Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 352325

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: ARGON, s.r.o., Vrančovičova 2, 841 03 Bratislava, IČO: 35 817 534, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka SEG Residential I, s.r.o., Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 35 916 559, zastúpeného advokátskou kanceláriou MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o odvolaní veriteľa ARGON, s.r.o., Vrančovičova 2, 841 03 Bratislava, IČO: 35 817 534, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K/9/2013-233 zo dňa 12.04.2013, takto

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 6K/9/2013-233 zo dňa 12.04.2013 v odvolaním napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Dlžníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi podľa § 19 ods. 3 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 7/2005 Z.z.) pre osvedčenie platobnej schopnosti (správne má ísť o ust. § 19 ods. 1 písm. c/ zák. č. 7/2005 Z.z.). Druhým výrokom rozhodol, že zložiteľovi preddavku súd vracia zaplatený preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1.659,70 eur.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ si uplatnil u dlžníka nárok za vykonanú časť diela. Jednalo sa o faktúru č. 14-2012 na sumu 64.459,25 eur splatnú dňom 08.06.2012, faktúru č. 15 na sumu 611.712,30 eur splatnú dňom 27.06.2012, faktúru č. 17-2012 na sumu 711.661,93 eur splatnú dňom 20.07.2012, pričom dlžník plnil len čiastočne, a to sumu 493.051,61 eur. Na preukázanie svojej pohľadávky navrhovateľ pripojil k návrhu overenú kópiu potvrdenia nezávislého audítora I.. P. Š., ktorý potvrdil skutočnosť, že navrhovateľ o pohľadávke voči dlžníkovi v zostávajúcej sume (pohľadávka z faktúry č. 17-2012 v celkovej výške 711.661,93 eur, z ktorej zostáva uhradiť sumu 523.051,61 eur) účtuje v účtovníctve v súlade s právnymi predpismi a písomnú výzvu na uhradenie pohľadávky. Súčasne značil ďalšieho veriteľa - spoločnosť Plastic People, s.r.o., voči ktorému je dlžník v omeškaní s platením jeho pohľadávky viac ako 30 dní.

Súd uznesením č.k. 6K/9/2013-72 zo dňa 01.03.2013 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi a uznesením č.k. 6K/9/2013-84 zo dňa 13.03.2013 vyzval dlžníka, aby sa v lehote 20 dní od doručenia uznesenia vyjadril a osvedčil svoju platobnú schopnosť. Tento sa podaním doručeným súdu dňa 05.04.2013 vyjadril, že záväzky voči navrhovateľovi ako aj voči ďalšiemu veriteľovi označenému v návrhu na vyhlásenie konkurzu, považuje za sporné. Dlžník mal za to, že nedostatočná špecifikácia rozsahu vykonaných prác v súpisoch vykonaných prác a nepriloženie zmluvou určených príloh k faktúram bráni tomu, aby sa faktúry č. 14-2012, č- 15-2012 a č. 17-2012 stali splatnými. Podľa dlžníka uvedené platí bez ohľadu na to, že dlžník faktúry č. 14-2012 a 15-2012 uhradil v celom rozsahu a faktúru č. 17-2012 uhradil čiastočne. Predmetné úhrady boli vykonané predčasne na základe faktúr, ktoré sa nestali splatnými. Hodnota plnení, ktoré podľa dlžníka nie sú preukázateľne špecifikované, avšak boli ním uhradené, predstavuje nárok dlžníka na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 864.781 eur. Podľa jeho názoru navrhovateľ doposiaľ nepreukázal reálne vykonanie časti diela - v časti prevezenia stavebného odpadu na skládku, uloženie a zneškodnenie stavebného odpadu na skládke zmluvne dohodnutým postupom a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi nakladanie s odpadmi. Doručenie potvrdenia o uložení na skládku je popri podmienke vzniku splatnosti faktúr č. 15-2012 a 17-2012 zároveň podmienkou vzniku nároku navrhovateľa na cenu diela v časti zodpovedajúcej zmluvnej odmene za prevoz stavebného odpadu na skládku, uloženie, zneškodnenie odpadu na skládke vzťahujúceho sa k realizovaným búracím prácam na objektoch uvedených v súpise prác k faktúre č. 15-2012 a súpise prác k faktúre č. 17-2012. Navrhovateľ túto povinnosť doposiaľ nesplnil, preto mu nevznikol nárok na zaplatenie zodpovedajúcej časti ceny diela. Takisto uviedol, že vo vzťahu k označenému veriteľovi nemá žiaden záväzok po lehote splatnosti.

