Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 524157

Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: MBM-STAV, s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, v časti o návrhu správcu: JUDr. Maríny Gallovej, so sídlom kancelárie: Jilemnického 30, 036 01 Martin, na nariadenie predbežného opatrenia, takto

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Návrhom zo dňa 28.8.2013, v znení jeho doplnenia učineného podaním zo dňa 2.9.2013, sa navrhovateľ (správca dlžníka) domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil spoločnostiam Vassal EKO, s.r.o., IČO: 44 523 921, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001, ďalej Miestnemu úradu mestskej časti Bratislava - Rusovce a Obci Jaslovské Bohunice povinnosť plniť ich splatné záväzky voči dlžníkovi na bankový účet č.: 4320060705/3100. Zároveň sa správca domáhal, aby súd uložil spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951 (ďalej len „banka“) zákaz prijať peňažné plnenia od Vassal EKO, s.r.o., Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Rusovce a Obce Jaslovské Bohunice, ktoré pochádzajú z ich splatných záväzkov voči dlžníkovi.

Návrh odôvodnil tým, že banka ako záložný veriteľ posiela poddlžníkom (dlžníkom dlžníka) výzvy, aby svoje splatné záväzky voči dlžníkovi uhrádzali na jej účet. Kým v predchádzajúcich výzvach (z februára 2013, pozn. súdu) banka poddlžníkov vyzývala, aby plnili na účet dlžníka (s ktorým dlžník nemohol voľne disponovať), ostatnými výzvami (výzvy zo dňa 19.8.2013, pozn. súdu) žiada banka poddlžníkov, aby svoje splatné záväzky voči dlžníkovi plnili priamo na jej vlastný účet.

Navrhovateľ sa domnieva, že banka takýmto konaním úmyselne nerešpektuje rozhodnutie súdu o povolení reštrukturalizácie a svojvoľne obchádza zákonom stanovený účel reštrukturalizácie. Banka svojím konaním vylúčila možnosť dispozície s finančnými prostriedkami, ktoré majú byť prerozdelené v reštrukturalizácii a svojvoľne uprednostnila svoje pohľadávky pred postupom upraveným v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Navrhovateľ vyslovil obavu, že v prípade, ak súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovie, banka môže pristúpiť k ďalšiemu kroku, a to k priamemu uspokojeniu svojej pohľadávky z týchto prostriedkov.

Ako v návrhu uviedol aj sám navrhovateľ, súd už obdobnú situáciu v tomto konaní riešil, a to v uznesení č.k. 4R/1/2013-847 zo dňa 5.8.2013, ktorým zamietol návrh správcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým správca žiadal, aby súd banke uložil zákaz akýmkoľvek spôsobom obmedzovať dispozíciu dlžníka s jeho finančnými prostriedkami na účte vedenom bankou. Išlo o účet, na ktorý banka prikázala poddlžníkom uhrádzať ich splatné záväzky voči úpadcovi a od ktorého zmluvy o jeho zriadení dlžník odstúpil. Ohľadom správcom namietaného výkonu záložného práva zo strany banky (keďže plnenia od poddlžníkov išli na účet, s ktorým dlžník nemohol disponovať) súd uviedol, že nejde o výkon záložného práva. Navrhovateľ podanie nového návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zdôvodnil podstatnou zmenou pomerov, ktorá spočíva v tom, že banka prikazuje poddlžníkom plniť už na jej vlastný účet.

Podľa § 203 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), súd môže na návrh predbežného správcu alebo správcu alebo aj bez návrhu nariadiť predbežné opatrenie, ak je to potrebné pre zistenie alebo zabezpečenie majetku dlžníka (úpadcu). O návrhu na predbežné opatrenie súd rozhodne najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu. Predbežným opatrením možno nariadiť najmä, aby osoba, ktorá má záznam, dokument alebo majetok dlžníka (úpadcu), tieto vydala správcovi alebo sa zdržala nakladania s nimi. Proti predbežnému opatreniu je oprávnený podať odvolanie ten, komu sa predbežným opatrením uložila povinnosť, a to do 30 dní, odkedy mu bolo uznesenie o nariadení predbežného opatrenia doručené inak ako zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

