Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 490732

Okresný súd Prešov v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka Hromada spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom 094 09 Majerovce 120, IČO: 31 719 554, správcom ktorého je Ing. Eva Orbanová, so sídlom kancelárie Slovenská 69, 080 01 Prešov, o návrhu dlžníka zo dňa 14.12.2012 na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

Zamieta návrh dlžníka na nahradenie súhlasu v skupine č. 2 pre nezabezpečených veriteľov.

Zamieta reštrukturalizačný plán dlžníka v znení, o ktorom hlasovala schôdza veriteľov dňa 05.12.2012.

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2012 dlžník navrhol, aby súd nahradil súhlas skupiny nezabezpečených veriteľov s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrulturalizáciu dlžníka.

Svoj návrh odôvodnil tým, že boli splnené podmienky podľa § 152 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), teda reštrukturalizačný plán preukázal zjavnú výhodnosť uspokojovania jednotlivých veriteľov. Vďaka uzatvoreným zmluvám s obchodnými partnermi budú nezabezpečení veritelia uspokojovaní v rozsahu 20 % počas piatich rokov po skončení reštrukturalizácie a zabezpečený veriteľ v rozsahu 100 % v priebehu 4 mesiacov po skončení reštrukturalizácie. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by nezabezpečení veritelia neboli uspokojení vôbec. Dlžník je vlastníkom nehnuteľného majetku, a to sociálno - prevádzkovej budovy v Nižnom Hrabovci a priľahlých pozemkov. Na uvedených nehnuteľnostiach viazne ťarcha v prospech veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s. V prípade vyhlásenia konkurzu by sa zabezpečené pohľadávky tohto veriteľa stali splatnými, pričom v reštrukturalizácii sú predmetné pohľadávky popreté. Uvedené nehnuteľnosti nie sú bonitné; nachádzajú sa v nelukratívnej časti obce a dlžník sa ich nesúpešne pokúšal predať už v minulosti. Okrem týchto nehnuteľností dlžník nedisponuje hodnotnejším majetkom postačujúcim na uspokojenie veriteľov. Dlžník však v budúcnosti predpokladá získanie nových zákaziek, ktoré zabezpečia prílev finančných prostriedkov.

Za prijatie plánu hlasovala jedna z dvoch v pláne vytvorených skupín. Skupina pre nezabezpečených veriteľov plán neprijala, a to s následovným výsledkom hlasovania: za hlasovali 6 veritelia z 10 hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % s celkovým počtom hlasov 212 743, t.j. 47,35 %. Proti hlasovali 4 veritelia so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % s celkovým počotm hlasov 236 692, t.j. 52,65 %. Nezdržal sa nikto. Hlasovanie podľa počtu veriteľov dopadlo v prospech prijatia plánu, avšak suma zistených pohľadávok týchto veriteľov nepresahuje väčšinu. Plán teda v tejto skupine nebol prijatý.

Dlžník ako predkladateľ plánu k tomu poukázal na skutočnosť, že dvaja veritelia, a to Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave a Slovenská republika - Daňový úrad Prešov sú veriteľmi, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci v zmysle zákona č. 291/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Títo veritelia sa zo zákona považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Reálne (slobodne a po zvážení všetkých relevantných skutočností) proti prijatiu plánu hlasovali len dvaja veritelia. Uvedená skutočnosť oslabuje výpovednú hodnotu výlsedkov hlasovania v neprospech reštrukturalizačného plánu dlžníka.

Skupina zabezpečených veriteľov hlasovala za prijatie plánu.

Keďže z dvoch vytvorených skupín hlasovala jedna skupina za prijatie plánu a druhá skupina proti prijatiu plánu, boli splnené podmienky pre nahradenie súhlasu skupiny. V opačnom prípade sa totiž vyvolá likvidačný konkurz, v ktorom bude uspokojenie veriteľov nižšie, čo je v rozpore s celkovou koncepciou zákona a tými ustanoveniami, ktoré preferujú reštrukturalizáciu pred likvidačným konkurzom (M. Ďurica: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C.H. BECK, 2012).

