Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 342557

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: GROTTO, a.s., so sídlom Sokolská 1/b, 811 04 Bratislava, IČO: 35 719 184, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka: GROTTO, a.s., so sídlom Sokolská 1/b, 811 04 Bratislava, IČO: 35 719 184

Súd potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka: GROTTO, a.s., so sídlom Sokolská 1/b, 811 04 Bratislava, IČO: 35 719 184, v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 08.04.2013, ktorý je prílohou tohto uznesenia.

Súd končí reštrukturalizáciu dlžníka: GROTTO, a.s., so sídlom Sokolská 1/b, 811 04 Bratislava, IČO: 35 719 184.

Navrhovateľ, ktorý je dlžníkom sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.07.2012 domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Navrhovateľ spolu s návrhom na povolenie reštrukturalizácie predložil súdu reštrukturalizačný posudok vypracovaný správcom: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 31 816 207, značka správcu: S 483, zoznam majetku, zoznam záväzkov, zmluvné a iné prehľady, zoznam spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku vyhotovenú k 31.12.2011 spolu so správou nezávislého audítora D.M.K.AUDIT s.r.o., so sídlom Špitálska 53, 811 08 Bratislava a internetový výpis z obchodného registra.

Okresný súd uznesením zo dňa 31.07.2012, č.k. 6R/2/2012-152, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.08.2012 začal reštrukturalizačné konanie voči Dlžníkovi.

Uznesením č.k. 6R/2/2012 zo dňa 15.08.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2012, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka : GROTTO, a.s., so sídlom Sokolská 1/b, 811 04 Bratislava, IČO: 35 719 184, ustanovil JUDr. Danu Jelinkovú Dudzíkovú, so sídlom Dunajská 25, 811 08 Bratislava, IČO: 31 816 207, značka správcu: S 483 do funkcie správcu (ďalej len „Správca“), vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu.

Dňa 18.04.2013 bol súdu doručený Návrh Dlžníka ( ďalej aj „Predkladateľ plánu“), na potvrdenie plánu. Súčasťou návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu bola Zápisnica zo schvaľovacej schôdze Dlžníka, predmetom rokovania ktorej bolo v bode 3 uvedené „Hlasovanie o prijatí plánu“ v zmysle § 148 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR)“.

Hlasovanie o reštrukturalizačnom pláne prebehlo nasledovne:

Skupina č. 1: Skupina zabezpečeného veriteľa: Slovenská sporiteľňa, a.s.

V tejto skupine bola v zmysle plánu zaradená pohľadávka jedného veriteľa, a síce Slovenská sporiteľňa a.s., s počtom hlasov 507.000. Jediný veriteľ v tejto skupine, Slovenská sporiteľňa a.s., hlasoval za prijatie reštrukturalizačného plánu.

Skupina prijala a schválila reštrukturalizačný plán.

Skupina č. 2: Skupina zabezpečeného veriteľa: ČSOB Leasing, a.s.

V tejto skupine bola v zmysle plánu zaradená pohľadávka jedného veriteľa, a síce ČSOB Leasing, a.s., s počtom hlasov 157.261. Jediný veriteľ v tejto skupine, ČSOB Leasing, a.s., hlasoval za prijatie reštrukturalizačného plánu.

Skupina prijala a schválila reštrukturalizačný plán.

Skupina č. 3: Skupina nezabezpečených veriteľov

V tejto skupine hlasovali veritelia s celkovým počtom hlasov 6.705.657 hlasov, proti jeho prijatiu hlasovali veritelia s celkovým počtom hlasov 730.602 hlasov. Celkový počet všetkých hlasujúcich nezabezpečených veriteľov je 7.436.259 hlasov. Na účely hlasovania Správca určil 1% zo sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov v tejto skupine, a teda z celkového počtu hlasujúcich veriteľov. V zmysle vyššie uvedeného Správca určil, že hlasovať podľa hláv sú oprávnení veritelia, ktorí majú pohľadávku vyššiu ako 74.362,59,- € a teda majú viac ako 74.362 hlasov.

Skupina prijala a schválila reštrukturalizačný plán. Hlasovanie:

Hlasovanie podľa výšky pohľadávok: ZA: 6.705.657 hlasov, PROTI: 730.602 hlasov, ZDRŽAL SA: nikto.