Ďalej dlžník deklaroval zostatok na bankových účtoch v Slovenskej sporiteľne, a.s. v sume 686.058,49 eur, 404,62 eur a vo výške 130.023,99 eur, pričom použitie prostriedkov vo výške 130.023,99 eur je viazané na súhlas Slovenskej sporiteľne, a.s.. Stav hotovosti ku dňu začatia konania predstavuje sumu 627,92 eur a uviedol tiež pohľadávku voči spoločnosti VL INTER, s.r.o. v sume 40.000 eur, pri ktorej s odbornou starostlivosťou predpokladá, že bude uhradená najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania. K uvedenému priložil potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o aktuálnom zostatku na účtoch a čestné vyhlásenie spoločnosti VL INTER, s.r.o.. Dlžník tiež súhlasil s tým, aby konkurzný súd rozhodol vo veci vyhlásenia konkurzu bez pojednávania.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2, § 11 ods. 3, § 19 ods. 1 písm. c/ ods. 2 a § 21 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a § 1 ods. 1 vyhlášky č. 643/2005 Z.z. a dospel k záveru, že dlžníkom namietaná neexistencia pohľadávok označených v návrhu s poukazom na vyjadrenie dlžníka, predložené dôkazy a prílohy, zakladá prinajmenšom spornosť pohľadávok označených v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Vychádzajúc z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s., spolu s vyjadrením dlžníka - majetok dlžníka na jeho účtoch predstavuje ku dňu začatia konkurzného konania sumu 692.564,64 eur, ako aj stav hotovosti v sume 627,92 eur a tiež pohľadávku dlžníka voči spoločnosti VL INTER, s.r.o. vo výške 40.000 eur, čo považoval súd za preukázanie platobnej schopnosti dlžníka, keďže celková suma vo výške 733.192,56 eur by postačovala na úhradu pohľadávok označených v návrhu. Na záver uviedol, že nie je úlohou konkurzného súdu zaoberať sa riešením otázky spornosti pohľadávok, na podklade ktorých bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ - veriteľ. V prvom rade namietal podklady dlžníka smerujúce k osvedčeniu jeho platobnej schopnosti pre ich nepreskúmateľnosť. Len bežným porovnaním zoznamu všetkých bankových účtov dlžníka s prehľadom zostatkov ku dňu začatia konkurzného konania, resp. prílohy č. 2 a prílohy č. 5 zistil, že údaje v nich obsiahnuté nekorešpondujú, a to aj napriek tomu, že má ísť o listiny vyhotovené súčasne ku dňu začatia konkurzného konania, t.j. ku dňu 09.03.2013. Podľa prílohy č. 2 zostatok účtu č. 5017304564/0900 vedeného v Slovenskej sporiteľni, a.s., predstavuje sumu 404,62 eur, hoci podľa prílohy č. 5 má ísť o zostatok v sume 192.415,56 eur. K tomuto rozporu neposkytol dlžník žiadne vysvetlenie. Z toho dôvodu vyvolávajú predložené listiny dôvodné pochybnosti o reálnosti údajov v nich uvedených.