Pokiaľ ide o podmienku podľa § 152 ods. 1 písm. c) ZKR, teda aby za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok, táto v zmysle striktného výkladu právnej normy nebola splnená. Napriek tomu, nie je namieste držať sa striktne gramatického výkladu zákona, a to napr. s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III ÚS341/07, ktorý k výkladu uvádza: „Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.

V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.

Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“

Preto je podľa názoru dlžníka potrebné vychádzať z účelu a zmyslu ZKR a aplikovať ho v danom prípade, čím síce bude do istej miery prelomený výslovný text zákona, avšak jeho zmysel bude zachovaný. Dlžník ďalej vo svojom návrhu poukázal na účel reštrukturalizácie, ktorým je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia veriteľov; ďalej na rovnaké postavenie veriteľov s rovnakými právami; obsah pojmu spoločný záujem veriteľov oproti individuálnemu výkonu práv jednotlivých veriteľov, ohľadom ktorých poukázal dlžník na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 200/2011-286 zo dňa 07.12.2011.

Na základe všetkých uvedených skutočností mal dlžník ako predkladateľ plánu zato, že boli splnené podmienky pre nahradenie súhlasu skupiny, schválenie plánu a že nie sú dané žiadne dôvody pre zamietnutie plánu.

Uznesením č.k. 2R/2/2012-181 zo dňa 21.03.2012 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 27.03.2012 rozhodol súd na návrh dlžníka o začatí reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi, keďže Ing. Eva Orbanová, správca zapísaný do zoznamu správcov so sídlom kancelárie v obvode Krajského súdu v Prešove, bol dlžníkom poverený vypracovaním reštrukturalizačného posudku a v reštrukturalizačnom posudku zo dňa 14.03.2012 (ďalej len „posudok“) reštrukturalizáciu dlžníka odporučil.

Uznesením č.k. 2R/2/2012-184 zo dňa 20.04.2012 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 27.04.2012 súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, ustanovil Ing. Evu Orbanovú do funkcie správcu, vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.

Dňa 04.07.2012 sa konala schôdza veriteľov dlžníka, ktorá zvolila trojčlenný veriteľský výbor v zložení: Ing. Alexander Skysľak-ASTIRO-TRADE, s miestom podnikania Gorkého 1554/4, Humenné, IČO: 34 975 705, ENTITA company s. r. o., so sídlom Radničné námestie 29, 085 01 Bardejov, IČO: 45 387 028 a Slovenská republika - Daňový úrad Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov.

Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 04.07.2011 predĺžil lehotu na predloženie plánu o 60 dní.

Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 09.10.2012 uložil predkladateľovi plánu prepracovať plán a predložiť ho veriteľskému výboru do 15 dní.

Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 06.11.2012 schválil predložený návrh reštrukturalizačného plánu pomerom hlasov 2:1.

Dňa 05.12.2012 sa konala schvaľovacia schôdza. Pre účely hlasovania o pláne boli v pláne vytvorené dve skupiny veriteľov. Tretia skupina bola v pláne vytvorená pre zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka bola popretá čo do vymáhateľnosti a zabezpečovacieho práva a ktorý podal incidenčnú žalobu. Prvá skupina pre zabezpečeného veriteľa sa v zmysle ust. § 148 ods. 2 ZKR považuje za skupinu súhlasiacu s plánom, nakoľko zabezpečený veriteľ zaradený do skupiny sa na schôdzi nezúčastnil, teda v prvej skupine nehlasoval žiaden veriteľ.

V druhej skupine pre nezabezpečených veriteľov na schôdzi boli prítomní 10 veritelia so zistenou sumou ich zistených pohľadávok vyššou ako 1 %, z tohto za prijatie plánu hlasovali 6 prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov 212 843 (47,35 %). Proti prijatiu plánu hlasovali 4 prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov 236 692 (52,65 %). Nikto sa hlasovania nezdržal. V skupine nezabezpečených veriteľov plán nebol prijatý.

Za prijatie plánu nehlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Za prijatie reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti 212 843 (47,35 %). Proti prijatiu reštrukturalizačného plánu hlasovali prítomní veritelia s celkovým počtom hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti 236 692 (52,65%).

