcom. Tieto námietky mal súd vyhodnotiť a posúdiť podľa relevantnej právnej úpravy, nakoľko právne posúdenie veci vždy v konečnom dôsledku prislúcha súdu. Odvolateľ tvrdil, že správca nepostupoval ani podľa právnej úpravy poradia uspokojovania pohľadávok účinnej do 31. 12. 2011, keď tieto uspokojoval v rozpore so znením § 87 ods. 3 ZKR účinným do 31. 12. 2011, podľa ktorého mal správca uspokojovať pohľadávky proti podstate podľa poradia ich splatnosti, a ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Odvolateľ tvrdil, že k porušeniu týchto pravidiel postupom správcu pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate došlo minimálne vtedy, keď správca dňa 05.06.2012 uhradil Obci Cinobaňa časť pohľadávky proti podstate vo výške 3.047,12 Eur (daň z nehnuteľností za rok 2012) so splatnosťou 08. 05. 2012 a Mestu Poltár časť pohľadávky proti podstate vo výške 10.432,71 Eur (daň z nehnuteľnosti za rok 2012) so splatnosťou dňa 31. 05. 2012, a to napriek tomu, že v čase úhrady 05.06.2012 existovali aj pohľadávky proti podstate so skoršou dobou splatnosti (podľa prehľadu napr. doklady č. DR01120023 - splatnosť dňa 27. 01. 2012, DR01120051 - splatnosť 01. 03. 2012, DR01120079 - splatnosť 04. 04. 2012). Rovnako ku dňu úhrady vyššie uvedených pohľadávok neboli uhradené ďalšie pohľadávky proti podstate so skoršou dobou splatnosti, a to pohľadávky na mzdách, poistnom na zdravotné poistenie a poistnom na sociálne poistenie za obdobie od vyhlásenia konkurzu až do apríla 2012. Tieto skutočnosti podľa odvolateľa vyplývajú z prehľadu predloženého samotným správcom a sú nespochybniteľné, súd prvého stupňa k nim však neprihliadol. Podľa odvolateľa je potrebné porušenie povinnosti správcu uspokojovať pohľadávky proti podstate považovať za obzvlášť závažné porušenie povinnosti správcu uloženej zákonom. Uprednostnenie jedného veriteľa pred inými veriteľmi je v rozpore so ZKR a je podľa odvolateľa závažnou skutočnosťou, ktorá narúša základný princíp konkurzného konania, a to uspokojenie veriteľov podľa pravidiel stanovených ZKR.

Správca sa k odvolaniu veriteľského výboru vyjadril písomným podaním zo dňa 19. 09. 2012 a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, pretože ide o rozhodnutie, ktoré je správne.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci skutočnosti, zistené z predložených listinných dokladov správne posúdil, keď dospel k záveru, že v danom prípade nie sú dané dôvody na odvolanie správcu konkurznej podstaty Ing. Ladislava Kokavca, uvádzané v návrhu veriteľského výboru.

Podľa § 42 ods. 1 ZKR, súd aj bez návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu. Pred odvolaním správcu počas konkurzu súd vypočuje členov veriteľského výboru a aspoň troch zabezpečených veriteľov s najvyšším počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených zabezpečených pohľadávok.

Podľa § 42 ods. 2 ZKR, návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne správcu z funkcie odvolá.

Odvolací súd súhlasí s postupom súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že v zmysle § 42 ods. 1 ZKR môže súd správcu odvolať na návrh v prípade, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené ZKR alebo osobitným predpisom (Zák. č. 8/2005 Z.z. o správcoch). Už z dikcie zákona, podľa ktorého súd odvolá správcu ak „opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené zákonom“ je zrejmé, že súd pri rozhodovaní o odvolaní správcu z funkcie na návrh musí vyhodnotiť a posúdiť návrh, aby mohol dospieť k záveru, či sú splnené zákonom stanovené predpoklady na odvolanie správcu. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý vychádzal z toho, že ZKR umožňuje súdu odvolať správcu len vtedy, ak správca porušil opakovane viac povinností alebo viac povinností porušil závažným spôsobom (Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD, komentár k ZKR, Nakladateľstvo C.H.BECK v Bratislave 1. vydanie rok 2012).

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že pokiaľ aj správca nepodal veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti každých 30 dní tak, ako to vyplýva z ust. § 37 ods. 5 ZKR v znení, platnom a účinnom do 31. 12. 2011, nejde o porušenie také závažné, ktoré by bolo dôvodom na odvolanie správcu z funkcie. Ako to správne skonštatoval súd prvého stupňa, veriteľský výbor a aj zabezpečený veriteľ boli o stave konkurzného konania zo strany správcu dostatočne informovaní. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na to, že Zák. č. 348/2011 Z.z., ktorý s účinnosťou od 01.01.2012 novelizoval aj zák. č. 7/2005 Z.z. (ZKR) zmenil lehotu, v ktorej je správca povinný predkladať veriteľskému výboru písomnú správu o svojej činnosti, a to z lehoty 30 dní na 90 dní. Zákon takto reagoval na prax, v ktorej pôvodná lehota 30 dní uložená správcovi na podávanie správ vyvolávala len podávanie formálnych písomných správ zo strany správcu. Ako to zdôraznil aj súd prvého stupňa, podstatné je, aby bol veriteľský výbor o postupe správcu v konkurze dostatočne informovaný, čo v tomto prípade zo strany správcu splnené bolo. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, kde vyhodnotil skutočnosti, zistené z predložených dokladov ohľadne plnenie informačnej povinnosti správcu voči veriteľskému výboru.

Podľa § 87 ods.3 ZKR v znení platnom a účinnom do 31.12.2011, pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate nedošlo zo strany správcu k takému závažnému porušeniu povinnosti, ktoré by bolo dôvodom na jeho odvolanie. Aj pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate je prioritné, aby správca postupoval s odbornou starostlivosťou, v opačnom prípade zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s § 87 ZKR. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že správca pri uspokojovaní pohľadávok proti podstate postupoval v súlade so zásadou pomerného uspokojenia veriteľov.

Ako na to poukázal aj súd prvého stupňa, pri rozhodovaní o odvolaní správcu z funkcie musí súd osobitne zvážiť, ktoré povinnosti boli porušené a akým spôsobom, či ide o porušenie úmyselné alebo nedbanlivostné. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pri hodnotení činnosti správcu z hľadiska návrhu veriteľského výboru na jeho odvolanie postupoval správne a nepochybil, keď tento zamietol s odôvodnením, že v tomto prípade nie sú dané dôvody na odvolanie správcu konkurznej podstaty Ing. Ladislava Kokavca. Správne pritom prihliadol aj na podania iných veriteľov, ktoré sa týkali činnosti veriteľského výboru. Zo spisu odvolací súd tiež zistil, že veriteľ SSE a.s. Žilina podaním doručeným súdu dňa 30.07.2012 v súlade s § 38 ods.7 ZKR navrhol súdu, aby zrušil uznesenie veriteľského výboru, ktorým veriteľský výbor navrhol súdu odvolanie správcu konkurznej podstaty. Súd o návrhu veriteľa SSE Energetika a.s. Žilina rozhodol uznesením č.k. 1K 61/2011-510 zo dňa 09.08.2012 tak, že tento návrh zamietol, a to práve z dôvodu, že napadnutým uznesením rozhodol o zamietnutí návrhu veriteľského výboru na odvolanie správcu z funkcie, a preto je podľa názoru súdu nadbytočné, aby v tomto konaní rozhodoval o zrušení uznesenia veriteľského výboru.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.