Ďalej poukázal na to, že dlžník sa snaží vytvoriť dojem, že je platobne schopný a že neeviduje žiadne peňažné záväzky voči veriteľovi, resp. spoločnosti Plastic People, s.r.o.. Podľa názoru odvolateľa stav veci je iný. Tvrdenia dlžníka sú účelové a evidentne špekulatívne. Zrejmé je to napríklad zo súvahy Úč POD 1-01, podľa ktorej zostatok na účtoch v banke ku dňu 31.12.2012 predstavoval sumu 332.671 eur. Podľa Hlavnej knihy dlžníka však ku dňu 09.03.2013 predstavuje zostatok na účtoch v banke sumu 1.008.500,31 eur. Z toho vyplýva, že v čase od 01.01.2013 do 09.03.2013 bol zostatok navýšený o sumu 833.017,66 eur. Podľa názoru veriteľa uvedená suma predstavuje cudzie zdroje, ktoré dlžník zhromaždil od času, kedy veriteľ prvýkrát avizoval dlžníkovi existenciu podmienok na začatie konkurzného konania, a teda sa jedná o prostriedky zhromaždené za účelom vytvorenia dojmu o neexistencii podmienok na vyhlásenie úpadku dlžníka. Tieto prostriedky netvoria „jeho“ finančný majetok v zmysle legálnej definície ust. § 1 ods. 1 vyhlášky 643/2005 Z.z.. Vyššie uvedená suma je podľa Hlavnej knihy dlžníka tvorená viacerými pôžičkami, primárne čerpanými od spriaznených osôb, od subjektov označených ako European Rentals, Hamilton Reality, Hamilton Egineering, JHF Real Estate, s.r.o. atď.. Ide o finančné prostriedky, ktoré boli poukazované na účet dlžníka dodatočne, zrejme účelovo, v snahe vyhnúť sa konkurznému konaniu.

K spornosti pohľadávky odvolateľ uviedol, že dňa 15.05.2012 uzavreli účastníci zmluvu o dielo, ktorej obsahom bolo zhotovenie diela „Čistenie objektov, odpájanie objektov od energií a asanácia objektov, k.ú. Bratislava I. - R., S. O.“ (ďalej len zmluva). Veriteľ záväzky prevzal a na ich základe riadne plnil. Vykonal všetky úkony potrebné k naplneniu diela, t.j. zabezpečil čistenie a vypratanie areálu, určených objektov, odstavenie inžinierskych sietí a realizáciu búracích prác. Za vykonanú prácu si uplatnil svoj nárok samostatnými účtovno-daňovými dokladmi (faktúra č. 14-2012, 15-2012, 17-2012). Dlžník účelovo poukazoval na vybrané ustanovenia zmluvy s tým, že poprel reálny stav veci. Podľa bodu 5.1 zmluvy zaplatí objednávateľ na základe faktúr, ktoré zhotoviteľ vystaví v súlade s touto zmluvou a postupom zhotovenia diela a doručí ju objednávateľovi. Podľa bodu 5.2 zmluvy je zhotoviteľ povinný predložiť na posúdenie a vecnú kontrolu správnosti súpisy vykonaných prác s podrobnými výkazmi množstiev s presným vyznačením figúr v súlade s vyfaktúrovanými celkami, v súlade s príslušnými STN (ďalej len kontrolovateľné podklady). Bez splnenia tejto podmienky sa vystavené faktúry nestanú splatnými­. Podľa bodu 5.3 zmluvy je kompletnosť kontrolovateľných podkladov v zmysle bodu 5.2 nevyhnutným podkladom na skontrolovanie vykonaných prác. Objednávateľ má 5 dní na kontrolu predložených dokladov. V prípade, že neoznámi výhrady k predloženým dokladom v tejto lehote, má sa za to, že s nimi súhlasí a zhotoviteľ je oprávnený vystaviť faktúru v zmysle nasledujúcej vety. Veriteľ dlžníkovi predložil všetky relevantné podklady, z ktorých boli naisto zrejmé súpisy prác. Išlo o preberacie protokoly, ktorých prílohou boli zmluvne požadované listiny a fotodokumentácia. Odvolateľ preberacie protokoly priložil k odvolaniu. Dlžník nikdy nenamietal nedostatky faktúr, tieto prevzal a na ich základe istinu plnil. Faktúru č. 14-2012 uhradil jednorázovo, faktúru č. 15-2012 uhradil postupne a faktúru č. 17-2012 zaplatil čiastočne v sume 118.610,32 eur, pričom vo zvyšku ostal platobne nečinný. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 407 Obchodného zákonníka a uzavrel, že ak dlžník záväzok plnil, hoci len čiastočne, daný postup má v zmysle právnej úpravy za následok uznanie zvyšku záväzku, nakoľko záväzok daný predmetnou faktúrou dlžník nikdy nerozporoval. Dlžník nesporne vyjadril prísľub zaplatiť dlh, ktorý uznal čo do dôvodu, ako aj jeho výšky, nielenže jednotlivé faktúry prijal do svojho účtovníctva a podľa nich plnil, ale postupoval tak aj vo vzťahu k daňovým orgánom. Podľa veriteľovi dostupných informácií si dlžník z ceny dodanej služby podľa faktúry č. 14- 2012, 15-2012 a pravdepodobne aj faktúry č. 17-2012 uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty, a teda aj z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie dlžníka o spornosti pohľadávky. Nárok na zdaniteľné plnenie vzniká okamihom uskutočnenia zdaniteľného plnenia a dlžník k nemu obdržal daňový doklad. Dlžník teda sám uznal, že pohľadávka veriteľa legálne existuje a že služba bola skutočne dodaná. Uvedené potvrdzujú výsledky daňovej kontroly, podľa ktorej neboli zistené žiadne pochybenia na strane veriteľa a dlžníka.