Podľa § 134 ods. 1 a 2 ZKR plán musí byť vypracovaný tak, aby zabezpečoval čo najvyššiu možnú mieru uspokojenia veriteľov dlžníka pri zachovaní jeho reálnosti a udržateľnosti. Pri príprave plánu sú dlžník, správca a členovia veriteľského výboru povinní úzko spolupracovať; predkladateľ plánu je povinný im na tento účel poskytovať všetky vyžiadané informácie, ako aj inú s tým súvisiacu súčinnosť.

Podľa § 137 ods. 1 ZKR na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.

Podľa § 138 ods. 1 ZKR každá pohľadávka zapísaná do zoznamu pohľadávok sa zaradí do niektorej zo skupín podľa § 137 a kritérií uvedených v opisnej časti plánu. Ak predkladateľ plánu s odbornou starostlivosťou zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku nemôže postačovať na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky v celom rozsahu, môže zaradiť zabezpečenú pohľadávku v dotknutom rozsahu do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky.

Podľa § 139 ods. 2 ZKR pohľadávky a majetkové práva akcionárov dlžníka zaradené do rovnakej skupiny musia byť uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom sa pohľadávka alebo majetkové právo akcionára dlžníka zaradené do rovnakej skupiny môže uspokojiť len so súhlasom dotknutého veriteľa alebo akcionára dlžníka.

Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 144 ods. 1 ZKR o schválení alebo zamietnutí predloženého návrhu plánu rozhodne veriteľský výbor do 15 dní od jeho predloženia. Ak má veriteľský výbor k návrhu plánu výhrady, môže určiť predkladateľovi plánu lehotu nie dlhšiu ako 15 dní na jeho prepracovanie. O schválení alebo zamietnutí plánu v tomto prípade veriteľský výbor rozhodne do 15 dní od predloženia prepracovaného plánu.

Podľa § 144 ods. 3 ZKR, ak veriteľský výbor predložený návrh plánu schváli, bezodkladne požiada správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze.

Podľa § 146 ods. 5 ZKR schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánu zaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti. Na každé jedno euro zistenej sumy zistenej pohľadávky má účastník plánu jeden hlas. Podmienený veriteľ môže na schvaľovacej schôdzi hlasovať len vtedy, ak vznik ním prihlásenej a zistenej podmienenej pohľadávky závisí od splnenia záväzku podmieneným veriteľom za dlžníka a veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku od podmieneného veriteľa na schvaľovacej schôdzi v rozsahu podmienenej pohľadávky svoje hlasovacie právo neuplatní alebo si svoju pohľadávku v rozsahu podmienenej pohľadávky v reštrukturalizácii neprihlási. Toto právo podmienenému veriteľovi zanikne, ak sa vznik ním prihlásenej podmienenej pohľadávky stane nemožným; o tom je podmienený veriteľ povinný informovať správcu, len čo sa o tejto skutočnosti dozvie, inak zodpovedá iným veriteľom za škodu, ktorá im v dôsledku toho vznikla. Ak je podmienených veriteľov, ktorí sú povinní plniť za dlžníka tomu istému veriteľovi pre tú istú pohľadávku, viac, môžu vykonávať hlasovacie práva spojené s ich prihlásenými podmienenými pohľadávkami, len ak si zvolia spoločného zástupcu; tieto hlasovacie práva pritom môžu vykonávať len v rozsahu, v akom sú povinní plniť za dlžníka. Na účely hlasovania akcionárov dlžníka zaradených do niektorej zo skupín sa počet ich hlasov určí podľa osobitného predpisu.23)

Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 2 ZKR skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu,24) sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak

a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,

b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,

c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,

d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 152 ods. 1 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina, predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine nahradil svojím rozhodnutím, ak

a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,

b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a

c) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Podľa § 152 ods. 3 ZKR o nahradení súhlasu podľa odseku 1 alebo 2 súd rozhodne v uznesení o potvrdení alebo zamietnutí plánu.

Súd preskúmal zápisnicu zo schvaľovacej schôdze veriteľov, výsledky hlasovania schvaľovacej schôdze veriteľov, návrh na nahradenie súhlasu skupiny nezabezpečených veriteľov a návrhu na potvrdenie plánu súdom.