Hlasovanie podľa hláv: ZA: 6 veriteľov, PROTI: 3 veritelia, ZDRŽAL SA: 0 veriteľov.

Skupina č. 4: Skupina podriadených veriteľov

Do tejto skupiny bolo zaradené pohľadávky 4 veriteľov.

Aj v tejto skupine sa na prijatie plánu vyžaduje splnenie podmienky v zmysle § 148 ods. 1 písm. b) ZKR, teda aby v skupine nezabezpečených pohľadávok hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok v tejto skupine, ak ich hlasy v tejto skupine presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok.

Skupina prijala a schválila reštrukturalizačný plán. Hlasovanie:

Hlasovanie podľa výšky pohľadávok: ZA: 7.204.425 hlasov, PROTI: nikto, ZDRŽAL SA: nikto.

Hlasovanie podľa hláv: ZA: 4 veritelia, PROTI: 0 veriteľov, ZDRŽAL SA: 0 veriteľov.

V zmysle § 148 ods. 1 písm. d) ZKR sa vyžaduje, aby za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti. Na schvaľovacej schôdzi boli prítomní veritelia s celkovým počtom 15.304.945 hlasov.

Prítomní veritelia schválili reštrukturalizačný plán dlžníka. Hlasovanie:

Hlasovanie podľa výšky pohľadávok: ZA: 14.574.343 hlasov, PROTI: 730.602 hlasov, ZDRŽAL SA: nikto.

S poukazom na vyššie uvedené hlasovanie Správca skonštatoval, že reštrukturalizačný plán dlžníka bol schválený všetkými 4 skupinami a celkovou väčšinou hlasov účastníkov plánu v súlade s ust. § 148 ods. 1 písm. a), b) a d).

Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že schvaľovacia schôdza prijala reštrukturalizačný plán dlžníka: GROTTO, a.s., so sídlom Sokolská 1/b, 811 04 Bratislava, IČO: 35 719 184.

Dňa 09.04.2013 boli súdu doručené odôvodnené námietky veriteľa: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 10, 813 63 Bratislava (ďalej len „Sociálna poisťovňa“). Vychádzajúc z námietok, Sociálna poisťovňa má za to, že reštrukturalizačný plán je v rozpore s osobitnými predpismi, a to zák. č 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a tiež zák. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci. Sociálna poisťovňa má za to, že reštrukturalizačný plán, ktorý Dlžník predložil na schvaľovacej schôdzi je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. S poukazom na námietky, Sociálna poisťovňa je názoru, že reštrukturalizačný plán je nedostatočne spracovaný, predkladateľ plánu nevenoval dostatočnú pozornosť podkapitole, ktorá by sa zaoberala porovnaním postavenia veriteľov v prípade konkurzu, a rovnako chýba odhad nákladov v prípade konkurzu.

Sociálna poisťovňa ďalej uviedla, že má za to, že Správca v reštrukturalizačnom konaní porušil svoje povinnosti v zmysle ust. § 129 ods. 2 ZKR, nakoľko Dlžník si neplní odvodové povinnosti riadne a včas. Správca je pritom povinný sledovať vývoj finančnej a obchodnej situácie dlžníka, a ak sa táto zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa ust. § 231 ods. 1 písm. f) zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, 1) invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Veriteľ v tejto súvislosti uviedol, že nie je oprávnený odpustiť, odložiť splatnosť poistného či inak tolerovať neplnenie si zákonných povinností zamestnávateľa. Na základe tohto ust. by sa schválenie reštrukturalizačného plánu považovalo za porušenie zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.

V zmysle vyššie uvedeného Veriteľ navrhol, aby súd v zmysle § 154 ods. 1 písm. d) ZKR, zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka, nakoľko tento je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 129 ods. 2 ZKR, Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka. Ak sa finančná situácia alebo obchodná situácia dlžníka zmení tak, že nemožno odôvodnene predpokladať úspešné skončenie reštrukturalizácie, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 132 ods. 1 ZKR, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len "schvaľovacia schôdza") a súdu dlžník.

Podľa § 140 ods. 1 ZKR záväzná časť plánu môže obsahovať aj záväzok inej osoby ako dlžníka, akcionára dlžníka alebo veriteľa prihlásenej pohľadávky, ak so vznikom záväzku súhlasí; prílohu plánu musí v tomto prípade tvoriť súhlasný prejav vôle tejto osoby so vznikom záväzku, inak záväzok ani v prípade potvrdenia plánu súdom nevznikne.