Odvolateľ spochybnil vierohodnosť listín predložených súdu s poukazom na to, že konateľ dlžníka, ktorý mal byť autorom predloženého vyjadrenia, slovenský jazyk neovláda, a teda jednotlivé tvrdenia nevie posúdiť či vyhodnotiť. Tiež uviedol, že daňové priznanie, ktoré bolo predložené ako listinný dôkaz, muselo byť vzhľadom na formu daňovému úradu predložené v listinnej podobe, o čom daňový úrad vydáva potvrdenie, teda nie je zrejmé, či ide o identický materiál. Dlžník neverifikoval ani pravdivosť samotných listín - výpisov z účtu, na základe ktorých sa snaží vybudovať dojem o platobnej schopnosti. Z obsahu samotného vyjadrenia sú zrejmé a nesporné rozdiely vyplývajúce z prílohy č. 2 a č. 5 a nepochopenie pojmu „jeho finančný majetok“ v zmysle legálnej definície ust. § 1 ods. 1 vyhlášky č. 643/2005.

Ďalej konštatoval, že dlžník je podľa jeho vlastných údajov od roku 2008 v permanentnej strate, od roku 2008 hospodári s dlhodobou stratou viac ako 8.000.000 eur s tým, že len za posledný rok dosiahol stratu 1.367.547,12 eur. Dlžník má úver v hodnote 22.686.032 eur, pričom jediným zdrojom príjmu je prenájom nehnuteľností nadobudnutých z úverových zdrojov prostredníctvom spoločnosti VL INTER, s.r.o., ktorá mu platí nájomné. Príjem dlžníka z nájomného tak predstavuje do 09.03.2013 len 50.000 eur/mesačne. Pri uvedenom príjme je splatenie dlhu peňažnému ústavu nereálne.

Na záver poukázal na bezvýznamnosť čestného prehlásenia spoločnosti VL INTER, s.r.o. o tom, že disponuje hotovosťou 40.000 eur. Ide o sumu, ktorá nepostačuje ani len na uhradenie úrokov z úveru a ide o finančné prostriedky tretej osoby. Pokiaľ by spoločnosť VL INTER, s.r.o. cestou konateľa, ktorý je konateľom dlžníka, mala vydávať doklady významné pre posúdenie finančnej situácie dlžníka, mala podľa názoru veriteľa predložiť dôkaz o titule, na základe ktorého má dlžníkovi plniť a predložiť dôkaz o existencii vlastných finančných zdrojov.

Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu sa vyjadril dlžník, pričom nesúhlasil s názorom veriteľa, že peňažné prostriedky poskytnuté dlžníkovi tretími osobami, nemožno považovať za finančný majetok dlžníka v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky č. 643/2005 Z.z.. Uvedené ustanovenie stanovuje legálnu definíciu finančného majetku dlžníka na účely určenia platobnej neschopnosti dlžníka. Medzi zložkami finančného majetku, ktorú predstavujú finančný majetok dlžníka na účely určenia platobnej neschopnosti dlžníka, sa nachádzajú aj pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace. Vyhláška nestanovuje žiadne ďalšie požiadavky, resp. obmedzenia na tieto pohľadávky, a teda ani nijako neobmedzuje pôvod peňazí, z ktorých pohľadávka z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu vznikla. Dlžník zdôraznil, že peňažné prostriedky z prípadnej pôžičky alebo úveru prechádzajú poskytnutím pôžičky alebo úveru do vlastníctva dlžníka, a teda sú z hľadiska právneho „jeho“ majetkom, čo dlžník považuje za v právnej teórii aj praxi nesporný právny fakt.

