Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 383012

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu MOBIK Slovakia, s. r. o. „v konkurze“ so sídlom Priemyselná 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO:36 330 494, správkyňou konkurznej podstaty, ktorého je JUDr. Dagmar Vavreková so sídlom Kapitulská 4, Banská Bystrica, zastúpená JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica o návrhu správkyne na zrušenie konkurzu, na odvolanie správkyne konkurznej podstaty proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K/47/2008-192 zo dňa 15. 7. 2011 takto

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 2K 47/2008-192 zo dňa 15. 07. 2011 vo výroku o priznaní odmeny správkyni, m e n í tak, že p r i z n á v a správkyni konkurznej podstaty paušálnu odmenu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov v sume 2.323,57 Eur a 20 % DPH v sume 464,71 Eur, spolu v sume 2.788,28 Eur, odmenu z výťažku 48,-- Eur a 20 % DPH v sume 9,60 Eur, spolu v sume 57,60 Eur a náhradu hotových výdavkov v sume 54,35 Eur.

Správkyni konkurznej podstaty JUDr. Dagmar Vavrekovej so sídlom kancelárie Kapitulská 4, 974 01 Banská Bystrica priznáva trovy odvolacieho konania vo výške 77,90 eur.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 2K 47/2008-192 zo dňa 15. 07. 2011 zrušil konkurz pre nedostatok majetku úpadcu MOBIK Slovakia, s.r.o., so sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, Priemyselná 3, IČO: 36 330 949 z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate. Správkyni JUDr. Dagmar Vavrekovej priznal paušálnu odmenu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov v sume 2.323,57 Eur, odmenu z výťažku 48,-- Eur a 20 % DPH, t.j. 9,60 Eur, spolu 57,60 Eur a náhradu hotových výdavkov vo výške 54,35 Eur.

V odôvodnení uznesenia okresný súdu uviedol, že z listinných dôkazov predložených správkyňou mal preukázané, že úpadca nie je vlastníkom majetku v hodnote aspoň 6.638,78 Eur, ktorú hodnotu ustanovuje vyhláška č. 665/2005 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „vyhláška“) ako minimálnu hodnotu majetku dlžníka potrebnú na konkurzné konanie. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že návrh správkyne na zrušenie konkurzu je dôvodný a preto konkurz na úpadcu zrušil pre nedostatok majetku.

Rozhodnutie o priznaní odmeny správkyni konkurznej podstaty okresný súd odôvodnil tým, že nakoľko v danom prípade zrušil konkurz pre nedostatok majetku po konaní prvej schôdze veriteľov, podľa ust. § 23 ods. 2 vyhlášky priznal správkyni paušálnu odmenu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov v sume 2.323,57 Eur bez DPH, nakoľko prvá schôdza veriteľov sa konala dňa 21. 05. 2009, t.j. pred účinnosťou ust. § 10 vyhlášky, podľa ktorého do 01. 07. 2010 ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. Ďalej správkyni priznal odmenu 16 % z výťažku 300,-- Eur, t.j. v sume 48,-- Eur a 20 % DPH v sume 9,60 Eur, spolu 57,60 Eur a náhradu hotových výdavkov v sume 54,35 Eur.

Proti výroku uznesenia okresného súdu o priznaní odmeny správkyni konkurznej podstaty podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote správkyňa konkurznej podstaty a navrhla, aby odvolací uznesenie okresného súdu v napadnutej časti zmenil a priznal jej 20 % DPH vo výške 464,71 Eur z paušálnej odmeny v sume 2.323,57 Eur za výkon funkcie správcu konkurznej podstaty do konania prvej schôdze veriteľov v celom rozsahu. Zároveň si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 77,90 Eur za 2 úkony právnej pomoci.

V odôvodnení odvolania uviedla, že nesúhlasí s tým, že okresný súd jej nepriznal zvýšenie odmeny o daň z pridanej hodnoty v sume 464,71 Eur napriek tomu, že je jej platiteľkou, pričom vychádzal zo znenia vyhlášky, ktorá v rozhodnom období v ustanovení § 10 obsahovala úpravu, podľa ktorej ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zák. č. 222/2004 Z.z.). Uviedla, že v predmetnej veci došlo ku kolízii špeciálneho zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a vyhlášky, ako vykonávacieho predpisu k zákonu č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Preto pri uplatnení dane z pridanej hodnoty k odmene správcu je potrebné vychádzať zo zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého ak správca konkurznej podstaty je zdaniteľnou osobou, alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty, otázku, či sa k odmene správcu pripočítava daň z pridanej hodnoty, je potrebné riešiť spôsobom, ktorý je v súlade so zmyslom a účelom inštitútu dane z pridanej hodnoty, upravenom v zákone č. 222/2004 Z.z..