Podľa § 140 ods. 2 ZKR záväzok podľa odseku 1 môže spočívať najmä v pristúpení k záväzku dlžníka alebo preberajúcej osoby, ručení za ich záväzky alebo inom zabezpečení ich záväzkov, darovaní majetku dlžníkovi alebo preberajúcej osobe, prípadne vo vzdaní sa práva voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe alebo v odpustení ich dlhu.

Podľa § 143 ZKR záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby

a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu,

b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti,

c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov,

d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.

Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.

Podľa § 151 ods. 1 ZKR plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 151 ods. 2 ZKR návrh na potvrdenie plánu možno za podmienok ustanovených v § 152 podať, aj keď plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo odsúhlasený dlžníkom.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím alebo plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 155 ods. 4 ZKR ak plán neurčuje inak, plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

Podľa § 155 ods. 5 ZKR ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

Podľa § 156 ZKR zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.

Dňa 18.04.2013 bola súdu doručená zápisnica zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 08.04.2013, ktorej súčasťou bol schválený reštrukturalizačný plán Dlžníka. Na účely plánu vytvárajú nasledujúce základné skupiny :

I. Skupina zabezpečeného veriteľa: Slovenská sporiteľňa, a.s.

II. Skupina zabezpečeného veriteľa: ČSOB Leasing, a.s.

III. Skupina nezabezpečených veriteľov

IV. Skupina podriadených veriteľov

S poukazom na priloženú zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, ktorá v bode 3 programu schvaľovacej schôdze obsahuje hlasovanie o prijatí plánu je zrejmé, že všetky vytvorené skupiny hlasovali za prijatie plánu.

Súd preskúmajúc zápisnicu o hlasovaní zistil, že Správca na účely hlasovania v skupine nezabezpečených veriteľov, pri výpočte 1% vychádzal z celkového počtu hlasujúcich nezabezpečených veriteľov. S poukazom na ust. § 148 ods. 1 písm. b) ZKR je však zrejmé, že na účely hlasovania, sa 1% vypočíta zo zistenej sumy všetkých pohľadávok, ktoré sú zistené čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, a teda nie zo sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov. S poukazom na vyššie uvedený rozpor, súd dňa 27.03.2013 vyzval Správcu, aby uviedol správny výpočet 1%, nakoľko tento údaj je rozhodujúci pre posúdenie, ktorí veritelia boli oprávnení na schvaľovacej schôdzi hlasovať, a zároveň, aby uviedol, zoznam veriteľov, ktorých zistená pohľadávka je vyššia ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, a teda zoznam veriteľov ktorí by inak boli oprávnení na schvaľovacej schôdzi hlasovať.

Dňa 30.04.2013 bola súdu doručená odpoveď Správcu na výzvu súdu (ďalej len „Odpoveď). S poukazom na Odpoveď, Správca skonštatoval, že zistená suma všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti v skupine nezabezpečených veriteľov je 10.141.053,99,-€. S poukazom na uvedené, v skupine nezabezpečených veriteľov boli oprávnení hlasovať veritelia, ktorých pohľadávka zistená čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti je vyššia ako 1% z 10.141.053,99,-€, a teda boli oprávnení hlasovať veritelia s pohľadávkou vyššou ako 101.410,54,-€.

Vychádzajúc ďalej z Odpovede, na schvaľovacej schôdzi hlasovalo v skupine nezabezpečených veriteľov celkovo 9 veriteľov, z ktorých 6 hlasovali za prijatie plánu a 3 hlasovali proti jeho prijatiu. Pokiaľ by Správca pri určení 1% kvóra na hlasovanie vychádzal z celkovej sumy zistených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, boli by na schôdzi oprávnení hlasovať len tí nezabezpečení veritelia, ktorých pohľadávka je vyššia ako101.410,54,-€. V posudzovanom prípade, by teda bolo oprávnených hlasovať 6 veriteľov zo skutočne na schôdzi hlasujúcich 9 veriteľov. Nezabezpečení veritelia, ktorí by skutočne boli na schvaľovacej schôdzi oprávnení hlasovať hlasovali nasledovane:

Hlasovanie:

Hlasovanie podľa výšky pohľadávok: ZA: 6.345.457 hlasov, PROTI: 474.360 hlasov, ZDRŽAL SA: nikto.