Ohľadom námietky veriteľa, že podľa prílohy č. 2 zostatok účtu č. 5017304564/0900, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., predstavuje sumu 404,62 eur, hoci podľa prílohy č. 5 - hlavná kniha dlžníka - má ísť o zostatok v sume 192.415,56 eur, dlžník zastával názor, že na účely posúdenia jeho platobnej schopnosti bol pre súd smerodajný bankový výpis z účtu, nakoľko súd požadoval od dlžníka hlavnú knihu iba pre potreby zistenia stavu hotovosti a pokladne. Zvyšná časť hlavnej knihy je pre účely rozhodovania konkurzného súdu bezpredmetná, nakoľko nebola konkurzným súdom vyžiadaná. Takisto uviedol, že softwarový program sa oficiálne preklápa a uzatvára účtovnou závierkou až po doúčtovaní všetkých operácii roku 2012 a po kontrole daňového poradcu, k čomu pravidelne dochádza koncom marca bežného roka. Preto aj údaj v hlavnej knihe dlžníka k 9.3.2013 vo vzťahu k zostatku na účte č. 5017304564/09000 bol odlišný od stavu na tomto účte podľa výpisu z banky.

Ohľadom spornosti záväzku veriteľa uviedol, že tvrdenie pravosti domnelých pohľadávok prezentované veriteľom a prijatie záveru o ich existencii nie je vecou konania o vyhlásenie konkurzu, pretože konkurzný súd zásadne nevykonáva dokazovanie v rozsahu potrebnom na vyriešenie otázok sporných medzi veriteľom a dlžníkom. V prípade, ak je veriteľ názoru, že má akúkoľvek splatnú pohľadávku voči dlžníkovi, môže ju uplatniť v bežnom sporovom konaní žalobou na plnenie a riadne svoju domnelú pohľadávku preukazovať. Uplatňovanie sporných pohľadávok veriteľa cestou podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, najmä v situácii, keď spornosť pohľadávok je dlžníkom dlhodobo namietaná, je neprijateľné. V ďalšom texte vyjadrenia sa dlžník zameral na špecifikovanie jednotlivých skutočností vedúcich k spornosti jeho záväzku, predovšetkým poukázal na nedostatky v jednotlivých faktúrach vystavených veriteľom, ktoré nespĺňali požiadavky predpokladané zmluvou. Poukázal tiež na to, že v súlade s bodom 13.1 písm. d/ zmluvy oprávnene odobral veriteľovi zhotovenie diela v rozsahu zodpovedajúcom častiam diela vzťahujúcim sa k objektu SO108, SO109, SO111. Dôvodom pre takýto postup dlžníka bola okolnosť, že prinajmenšom plnenie „odstávka inžinierskych sietí“ nevykonal veriteľ riadne a jeho plnenie malo vady, pričom vadnosť plnenia veriteľ ani v primeranej lehote, ktorá mu bola na tento účel poskytnutá, neodstránil a o ich odstránenie ani nejavil záujem. Dlžník tiež namietal, že veriteľ nesprávne vypočítal príslušenstvo k faktúre č. 15-2012 a 17-2012.

Vo vzťahu k protokolom priloženým k odvolaniu veriteľa uviedol, že v prvom rade na tieto nemôže odvolací súd prihliadať. Odvolací súd je v zmysle § 19 ods. 3 ZKR oprávnený v odvolacom konaní posúdiť výlučne to, či súd prvého stupňa na základe predložených dôkazov rozhodol o návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu v súlade so zákonom alebo nie. Bez ohľadu na to však podľa jeho názoru treba zdôrazniť, že veriteľ v súvislosti s protokolmi netvrdil či tento súpis vykonaných prác bol prílohou faktúr v zmysle bodu 5.4.zmluvy ako ani či nimi v súlade s bodom 5.2. zmluvy dostatočne podrobne špecifikoval rozsah vykonaných prác. Podľa dlžníka je nepochybné, že tieto odovzdávacie protokoly neboli ako súpis prác predložené ako príloha faktúr, pričom z ich obsahu v žiadnom prípade nevyplýva dostatočne podrobná špecifikácia rozsahu vykonaných prác.

