Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 515611

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, v časti o návrhu správcu: Mgr. Maríny Gallovej, so sídlom kancelárie: Jilemnického 30, 036 01 Martin, na nariadenie predbežného opatrenia, takto

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Návrhom zo dňa 19.7.2013 sa správca dlžníka domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 (ďalej len „banka“) zákaz akýmkoľvek spôsobom obmedzovať dispozíciu s finančnými prostriedkami dlžníka, nachádzajúcimi sa na bankovom účte číslo: 4008737005/5600 (ďalej len „účet“).

Návrh odôvodnil nasledovne: Banka uzavrela s dlžníkom Zmluvu o bežnom účte zo dňa 21.4.2011, ktorým sa dlžníkovi zriadil bežný účet - pohľadávkový účet č. 4008737005/5600 (ďalej len Zmluva o bežnom účte), ďalej Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 21/051/06 z 24.8.2006 v znení dodatkov 1-12 (ďalej len „Zmluva o kontokorentnom úvere“) a Zmluvu o zriadení záložného práva na pohľadávky voči peňažnému ústavu č. 21/051A/06 z 20.4.2011 (ďalej len „Zmluva o zriadení záložného práva na pohľadávky voči peňažnému ústavu“), predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva na pohľadávky dlžníka, existujúce i budúce, ktoré má dlžník voči banke z účtu, za účelom zabezpečenia pohľadávok banky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere. Banka si svoju pohľadávku zo Zmluvy o kontokorentnom úvere prihlásila do reštrukturalizácie, vrátane jej zabezpečenia záložnými právami. Dlžník, v čase po povolení reštrukturalizácie, vykonal ako majiteľ účtu tuzemský príkaz na úhradu, v zmysle ktorého prikázal banke, aby finančné prostriedky vo výške 39.870 € poukázala z účtu na iný účet zriadený v tej istej banke. Banka uvedený príkaz zrealizovala a finančné prostriedky poukázala v zmysle príkazu dlžníka (banka teda udelila súhlas s prevodom dlžníkových finančných prostriedkov). Následne však dlžníkovi oznámila, že v prípade tejto platby došlo k chybnému zúčtovaniu úhrady a že vykonala opatrenia na nápravu, teda príkaz na úhradu bol zrušený a finančné prostriedky boli vrátené na účet dlžníka. Banka teda podľa správcu najskôr udelila súhlas s prevodom dlžníkových finančných prostriedkov a až následne tento bez akéhokoľvek zákonného či zmluvného dôvodu svojvoľne stornovala. Uvedeným konaním banka zneužila svoje dominantné postavenie vo vzťahu k svojmu klientovi - dlžníkovi a bezdôvodne mu zabránila voľne nakladať s jeho finančnými prostriedkami. Súhlas banky pri disponovaní klienta s účtom nemožno vykladať ako svojvoľnú úvahu banky či prevod povolí, takýmto postupom banka zasahuje do práva dlžníka vlastniť a voľne disponovať s finančnými prostriedkami. Na základe uvedených skutočností dlžník listom zo dňa 6.6.2013 odstúpil od Zmluvy o bežnom účte a požiadal banku o zrušenie bežného účtu a poukázanie finančných prostriedkov na iný účet. Banka mu listom zo dňa 20.6.2013 oznámila, že Zmluvu o bežnom účte nie je možné zrušiť počas platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky voči peňažnému ústavu bez súhlasu banky, ktorý banka neudeľuje. Nakoľko prostriedky na účte sú predmetom zálohu a zabezpečujú dosiaľ nezaplatenú pohľadávku banky, banka dlžníkovi neudeľuje súhlas k nakladaniu s uvedenými prostriedkami. Správca poukázal na nesprávnu právnu argumentáciu banky, nakoľko predmetom zálohu sú podľa dotknutej zmluvy pohľadávky dlžníka, nie však jeho finančné prostriedky. Bez ohľadu na to však konanie banky nemožno charakterizovať inak ako výkon záložného práva uskutočňovaný napriek súdom povolenej a prebiehajúcej reštrukturalizácii. Správca konštatuje, že banka svojím konaním ohrozuje zachovanie prevádzky podniku dlžníka, nerešpektuje rozhodnutie súdu o povolení reštrukturalizácie a marí úspešné skončenie reštrukturalizačného konania, a to najmä tým, že