Hlasovanie podľa hláv: ZA: 4 veritelia, PROTI: 2 veriteľov, ZDRŽAL SA: 0 veriteľov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že prítomní veritelia by schválili reštrukturalizačný plán dlžníka.

Správca v Odpovedi skonštatoval, že samotná skutočnosť, že pri stanovení 1%kvóra na hlasovanie vychádzal z celkovej sumy zistených pohľadávok hlasujúcich nezabezpečených veriteľov , a nie z celkovej sumy zistených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, nemala žiadny vplyv na schválenie plánu. S poukazom na zápisnicu zo schvaľovacej schôdze bol totiž plán v skupine nezabezpečených veriteľov prijatý väčšinou hlasujúcich veriteľov v pomere 6:3. Pokiaľ by však 1% kvórum Správca stanovil z celkovej sumy zistených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, bol by plán schválený, a to v pomere 4:2. Je teda zrejmé, že pri hlasovaní „podľa hláv“, by nadpolovičná väčšina veriteľov, hlasovala za prijatie plánu. Pokiaľ ide o hlasovanie „podľa hlasov“, vychádzajúc zo zápisnice za prijatie plánu hlasovali veritelia s počtom hlasov 6.524.560 hlasov z celkového počtu 7.436.259 hlasov. Pokiaľ by Správca 1 % kvórum stanovil z celkovej sumy zistených pohľadávok všetkých nezabezpečených veriteľov, veritelia oprávnení hlasovať a zároveň hlasujúci za prijatie plánu by mali spolu 6.345.457 hlasov z celkového počtu 6.819.825 hlasov nezabezpečených veriteľov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že nesprávnym hlasovaním nebolo odňaté žiadnemu z nezabezpečených veriteľov, právo hlasovať o prijatí/neprijatí plánu. Rovnako z uvedeného prepočtu vyplýva, že bez ohľadu na spôsob stanovenia 1% kvóra na hlasovanie v skupine nezabezpečených veriteľov, reštrukturalizačný plán by bol v tejto skupine, rovnako ako ja v ostatných skupinách schválený, a teda nesprávne stanovenie 1% kvóra nemohlo mať nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu.

S poukazom na ust. § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, dôvodom na zamietnutie plánu je skutočnosť, že boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia pri hlasovaní o pláne, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Súd má za to, že Správca nesprávnym výpočtom 1% kvóra na hlasovanie v skupine nezabezpečených veriteľov, porušil ustanovenia o hlasovaní. Pri jeho výpočte totiž nevychádzal zo sumy všetkých pohľadávok veriteľov, zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti v skupine nezabezpečených veriteľov, ale zo sumy pohľadávok hlasujúcich veriteľov, zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti v skupine nezabezpečených veriteľov. Takýmto spôsobom síce došlo k porušeniu ust. ZKR o hlasovaní o pláne, avšak toto porušenie nemožno považovať za podstatné. Vychádzajúc z prepočtu vykonaného Správcom je zrejmé, že aj v prípade správnej aplikácie ust. § 148 ods. 1 písm. b) ZKR pri hlasovaní o reštrukturalizačnom pláne, bol by tento plán schválený, a to tak v hlasovaní podľa počtu hláv ako aj podľa hlasov.

Rovnako má súd za to, že takýto postup nemal nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, nakoľko stanovením nižšieho kvóra nebolo žiadnemu z nezabezpečených veriteľov odňaté právo hlasovať o prijatí resp. neprijatí plánu. Nakoľko ust. § 154 ods. 1 písm. a) ZKR predpokladá ako dôvod zamietnutia plánu, kumulatívne splnenie dvoch podmienok v podobe podstatného porušenia ustanovenia ZKR pri hlasovaní o pláne, a zároveň nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, je zrejmé, že v posudzovanom prípade tieto skutočnosti neboli naplnené súčasne. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že v tomto prípade nedošlo k naplneniu podmienok predpokladaných v ust. § . § 154 ods. 1 písm. a) ZKR.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že za prijatie plánu zároveň hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov, počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok. V posudzovanom prípade teda boli splnené ust. § 148 ods. 1 písm. a), b) a d) ZKR, a teda reštrukturalizačný plán dlžníka bol schvaľovacou schôdzou prijatý.