Ďalej uviedol, že čiastočné plnenie faktúry nemôže mať za následok uznanie zvyšku dlhu, nakoľko v danom prípade nie sú dané žiadne okolnosti v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, z ktorých by bolo možné usudzovať na to, že dlžník plnením uznal aj zvyšok záväzku. Dlžník rozporoval záväzok z faktúry č. 17-2012, čo potvrdil listami adresovanými veriteľovi „Odpoveď na Váš list „Výzva na plnenie a oznam“ datovaný dňom 12.12.2012“ zo dňa 07.01.2012, ako aj listom „Odpoveď na Váš list označený ako „Oznam“ datovaný dňom 22.01.2013“ zo dňa 01.02.2013.

Čo sa týka argumentu veriteľa o zaúčtovaní predmetných faktúr do účtovníctva dlžníka, resp. využitia na účely odpočtu dane DPH, tento argument je právne irelevantný, nakoľko je zrejmé, že ide o sporné záväzky.

Spochybňovanie dlžníkom predložených podkladov považoval za neopodstatnené a účelové. Dlžník predložil všetky doklady v súlade s výzvou súdu ako aj relevantnou právnou úpravou. Právna úprava ako ani súd nevyžadovali od dlžníka predkladanie iných listín, resp. iných dôkazov za účelom verifikovania pravdivosti predložených listín. Takisto považoval za irelevantné námietky veriteľa ohľadom údajnej stratovosti podnikania dlžníka a výnosnosti jeho podnikateľských aktivít. Veriteľom tvrdená okolnosť stratovosti podnikania dlžníka nezakladá jeho platobnú neschopnosť, a preto dlžník nemal dôvod, a ani povinnosť sa k takýmto okolnostiam vyjadrovať. Pokiaľ ide o bankový úver, ktorého splátka v zmysle tvrdení veriteľa bola splatná v apríli 2013 v sume 2.000.000 eur, dlžník považoval za potrebné uviesť, že mal povinnosť súdu predložiť zoznam peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania, t.j. 09.03.2012, 30 dní v omeškaní. Dlžník si túto povinnosť splnil. O iných svojich záväzkoch nebol povinný súd informovať. Pri záväzkoch splatných v apríli ani nemohlo v priebehu konania pred súdom prvého stupňa, ukončeného dňa 13.04.2013, dôjsť k ich splatnosti a uplynutiu následnej 30 dňovej lehoty, a preto nemohli byť hodnotené na účely osvedčovania platobnej neschopnosti dlžníka.

Informáciu o existencii pohľadávky voči VL INTER, s.r.o. vo výške 40.000 eur dlžník poskytol v súlade s výzvou súdu, v zmysle ktorej mal dlžník predložiť zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať že budú uhradené najneskôr 30 dní od začatia konkurzného konania. Spoločnosť VL INTER, s.r.o. a dlžník sú ovládané tou istou osobou a majú spoločnú aj osobu konateľa. Úhradu tejto pohľadávky možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, keďže spoločnosť VL INTER, s.r.o. dosahuje dostatočné príjmy z podnájmu nehnuteľného majetku, ktorý má v nájme od dlžníka a čestne vyhlásila, že na svojom účte ku dňu 02.04.2013 disponovala sumou prevyšujúcou výšku pohľadávky dlžníka, 40.000 eur. Je pritom irelevantné poukazovanie veriteľa na výšku tejto pohľadávky, nakoľko dlžník mal povinnosť uviesť všetky takéto pohľadávky.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal dlžník za to, že napadnuté uznesenie je vecne správne, a preto žiadal súd, aby ho potvrdil a dlžníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote.