Z predložených listín vyplýva, že výzvami zo dňa 19.8.2013 banka trom poddlžníkom prikázala, aby svoje splatné záväzky voči dlžníkovi plnili nie na bežný účet dlžníka, ale na iný účet (podľa tvrdenia dlžníka ide o účet banky). O tom, že zadržiavanie plnení prijatých od poddlžníkov bankou ešte nie je v reštrukturalizácii inak neprípustný výkon záložného práva, sa súd už vyjadril v uznesení č.k. 4R/1/2013-847 zo dňa 5.8.2013, na ktorého odôvodnenie ohľadne tejto právnej otázky aj poukazuje. Spornou otázkou v tomto prípade ostáva, či banka môže plnenia prijímať na svoj vlastný účet, teda na účet, na ktorý dlžník nemá žiaden dosah. Navrhovateľ nenamieta porušenie žiadneho konkrétneho zákonného či zmluvného ustanovenia bankou a nezákonnosť jej postupu vidí iba vo všeobecnom rozpore konania banky s účelom reštrukturalizácie.

Súd po právnom posúdení veci dospel k názoru, že prijímanie plnení od poddlžníkov na vlastný účet banky je v plnom súlade so zákonom, a to s poukazom na vyššie uvedený § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého má poddlžník povinnosť plniť záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe ním určenej. Kde sa budú plnenia od poddlžníkov kumulovať je teda na rozhodnutí záložného veriteľa. Keďže je záložný veriteľ oprávnený žiadať, aby poddlžník plnil svoj splatný záväzok priamo jemu, je plne v súlade s týmto zákonným ustanovením, ak banka žiada zasielať plnenia poddlžníkov na jej účet namiesto na účet dlžníka. Nedochádza tým ani k porušovaniu ustanovení ZKR, nakoľko z pohľadu ZKR sa situácia nijako nezmenila. Plnenia prijaté od poddlžníkov (na ktorýkoľvek účet) stále patria dlžníkovi, záložný veriteľ je len oprávnený ich držať u seba. Vyslovené obavy navrhovateľa, že zo strany banky môže dôjsť k priamemu uspokojeniu jej pohľadávok z týchto prostriedkov sú nedôvodné, nakoľko uspokojenie by znamenalo výkon záložného práva, ktorý je počas trvania reštrukturalizácie neprípustný.

Navrhovateľ konanie banky stavia do pozície, že táto sa snaží znemožniť reštrukturalizáciu dlžníka, na ktorú má dlžník inak nárok. Súd podotýka, že zo žiadneho ustanovenia ZKR nevyplýva povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi pri reštrukturalizácii všemožnú súčinnosť a ústretovosť. Reštrukturalizácia dlžníka pre veriteľa predstavuje zákonné obmedzenia, ktoré je tento povinný rešpektovať (§ 114 ZKR), v inom smere však voči dlžníkovi veriteľ nie je nijako povinný. Nelegitímnosť dlžníkových očakávaní, že po povolení reštrukturalizácie má mať plnenia zo založených pohľadávok k dispozícii (v snahe úspešne reštrukturalizovať) možno ľahko ilustrovať na príklade, ak by zálohom bola hnuteľná vec, ktorá by podľa zmluvy o zriadení záložného práva mala počas trvania záložného práva byť u záložného veriteľa. Dlžník by po začatí reštrukturalizácie nemal právo domáhať sa, aby mu veriteľ túto vec vydal, nakoľko dlžník s ňou počas reštrukturalizácie „počíta“ a ak má reštrukturalizáciu doviesť do úspešného konca, vec potrebuje používať. Veriteľ akurát nie je oprávnený vykonať záložné právo, ale určite nie je povinný vydaním veci dlžníkovi riskovať znehodnotenie, či zničenie zálohu. Ak teda zabezpečený veriteľ nie je voči dlžníkovi povinný vo vzťahu k hnuteľnej veci, nie je povinný ani vo vzťahu k poskytnutému plneniu zo založených pohľadávok.

Riziká spojené so „zabezpečenou hotovosťou“ dlžníka mal predvídať správca, ktorý reštrukturalizačný posudok dlžníka pripravoval a ktorý nakoniec jeho reštrukturalizáciu aj odporučil. V tomto smere je vzniknutá situácia zodpovednosťou správcu.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.