Vychádzajúc zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze, Sociálna poisťovňa hlasovala na schvaľovacej schôdzi proti prijatiu plánu a navyše do zápisnice zo schvaľovacej schôdze uplatnila podľa ust. § 157 ods. 1 ZKR námietku proti prijatiu plánu. Vo svojom podaní namieta najmä zaradenie svojej nezabezpečenej pohľadávky do skupiny pre ostatné nezabezpečené pohľadávky s mierou uspokojenia vo výške 10 %, ako aj odklad splatnosti znížených záväzkov, ktorý nie je možné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení realizovať. Sociálna poisťovňa má ďalej za to, že Dlžník si neplní svoje odvodové povinnosti riadne a včas , a teda ani neuhrádza prednostné pohľadávky v lehote splatnosti, pričom požiadala o zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky.

Čo sa týka námietky Sociálnej poisťovne, ohľadne porušenia povinností Dlžníka tým, že si neplní svoje odvodové povinnosti riadne a včas, a teda ani neuhrádza prednostné pohľadávky v lehote splatnosti, zástupca Dlžníka uviedol, že po začatí reštrukturalizácie došlo k výraznej redukcii počtu zamestnancov dlžníka, s čím boli spojené zvýšené odvodové povinnosti dlžníka súvisiace s odstupným pre zamestnancov. Tieto si však Dlžník v priebehu reštrukturalizácie uhradil, a mesačné preddavky na sociálne poistenie si Dlžník plní riadne a včas. Jedinou aktuálnou podlžnosťou je suma garančného poistenia, ktorú však Dlžník prisľúbil v krátkom čase uhradiť.

Pokiaľ ide o žiadosť Sociálnej poisťovne o zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, táto bola správcovi doručená dňa 27.03.2013. Je teda zrejmé, že v posudzovanom prípade, Sociálna poisťovňa v zákonom stanovenej lehote využila svoje právo, a požiadala predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu. Vychádzajúc zo záznamu z rozpravy, predkladateľ tomuto návrhu nevyhovel. Poukázal na skutočnosť, že pri vytváraní skupín veriteľov postupoval v súlade s ust. § 137 ZKR, v zmysle ktorého bol povinný vytvoriť dve skupiny pre zabezpečených veriteľov, jednu pre nezabezpečených veriteľov a jednu pre podriadených veriteľov. Ako uvádza predkladateľ plánu, nepovažoval za potrebné, rozdeliť nezabezpečených veriteľov do viacerých samostatných skupín. Ich pohľadávky síce vznikli z rôznych právnych dôvodov, ale v zásade ani jeden z nich nemá v rámci reštrukturalizačného konania nadradené postavenie voči ostatným.

Štátnou pomocou akou takou, sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním, poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Podľa tohto vymedzenia sa určí, či príslušný veriteľ je poskytovateľom štátnej pomoci, a určí sa, či jeho hlasovanie za prijatie plánu predstavujú hlasy „ za “ alebo „ proti “. Je pritom právne irelevantné, ako taký veriteľ hlasuje, resp. nehlasuje, pretože ak môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, považuje sa ex lege za hlasujúceho proti. V zmysle uvedeného je zrejmé, že zaradenie Sociálnej poisťovne do skupiny poskytovateľov štátnej pomoci nie je vždy jednoznačné. Pre posúdenie, či má byť veriteľ zaradený do tejto skupiny je rozhodujúca skutočnosť, či sa potenciálny poskytovateľ štátnej pomoci správa ako bežný trhový veriteľ, a teda či hlasuje za riešenie , ktoré mu fakticky prinesie lepšie uspokojenie ako keby hlasoval proti. O štátnu pomoc totiž nepôjde v situácii, ak potenciálny poskytovateľ tejto pomoci hlasuje za prijatie reštrukturalizačného plánu, ktorý mu má priniesť lepšie postavenie ako prípadné konkurzné konanie.

V posudzovanom prípade bola Sociálna poisťovňa zaradená do skupiny nezabezpečených veriteľov. Z jednotlivých ustanovení ZKR pritom nevyplýva výslovná povinnosť predkladateľa plánu, zaradiť do samostatnej skupiny tých veriteľov, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci. Je teda zrejmé, že predkladateľ plánu nijakým spôsobom neporušil ustanovenia ZKR o vytvorení jednotlivých skupín.