Napadnutým uznesením príslušný konkurzný súd zastavil konkurzné konanie začaté na návrh veriteľa uznesením č.k. 6K/9/2013 - 72, právoplatným 09.03.2013, voči dlžníkovi SEG Residential I, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 24, Bratislava, z dôvodu, že tento osvedčil svoju platobnú schopnosť.

S ohľadom na veriteľom podané odvolanie je úlohou odvolacieho súdu preskúmať a ustáliť, či súd prvého stupňa postupoval procesne správne, či náležite zistil skutkový stav a či na jeho základe v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z.z., dospel k správnemu právnemu záveru.

Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto odvolací súd neprihliadal na nové tvrdenia a listiny, ktoré navrhovateľ doložil k odvolaniu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že konkurzné konanie sa začalo na základe návrhu veriteľa, ktorý spĺňal formálne náležitosti predpísané zák. č. 7/2005 (§ 11 ods. 1, § 12 ods. 1, 2). Súd prvého stupňa v uznesení č.k. 6K/9/2013 - 84 uložil označenému dlžníkovi povinnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 bod 1/ písm. 1a - 1ad a tiež ho podľa bodu 1c poučil o trestnoprávnych následkoch neplnenia si povinností v konkurze. V súlade s ustanovením § 19 ods. 1 bod 2/ vyzval dlžníka na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím vo veci konkurzu bez nariadenia pojednávania; uvedené ustanovenie zabezpečuje účastníkom konania právo na spravodlivý proces, a to veriteľovi v podobe práva podať návrh na vyhlásenie konkurzu a dlžníkovi, proti ktorému návrh smeruje, zabezpečuje predovšetkým právo na vypočutie prostredníctvom verejného pojednávania, na ktorom má právo zúčastniť sa navrhovateľ o ostatní veritelia označení v návrhu. Zákon však umožňuje rozhodnúť o návrhu na vyhlásenie konkurzu aj bez pojednávania, a to v prípade, ak s tým dlžník súhlasí, alebo ak dlžník neosvedčí platobnú schopnosť. Uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 55/2013 dňa 19.03.2013. Preto súd prvého stupňa nepochybil, keď v danom prípade nenariadil pojednávanie.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zdôraznenie tejto skutočnosti považuje za potrené dodať:

Na to, aby súd mohol vyhlásiť konkurz na majetok dlžníka označeného v návrhu veriteľa, musia byť splnené základné podmienky konania v zmysle § 14 zák. č. 7/2005 Z.z., navrhovateľ - veriteľ musí byť aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť a majetok dlžníka postačuje aspoň na úhradu nákladov konkurzu.

Aktívne legitimovaným je taký veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti. Podľa ustálenej konkurznej judikatúry v konkurznom konaní v štádiu do vyhlásenia konkurzu nie je povinnosťou konkurzného súdu vykonávať akékoľvek dokazovanie smerujúce k zisťovaniu oprávnenosti pohľadávok veriteľa, o ktorých tvrdí, že sú oprávnené a splatné. Odvolací súd má za to, že dôvody, ktoré dlžník uviedol vo svojom vyjadrení k návrhu na vyhlásenie konkurzu, pohľadávky, na základe ktorých podal navrhovateľ návrh na vyhlásenie konkurzu, a to úroky z omeškania s platením faktúry č. 15-2012 v sume 4.102,26 eur, nezaplatená časť faktúry č. 17-2013 vo výške 523.051,61 eur a uplatnený úrok z omeškania, relevantne spochybňujú pokiaľ ide o ich právny dôvod i výšku. Nie je povinnosťou dlžníka spornosť pohľadávky meritórne preukázať.

Preukázanie, resp. nepreukázanie spornej pohľadávky musí vždy byť predmetom samostatného sporového konania; teda konkurzný súd nemôže v rámci svojho konania viesť dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť dlžník namieta.

Odvolací súd nemohol akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že zaplatením časti faktúry č. 17-2012 došlo k uznaniu celého záväzku. Z konania dlžníka nemožno usudzovať, že týmto plnením uznáva aj zvyšok záväzku (§ 407 ods. 3 Obch. zák.), keďže už svojím listom, doručeným navrhovateľovi 15.01.2013, teda pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, spochybnil právny základ pohľadávky. Napriek tomu navrhovateľ v návrhu na vyhlásenie konkurzu neodstránil dlžníkom vytýkané nedostatky a nedoložil uplatňované pohľadávky relevantnými dokladmi.