Správkyňa ďalej uviedla, že okresný súd pri svojom rozhodnutí opomenul skutočnosť, že podľa článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (podľa ktorého dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona) vyhláška, ako norma nižšej právnej sily, nemôže riešiť dane, a teda ani daň z pridanej hodnoty. Súd pri riešení otázky dane z pridanej hodnoty je viazaný zákonom č. 222/2004 Z.z. Z tohto zákona vyplýva, že správca, ak je zdaniteľnou osobou, je povinný si vždy pripočítať k odmene aj príslušné percento dane z pridanej hodnoty. Poukázala na to, že z článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že „sudcovia pri rozhodovaní sú viazaní iba zákonom, čo treba chápať tak, že nie sú viazaní len podzákonnými normami, ale ani normami, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a tento ani ich použitie zvlášť neumožňuje, teda nie sú viazaní ani kanonickým právom“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 64/2000 zo dňa 31. 01. 2001). V tomto prípade ani osobitný zákon a ani Ústava Slovenskej republiky nedáva podklad na úpravu a ukladanie daní inak, ako zákonom a na základe zákona. Zákon č. 244/2004 Z.z. nemá žiadnu špeciálnu úpravu, ktorá by zmocňovala podrobnejšiu úpravu dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k vyhláške. Potom neexistuje žiadny dôvod úpravy dane z pridanej hodnoty osobitne pre správcov konkurznej podstaty inak, ako podľa zákona č. 244/2004 Z.z.

Správkyňa poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky Plz. ÚS I/2011-13 zo dňa 19. 01. 2011, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky prijal zjednocujúce stanovisko k otázke dane z pridanej hodnoty pri správcoch konkurznej podstaty. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody uviedla, že okresný súd nesprávne vo veci rozhodol, pretože preukázala, že bola a je platiteľom dane z pridanej hodnoty v rozhodnom období.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoKR/52/2011 zo dňa 23. mája 2012 odvolacie konanie zastavil. Proti uzneseniu krajského súdu podala správkyňa konkurznej podstaty dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3Obdo/35/2012 zo dňa 23. augusta 2012 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoKR/52/2011-201 zo dňa 23. mája 2012 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia dovolací súd okrem iného uviedol, že je nesporné, že správkyňa konkurznej podstaty výmazom úpadcu, ktorého správkyňou konkurznej podstaty bola vo funkcii správcu ustanovená, výmazom úpadcu nezanikla. Nesporné je taktiež, že o jej odvolaní ohľadne práva na jej odmenu v súvislosti s nárokom na daň z pridanej hodnoty odvolací súd nerozhodol. Skutočnosť, že spoločnosť úpadcu, ktorej dovolateľka bola ustanovená súdom za správcu konkurznej podstaty bola z obchodného registra vymazaná, nemôže mať za následok, že o jej odvolaní ohľadne dôvodnosti jej nároku na daň z pridanej hodnoty súd nie je povinný rozhodnúť. Najvyšší súd SR dovolanie z uvedeného dôvodu označil za prípustné a napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil s tým, že odvolací súd v ďalšom konaní bude musieť o dôvodnosti odvolania správkyne konkurznej podstaty rozhodnúť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd zo spisu zistil, že okresný súd uznesením č.k. 2K 47/2008-38 zo dňa 25. 02. 2009 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka MOBIK Slovakia, s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Priemyselná 3, IČO: 36 330 949 a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Dagmar Vavrekovú, so sídlom Kapitulská 4, Banská Bystrica. Uznesením č.k. 2K 47/2008-43 zo dňa 04. 03. 2009 okresný súd priznal správkyni konkurznej podstaty paušálnu odmenu v sume 663,88 Eur a úhradu preukázaných výdavkov v sume 20,81 Eur vzniknutých pri výkone správy. Dňa 21. 05. 2009 sa konala prvá schôdza veriteľov úpadcu MOBIK Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 3, Žiar nad Hronom, IČO: 36 330 949. Podaním doručeným okresnému údu dňa 24. 03. 2011 správkyňa konkurznej podstaty podala žiadosť o zrušenie konkurzu a zároveň si vyúčtovala odmenu spolu s daňou z pridanej hodnoty v sume 2.845,88 Eur a hotové výdavky spolu v sume 54,35 Eur.