Pokiaľ ide o námietku Sociálnej poisťovne, že Dlžník si neplní odvodové povinnosti riadne a včas, a teda ani neuhrádza prednostné pohľadávky v lehote splatnosti, čím došlo zo strany Správcu k porušeniu ust. § 129 ods. 2 ZKR, súd má za to, že zo strany Správcu nedošlo k porušeniu povinností, a rovnako uvedené nezakladá povinnosť Správcu požiadať súd o vyhlásenie konkurzu. Ust. § 129 ods. 2 ZKR totiž predpokladá zásadnú zmenu finančných a obchodných pomerov, následkom čoho je odôvodnený predpoklad, že reštrukturalizácie nemôže byť úspešná. V posudzovanom prípade Dlžník uviedol, že aj napriek zvýšeným odvodovým povinnostiam počas reštrukturalizácie, sa snažil tieto hradiť a teda jedinou aktuálnou podlžnosťou Dlžníka voči Sociálnej poisťovni je suma vyplatenej dávky garančného poistenia. Súd má za to, že uvedené ešte neindikuje záver o zásadnej zmene finančnej či obchodnej situácie, dôsledkom ktorej by bola zákonná povinnosť Správcu, požiadať súd o vyhlásenie konkurzu.

Rovnako námietka Sociálnej poisťovne, že plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, sa javí ako nedôvodná. V posudzovanom prípade bol reštrukturalizačný plán schválený v každej z vytvorených skupín, potrebnou väčšinou hlasov. Je pritom malý predpoklad, že by veritelia schválili plán, ktorý by bol v rozpore s ich spoločnými záujmami. Sociálna poisťovňa rozpor so spoločným záujmom odôvodňuje nedostatočnou komparáciou spôsobu hradenia pohľadávok v prípade konkurzu a v prípade reštrukturalizácie. Súd má za to, že reštrukturalizačný plán Dlžníka nie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Reštrukturalizácia totiž predpokladá nielen vyššiu mieru uspokojenia veriteľov prípade konkurzu, ale rovnako aj garanciu udržania pracovných miest. Okrem vyššie uvedeného úspešná reštrukturalizácia ráta s očakávanými výnosmi z hospodárenia Dlžníka približne vo výške 2.984.000,-€, čo sú výnosy, s ktorými v prípade vyhlásenia konkurzu rátať nemožno, nakoľko by prípadným vyhlásením konkurzu neexistovala možnosť pokračovať v prevádzke.

S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že pri zvážení potenciálneho vyhlásenia konkurzu v dôsledku zamietnutia plánu, nemôže izolovane prihliadať na záujem jediného veriteľa. Preto zákonodarca v ust. § 154 ods. 1 písm. d) ZKR zakotvil legitímnu požiadavku podstatného rozporu so spoločným záujmom veriteľov, a nie len rozporu so záujmom niektorého z veriteľov. Tým že veritelia na schvaľovacej schôdzi jednoznačne prejavili svoju vôľu byť reštrukturalizačným plánom viazaní, je nedôvodné domnievať sa, že by hlasovali za jeho prijatie pokiaľ by bol v rozpore s ich spoločným záujmom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že veriteľ: Sociálna poisťovňa, nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, že by plán bol v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, a teda nie je daný dôvod na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods. 1 písm. d) ZKR.

Súd po preskúmaní predchádzajúceho postupu správcu dlžníka, dlžníka, veriteľov a veriteľských orgánov v tomto reštrukturalizačnom konaní, ako aj predloženého reštrukturalizačného plánu, nezistil skutočnosti predpokladané v § 154 ods. 1 ZKR, pre ktoré by musel reštrukturalizačný plán zamietnuť. Reštrukturalizačný plán zároveň nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov, keď za tento spoločný záujem je potrebné pokladať dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov (§ 5 ZKR) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní možno odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. c) a d) ZKR].

Vzhľadom na to, že neexistujú dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu, súd reštrukturalizačný plán v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 18.04.2013potvrdil. O skončení reštrukturalizácie rozhodol súd podľa ustanovenia § 153 ods. 1 ZKR.

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( § 198 ods. 1 ZKR ).

Prílohu tohto uznesenia tvorí reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Plán je súčasťou súdneho spisu.