- neumožňuje dlžníkovi disponovať s finančnými prostriedkami na účte, ktoré dlžník naliehavo potrebuje na zachovanie prevádzky podniku

- banka rozhoduje o schválení/neschválení právnych úkonov dlžníka, pričom toto oprávnenie počas reštrukturalizačného konania pripadá správcovi

- banka si uplatňuje individuálne nároky, ktoré môžu byť kritické pre chod podniku dlžníka

- banka prikázala všetkým veriteľom dlžníka, aby plnili svoje záväzky voči dlžníkovi na dotknutý účet dlžníka, ktorým však dlžník bez jej súhlasu nemôže disponovať.

Správca taktiež poukázal na to, že banka dlžníkovi doručila oznámenie o začatí výkonu záložného práva z dôvodu nesplácania úveru, a to aj napriek tomu, že si túto pohľadávku prihlásila v reštrukturalizácii.

Spolu s návrhom správca predložil už spomenuté, ako aj ďalšie záložné zmluvy, Zmluvu o kontokorentnom úvere spolu s jej dodatkami, výpisy z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, tuzemský príkaz na úhradu , oznámenie banky o chybnom zúčtovaní úhrady, písomné odstúpenie dlžníka od zmluvy o bežnom účte, žiadosť dlžníka o zrušenie bežného účtu a poukázanie finančných prostriedkov na iný účet, odpoveď banky na žiadosť dlžníka, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a všeobecné obchodné podmienky banky. Podaním doručeným súdu dňa 1.8.2013 doplnil správca návrh o ďalšie listiny, a to zmluvy o bežnom účte a o oznámenie banky poddlžníkovi PSJ Hydrotranzit, a.s. o vzniku záložného práva.

Z predložených listín zistil súd nasledovné: Dlžník uzavrel s bankou Zmluvu o kontokorentnom úvere, v znení jej dodatkov č. 1-12. Pohľadávka banky z úveru je zabezpečená záložným právom na pohľadávky dlžníka, na pohľadávky dlžníka voči peňažnému ústavu a záložným právom na nehnuteľný majetok. Pohľadávku z úveru spolu s jej zabezpečením si banka prihlásila v reštrukturalizácii. Podľa bodu 3.4. Zmluvy o zriadení záložného práva na pohľadávky voči peňažnému ústavu záložca nie je počas platnosti zmluvy oprávnený nakladať akýmkoľvek spôsobom so zálohom bez súhlasu záložného veriteľa. Dlžník dňa 30.5.2013, teda po povolení reštrukturalizácie, zadal banke príkaz na úhradu z účtu. Banka platbu zúčtovala, na druhý deň však dlžníkovi oznámila, že išlo o chybné zúčtovanie a peniaze vrátila na účet. V reakcii na následné dlžníkove odstúpenie od Zmluvy o bežnom účte a na žiadosť o zrušenie účtu banka dlžníkovi oznámila, že zrušenie účtu v zmysle bodu 7. Zmluvy o bežnom účte nie je možné a banka dlžníkovi neudeľuje súhlas k nakladaniu s prostriedkami na účte (nesprávnu právnu argumentáciu banky, že zálohom banky sú prostriedky na účte, na ktorú poukázal aj správca, súd nepovažuje za relevantnú). Je nutné uviesť, že z predložených listín nevyplýva, že by súhlas banky na dispozíciu dlžníka so zálohom - pohľadávkou z účtu bol bankou skutočne daný a že zúčtovanie nemohlo byť napr. len následkom chyby na strane banky.