V prvom rade sa súd zaoberal návrhom dlžníka ako predkladateľa plánu na nahradenie súhlasu s prijatím reštrukturalizačného plánu v skupine nezabezpečených veriteľov.

Pokiaľ ide o porovnanie postavenia veriteľov pre prípad potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom a pre prípad vyhlásenia konkurzu (§ 152 ods. 1 písm. a/ ZKR), považoval súd plán v tejto časti za nepreskúmateľný. Podľa bodu 8 reštrukturalizačného plánu by veritelia „s najväčšou pravdepodobnosťou neboli uspokojení vôbec“. Z plánu však nie je možné zistiť, ako dospel predkladateľ plánu k svojmu záveru o nulovom uspokojení veriteľov v konkurze, a to minimálne pri zohľadnení hodnoty hnuteľných vecí (najmä motorových vozidiel) uvedených v zozname majetku, ktoré nie sú zabezpečené žiadnym zabezpečovacím právom, a teda v konkurze by tvorili všeobecnú podstatu. Porovnanie postavenia veriteľov je nepreskúmateľné aj preto, že plán neobsahuje žiadny údaj o hodnote nehnuteľností vo vlastníctve dlžníka. Aj keď dlžník uvádza, že nehnuteľnosti sú nelukratívne, nie je možné posúdiť postavenie veriteľov v reštrukturalizácii a pre prípad vyhlásenia konkurzu, ak v pláne nie je uvedená vôbec žiadna hodnota týchto nehnuteľností.

Podľa § 152 ods. 1 písm. b) ZKR je potrebné pre nahradenie súhlasu, aby za prijatie plánu hlasovala väčšina skupín. V tejto súvislosti mal súd za to, že bola splnená táto zákonná podmienka. Pre účely hlasovania o pláne boli vytvorené len dve skupiny. Pritom je potrebné výkladom v súlade s účelom a zmyslom zákona dospieť k záveru, že aj keď za prijatie plánu nehlasovala nadpolovičná väčšina vytvorených skupín, zároveň platí, že väčšina skupín nehlasovala ani proti prijatiu plánu. Z uvedeného je zrejmé, že v znení zákona došlo k medzere, ktorú bolo nevyhnutné preklenúť výkladom, ako je uvedené vyššie.

Pokiaľ však ide o podmienku podľa § 152 ods. 1 písm. c) ZKR, táto splnená nebola. Z výsledkov hlasovania mal súd za preukázané, že za prijatie plánu nehlasovali veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Splnenie tejto podmienky nie je možné žiadnym spôsobom zhojiť, a to ani použitím akéhokoľvek výkladu. Súd vzal do úvahy aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, na ktorú upriamil pozornosť aj dlžník vo svojom návrhu, avšak práve z nej vyplýva, že je možné určené výkladové pravidlá použiť len tam, kde zákon pripúšťa rôzny výklad určitého ustanovenia prípadne pri rozpore zákonného znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia. V tomto prípade neboli splnené podmienky pre to, aby súd k použitiu ktorejkoľvek výkladovej metódy mohol a mal pristúpiť. V tomto prípade ide o rýdzo matematickú podmienku určenú zákonom, ktorá pri hlasovaní o pláne splnená nebola. ZKR v časti upravujúcej reštrukturalizáciu je vystavaný na myšlienkach a koncepciách vytvorenia vzájomných bŕzd, ktoré majú jednak zohľadňovať spoločný záujem veriteľov na čo najvyššom uspokojení ich pohľadávok, avšak zároveň majú vyvažovať aj špecifické záujmy veriteľov tak, aby jeden majoritný veriteľ nerozhodoval na úkor viacerých minoritných veriteľov a zároveň, aby mnohí minoritní veritelia nemohli prehlasovať veriteľa s majoritnou pohľadávkou. Za týmto účelom je do ZKR zahrnutých viacero inštitútov a pravidiel, ktoré by tieto vzťahy mali vzájomne vyvažovať tak, aby záujem žiadneho z účastníkov nebol favorizovaný na úkor iného účastníka, a to práve aj ustanovením pravidiel hlasovania podľa § 148 ZKR. Prelomenie spôsobu hlasovania predstavuje ust. § 152 ZKR, avšak len za splnenie ostatných podmienok, ktoré ako je uvedené vyššie v odôvodnení v tomto prípade splnené neboli.