Vzhľadom na uvedené nemôže konkurzný súd na takéto záväzky dlžníka pri posudzovaní jeho platobnej neschopnosti prihliadať.

Doloženie pohľadávky spôsobom, ktorý vyžaduje zákon, bez ďalšieho neznamená, že ide o pohľadávku nespornú. Skutočnosť, že pohľadávka je v zmysle potvrdenia audítora evidovaná v účtovníctve veriteľa, ešte neznamená, že je dôvodne nesporná a v súlade s právom.

Odvolací súd tiež akceptoval vyjadrenie dlžníka, že pohľadávku ďalšieho navrhovateľom označeného veriteľa - spoločnosti Plastic People, s.r.o., neuznáva, keďže listiny s ňou súvisiace nie sú podpísané konateľmi spoločnosti dlžníka, ani doložené relevantným splnomocnením na konanie za spoločnosť, a preto mu nie je známy jej právny základ a ani ju nevedie vo svojom účtovníctve. Uvedené skutočnosti boli spoločnosti Plastic People, s.r.o., oznámené listom z 01.02.2013.

Z vyššie uvedených skutočností preto vyplýva, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky ustanovené v § 12 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. pre veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu.

Z dikcie ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ bod 1a výslovne vyplýva, že dlžník má osvedčiť svoju platobnú schopnosť a podľa výzvy konkurzného súdu mal na ten účel predložiť najmä listinné dôkazy uvedené v bode 1aa až 1ad citovaného ustanovenia; platobnú schopnosť teda nemusí dokazovať. Súd sám dlžníkovu platobnú schopnosť, resp. neschopnosť nezisťuje, ale vykonáva tzv. test platobnej schopnosti, na ktorý slúžia vyžiadané listinné dôkazy a pre ktorý je rozhodným dátumom deň začatia konkurzného konania. Test platobnej schopnosti pozostáva z porovnania sumy všetkých peňažných záväzkov dlžníka 30 dní po lehote splatnosti (s výnimkou tých, pri ktorých dlžník osvedčil ich spornosť) a hodnotou finančného majetku dlžníka, ktorým podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Zb. sú

- peňažné prostriedky,

- pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,

- peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

- peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti a

- peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

Zákon č. 7/2005 ani citovaná vyhláška nestanovujú žiadne ďalšie podmienky pre osvedčenie platobnej schopnosti dlžníka.

Z predložených listinných dôkazov súd prvého stupňa správne ustálil, že finančný majetok dlžníka k 09.03.2013 predstavoval sumu 692.564,64 eur, peňažná hotovosť sumu 627,92 eur a peňažné pohľadávky, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené do 30 dní od začatia konkurzného konania boli v sume 40.000 eur, teda preukázaný finančný majetok v zmysle citovanej vyhlášky predstavoval sumu 733.192,56 eur. Uvedená suma by postačovala aj na úhradu uplatnených pohľadávok navrhovateľa a druhého označeného veriteľa, a to za predpokladu, že boli po práve.

V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, keď dlžník odmieta uhrádzať niektoré peňažné záväzky z dôvodu, že ich neuznáva, alebo aj z iných dôvodov (ako v prejednávanej veci).

Námietky odvolateľa vo vzťahu k skutočnosti, že dlžník predkladal súdu neverifikované listinné dôkazy, odvolací súd neakceptoval, keďže pre účely tohto konania mu z právneho predpisu takáto povinnosť nevyplýva. Za pravosť listín a obsah predložených dôkazov vo väzbe na povinnosti, ktoré obchodnej spoločnosti vyplývajú zo zákona o účtovníctve, nesie zodpovednosť ich predkladateľ.

Konkurznému a ani odvolaciemu súdu v tomto konaní neprislúcha posudzovať celkovú ekonomickú kondíciu dlžníka a ani jeho väzby v rámci spriaznených spoločností.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako vecne správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.