Zo Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok vyplýva, že zálohom zabezpečujúcim pohľadávku banky zo Zmluvy o kontokorentnom úvere sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu - tretej osoby THERIMEX SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 394 432.

Z oznámenia banky adresovaného poddlžníkovi PSJ Hydrotranzit, a.s. vyplýva, že banka tomuto poddlžníkovi oznámila a zároveň preukázala jej záložné právo na pohľadávky dlžníka voči nemu a vyzvala ho, aby svoje splatné záväzky voči dlžníkovi uhradil na účet č. 4008737005/5600.

Podľa § 203 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na predbežné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Predbežným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti predbežnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa predbežným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 114 ods. 1 písm. c) ZKR, začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi.

Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb.(ďalej len „Občiansky zákonník“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

Podľa § 151mb ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú súd v tomto prípade musel riešiť, sú účinky začatia reštrukturalizačného konania vo vzťahu k záložnému právu na pohľadávky dlžníka, a síce, či zadržiavanie plnení prijatých záložným veriteľom od poddlžníka už možno kvalifikovať ako výkon záložného práva, ktorý je po začatí reštrukturalizačného konania neprípustný. Princíp fungovania záložného práva k pohľadávkam ustanovuje § 151mb Občianskeho zákonníka. Účinnosť záložného práva voči poddlžníkovi je viazaná na oznámenie, príp. preukázanie vzniku tohto záložného práva poddlžníkovi. Od tohto momentu je poddlžník povinný po splatnosti svojho záväzku voči záložcovi tento plniť záložnému veriteľovi, príp. inej osobe určenej záložným veriteľom. Podľa ustálenej judikatúry sa poddlžník povinnosti plniť záložnému veriteľovi nezbaví, ak napriek oznámeniu splní svoj záväzok dlžníkovi. Záložný veriteľ je oprávnený plnenie poskytnuté poddlžníkom držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť z plnenia poskytnutého poddlžníkom. V prípade záložného práva na pohľadávky spočíva jeho uhradzovacia funkcia v tom, že poddlžník je povinný plniť svoj záväzok záložnému veriteľovi. Poddlžník je povinný plniť záložnému veriteľovi aj pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky. K účinkom začatia reštrukturalizačného konania patrí, že nemožno začať ani pokračovať vo výkone záložného práva na majetok patriaci dlžníkovi. Zabezpečená pohľadávka je majetkom dlžníka. Prijímanie a držanie plnení od poddlžníkov záložným veriteľom však nemožno ešte považovať za výkon záložného práva, a to aj z dôvodu, že sa tak môže diať ešte pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky. Ak by sme prijali opačný výklad, mohol by nastať výkon záložného práva ešte pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, čo je v priamom rozpore s princípmi fungovania záložného práva. Súd nemá preukázané a správcom nie je ani tvrdené, že by dlžníkovi bolo zo strany banky doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva na pohľadávky dlžníka. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že správcom tvrdené konanie banky, ktorá má poddlžníkom zasielať výzvy na plnenie na účet ňou určený, nie je v rozpore s ustanoveniami ZKR. Súd zdôrazňuje, že v tomto prípade je nutné vnímať odlišné účinky povolenia reštrukturalizácie a účinky vyhlásenia konkurzu. Kým v konkurze je poddlžník po vyhlásení konkurzu s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 1, 2 a 4 ZKR povinný plniť založenú pohľadávku priamo do konkurznej podstaty, povolením reštrukturalizácie podobný účinok nenastupuje a platí stále len obmedzenie ohľadne výkonu záložného práva, nastupujúce po začatí reštrukturalizačného konania. Plnením samotnému dlžníkovi, príp. reštrukturalizačnému správcovi by sa poddlžník svojej povinnosti vyplývajúcej z § 151mb ods. 3 ZKR nezbavil.