Ak za prijatie plánu nehlasuje potrebná väčšina zisťovaná podľa počtu hlasov počítaných podľa zistenej sumy pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti, ide o vyjadrenie postoja veriteľov k reštrukturalizačnému plánu ako celku. Súd nemôže svojvoľne vôľu väčšiny preklenúť výkladom či odvolaním sa na spoločný záujem veriteľov a ich predpokladané nižšie uspokojenie v konkurze. Podľa názoru súdu by takýto postup nebol možný, ani za predpokladu, ak sú splnené všetky ostatné podmienky podľa ust. § 152 ods. 1 ZKR, avšak došlo by k prehlasovaniu hoci aj o jeden hlas.

Pojem spoločného záujmu veriteľov totiž nie je absolútny. Ani zákon, ani navrhovaný reštrukturalizačný plán nemôže nútiť veriteľov, aby uprednostnili reštrukturalizáciu pred konkurzom, a to napriek tomu, že ich uspokojenie v reštrukturalizácii zásadne musí byť vyššie ako v konkurze. Toto tvrdenie podporuje aj ostatná novela ZKR, keďže podľa novelizovaného ust. § 131 ods. 2 písm. d) ZKR súd zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlžníka konkurz, ak schôdza veriteľov nebola uznášaniaschopná alebo nezvolila veriteľský výbor alebo na návrh veriteľa oprávneného hlasovať sa uzniesla, aby súd vyhlásil konkurz. Zákon teda zveril veriteľom oprávnenie prejavom vôle (postavenom výslovne na väčšinovom princípe) zvrátiť reštrukturalizáciu dlžníka a vyhlásiť na dlžníka konkurz, a to bez možnosti súdu skúmať záujem veriteľov na takomto postupe resp. bez možnosti osobitnej ochrany tých veriteľov, ktorí hlasovali proti vyhláseniu konkurzu.

Výsledky hlasovania schvaľovacej schôdze veriteľov a ich výpovedná hodnota nemôže byť nijako oslabená, ako tvrdí predkladateľ plánu vo svojom návrhu. Uvedené platí bez ohľadu na postavenie veriteľov, ktorí môžu byť poskytovateľmi štátnej pomoci a z tohto dôvodu sa ex lege považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom. Výsledky hlasovania schôdze pre účely posúdenia dosiahnutia požadovanej väčšiny sú výlučne matematickou kategóriou a zákonné znenie tohto ustanovenia nepripúšťa žiadny odlišný výklad. Postavenie veriteľov ex lege nesúhlasiacich s plánom rovnako ako postavenie veriteľov ex lege súhlasiacich s plánom ustanovil zákon tiež za určitým účelom, ktorý nie je menej hodnotný ako účel, ktorým je čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení nie je možné chýbajúcu podmienku väčšiny hlasov veriteľov počítanú podľa zistenej sumy pohľadávok zistených čo do dôvodu a vymáhateľnosti akokoľvek nahradiť a vôbec nie sú splnené podmienky pre uplatňovanie výkladových metód, ktorých použitia sa dlžník ako predkladateľ plánu domáhal.

Preto súd návrh dlžníka na nahradenie súhlasu s prijatím reštrukturalizačného plánu v skupine č. 2 pre nezabezpečených veriteľov zamietol.

V dôsledku uvedeného súd zamietol aj reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 05.12.2012, a to z dôvodu podľa ust. § 154 ods. 1 písm. c) ZKR.

Súd tiež nenechal bez povšimnutia, že záväzná časť plánu neobsahuje všetky náležitosti podľa § 136 ods. 1 ZKR v spojení s ust. § 139 ods. 1 ZKR, avšak vzhľadom na dôvody zamietnutia plánu sa uvedenými nedostatkami už bližšie nezaoberal.

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.