Podľa ust. 43 ods. 1 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov.

Podľa ust. § 23 ods. 2 vyhlášky ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku (§ 102 ods. 1 zákona) po konaní prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena podľa § 12 a odmena z výťažku podľa § 13 až 22; iná odmena správcovi nepatrí.

Podľa ust. § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov v iných veciach patrí správcovi paušálna odmena v sume 2 323,57 eura, ak hodnota majetku uvedená v súpise majetku podstát (ďalej len "súpisová hodnota majetku") zapísaného do súpisu majetku podstát (ďalej len "súpis") bez poznámky v čase konania prvej schôdze veriteľov nepresahuje 33 193,92 eura.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. a) vyhlášky za speňaženie súboru majetku jedným právnym úkonom alebo navzájom súvisiacimi právnymi úkonmi alebo za speňaženie podniku alebo časti podniku patrí správcovi odmena z výťažku zo sumy výťažku do 331,94 eura 16%.

Podľa ust. § 10 vyhlášky v znení účinnom do 30. 06. 2010 ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena podľa tejto vyhlášky sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti..

Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Podľa článku 59 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením č.k. PLz. ÚS 1/2011-13 zo dňa 19. januára 2011 k otázke priznania uplatnenej dane z pridanej hodnoty k odmene správcu konkurznej podstaty prijal zjednocujúce stanovisko, podľa ktorého, ak z právneho poriadku v zákonnej právnej úprave dane z pridanej hodnoty výslovne (explicitne) vyplýva povinnosť správcu konkurznej podstaty, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty k vyúčtovanej cene každej poskytnutej služby uplatniť daň z pridanej hodnoty, potom súd rozhodujúci o odmene správcu konkurznej podstaty je mu povinný daň z pridanej hodnoty v zodpovedajúcej sume priznať; v opačnom prípade je takéto rozhodnutie z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľné.

Odvolací súd zistil, že správkyňa je platcom dane z pridanej hodnoty podľa vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nesúhlasil s názorom okresného súdu, že paušálna odmena priznaná podľa ust. 23 ods. 2 vyhlášky sa nenavyšuje o daň z pridanej hodnoty vzhľadom na to, že prvá schôdza veriteľov sa konala dňa 21. 05. 2009, teda podľa ust. § 10 vyhlášky účinnej do 30. 06. 2010, podľa ktorej, ak je správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho odmena sa nezvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V danom prípade dôvod na priznanie odmeny navýšenej o daň z pridanej hodnoty vyplýva priamo zo zákona č. 222/2004 Z.z., najmä z ustanovenia § 22 ods. 1, podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. odmena správcu konkurznej podstaty predstavuje protihodnotu za služby poskytnuté správcom, preto tvorí základ dane. Keďže správkyňa ako platiteľ dane je povinná zo získanej odmeny odviesť na účet príslušného správcu dane, súd je povinný správkyni, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznať k vyúčtovanej odmene aj uplatnenú daň z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd nerozhodol správne, keď správkyni konkurznej podstaty nepriznal daň z pridanej hodnoty k priznanej paušálnej odmene podľa ust. § 23 ods. 2 vyhlášky v sume 2.323,57 Eur z dôvodu, že prvá schôdza veriteľov sa konala za účinnosti ustanovenia § 10 vyhlášky účinného do 31. 06. 2010. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o priznaní odmeny správkyni podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že správkyni priznal paušálnu odmenu za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov v sume 2.323,57 Eur a 20 % DPH v sume 464,71 Eur, spolu v sume 2.788,28 Eur, odmenu z výťažku 48,-- Eur a 20 % DPH v sume 9,60 Eur, spolu v sume 57,60 Eur a náhradu hotových výdavkov v sume 54,35 Eur.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal správkyni konkurznej podstaty, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná trovy odvolacieho konania vo výške 77,90 eur za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastupovania, podanie odvolania); 1 úkon 31,54 eur + 1 x náhrada režijného paušálu 7,41 eur - § 14 ods. 1 písm. a/, b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.