V prípade vzniknutého záložného práva banky na pohľadávky dlžníka voči peňažnému ústavu splýva osoba záložného veriteľa s osobou poddlžníka, ktorými je banka. Keďže podľa záložnej zmluvy sú zálohom pohľadávky dlžníka z účtu existujúce ku dňu podpísania zmluvy ako aj všetky budúce pohľadávky z účtu, hodnota tohto zálohu sa v čase mení v závislosti od výšky tejto pohľadávky. Súhlasom banky podmienená dispozícia dlžníka so zálohom je logickým dôsledkom snahy záložného veriteľa, aby sa hodnota zálohu nezmenšovala, ak tak iba v prípadoch, keď s tým sám vysloví súhlas. Zo spisu nevyplýva, že by v tomto prípade išlo o situáciu podľa bodu 3.4.1. záložnej zmluvy.

Správca návrh na nariadenie predbežného opatrenia oprel o fakt, že dlžník od Zmluvy o bežnom účte odstúpil a banka napriek tomu naďalej podmieňuje dispozíciu s peňažnými prostriedkami na účte jej súhlasom, resp. ich nechce vyplatiť dlžníkovi. Otázku účinnosti odstúpenia od zmluvy súd nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Či už je však odstúpenie dlžníka od zmluvy účinné alebo nie, pohľadávka, ktorú aktuálne dlžník voči banke má či bude mať (z akéhokoľvek právneho titulu), je stále zálohom banky. A na nakladanie s týmto zálohom je podľa záložnej zmluvy nutný súhlas záložného veriteľa, teda banky. Z pohľadu súdu neobstojí ani správcovo tvrdenie, že banka svojím konaním ohrozuje chod podniku dlžníka a marí reštrukturalizačné konanie. Postoj zabezpečeného veriteľa, chrániaceho hodnotu zálohu/zabezpečenie svojej pohľadávky je legitímny. Možno pripustiť, že konanie banky, ak dlžník nemá iné finančné zdroje, je spôsobilé negatívne pôsobiť na snahu dlžníka o jeho reštrukturalizáciu. Ak by sme však mali pomerovať práva záložného veriteľa s právom dlžníka na reštrukturalizáciu, je podľa názoru súdu spravodlivé prikloniť sa na stranu záložného veriteľa, nakoľko tento pri poskytovaní úveru a uzatváraní záložných zmlúv vychádzal z dobrej viery, že jeho pohľadávka, ak nebude splnená, bude uspokojená zo zálohu. Ak by súd zabezpečenému veriteľovi, s odôvodnením, že dlžník má právo na reštrukturalizáciu, uložil zákaz ako ho žiada správca, vystavil by banku reálnemu riziku, že hodnota jej zálohu by sa znížila proti jej vôli. Banka by sa tak mohla stať veriteľom síce naďalej zabezpečeným, avšak s reálnou hodnotu zálohu nula. Súd z uvedených dôvodov návrh správcu na nariadenie predbežného opatrenia nepovažoval za oprávnený, a preto ho zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje ani s tvrdením správcu, že banka svojím konaním nerešpektuje rozhodnutie súdu o povolení reštrukturalizácie alebo že si uplatňuje individuálne nároky. Taktiež je nesprávne tvrdenie správcu, že banka rozhoduje o schválení/neschválení právnych úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie pripadá správcovi. Súhlasu správcu podliehajú právne úkony, ktoré má urobiť samotný dlžník (v tomto prípade by to bol súhlas s tým, že dlžník vôbec urobí príkaz na úhradu). Banka právny úkon dlžníka neschvaľuje, ale z titulu postavenia záložného veriteľa dáva súhlas s nakladaním so zálohom. Záverom súd už len podotýka, že začatie výkonu záložného práva zo strany banky, ktoré bolo dlžníkovi oznámené a na ktoré poukazuje správca v návrhu, je v súlade s ustanoveniami ZKR, nakoľko ide o majetok tretej osoby (záložné právo na nehnuteľnosť), a teda nejde o majetok patriaci dlžníkovi (§ 114 ods. 1 písm. c) ZKR).

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 203 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov).