Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Konanie č. 365585

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa - veriteľa: KASINVEST spol. s r. o., so sídlom Jablunkov, Běla 1005, 739 91 Frýdek - Místek, IČO: 62 364 197, právne zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, konajúci prostredníctvom advokáta a konateľa Doc. JUDr. Branislav Fridrich, Phd., o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii, so sídlom Púchovská 16, 835 05 Bratislava, IČO: 17 325 153, o odvolaní navrhovateľa - veriteľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 6 K/14/2013 - 121 zo dňa 14.06.2013, takto

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 6 K/14/2013 - 121 zo dňa 14.06.2013 p o t v r d z u j e .

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa - veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii, Bratislava, IČO: 17 325 153.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že mal preukázané, že navrhovateľ nadobudol pohľadávky voči dlžníkovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.07.1996 uzatvorenej medzi navrhovateľom a IN.. V. K., S.-O. S., spolu vo výške 36.243,99 eur spolu s príslušenstvom.

Dňa 08.08.2012 navrhovateľ vykonal jednostranný zápočet pohľadávok navrhovateľa a dlžníka, výsledkom ktorého je podľa argumentácie navrhovateľa, existencia súčasnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi vo výške 44.683,97 eur, s ktorou je podľa vyjadrenia navrhovateľa dlžník v omeškaní viac ako 30 dní.

Konajúci súd sa oboznámil so skutočnosťou, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené konanie pod sp. zn. 2 Cb/368/1999 o zaplatenie 298.089 Kč. Návrh na začatie konanie podaný navrhovateľom I.. V. K. proti odporcovi - dlžníkovi predložil dlžník ako listinný dôkaz. Z predmetného návrhu na začatie konania je zrejmé, že I.. V. K. uzatvoril Zmluvu o postúpení pohľadávok so Všeobecnou obchodnou spoločnosťou spol. s. r. o., dňa 06.02.1996, ktorej predmetom boli pohľadávky voči dlžníkovi. Následne dlžník s I.. V.Í. K. uzatvoril dohodu o vyrovnaní pohľadávky tovarovou kompenzáciou, t. j. postupným odoberaním tovaru a následným odpisovaním hodnoty z dlhu. Týmto spôsobom bola pohľadávka dlžníka uhradená. Predmetom návrhu bola preto neuhradená časť príslušenstva pohľadávky, dohodnuté penále vo výške 298.089 Kč. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III bola predmetná žaloba proti odporcovi zamietnutá. Rozsudok bol potvrdený odvolacím Krajským súdom v Bratislave.

Vzhľadom na vyššie uvedené Okresný súd Bratislava I dospel k záveru, že pohľadávka, o ktorú navrhovateľ opiera svoj návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, je sporná.

Konajúci súd ďalej uviedol, že dlžník eviduje pohľadávku voči navrhovateľovi, ktorá je judikovaná rozsudkom Krajského súdu v Ostrave č. k. 2Vm 281/1998 - 283 zo dňa 26.09.2011 a potvrdzujúcim rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci č. k. 4Cmo 149/2012 - 356 zo dňa 07.06.2013 a predstavuje spolu s príslušenstvom priznaným súdom čiastku 120.114,10 eur.

Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je ten veriteľ, ktorý má nespornú pohľadávku voči dlžníkovi 30 dní po lehote splatnosti, pričom na prípadné sporné pohľadávky veriteľa, súd pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 01.01.2012 (ďalej len ZKR) neprihliada, a teda takéto pohľadávky veriteľa ani nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi - veriteľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Keďže veriteľom označená pohľadávka voči dlžníkovi je podľa záveru súdu prvého stupňa sporná a súd na prípadné sporné pohľadávky veriteľa neprihliada, a teda takéto pohľadávky nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovi aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, Okresný súd Bratislava I ako súd prvého stupňa návrh navrhovateľa - veriteľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ - veriteľ s odôvodnením, že súd pri zisťovaní aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu nesprávne aplikoval ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c/ ZKR. Podľa názoru odvolateľa z uvedeného znenia citovaného paragrafu vyplýva, že súd neprihliada na sporné pohľadávky len pri posudzovaní otázky platobnej schopnosti dlžníka. Súd však extenzívne použil toto skúmanie aj na otázku aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

V tomto konaní navrhovateľ odôvodnene predpokladal platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Tento predpoklad bol súdu preukázaný tým, že boli označené aspoň dva peňažné záväzky viac ako jedného veriteľa a zároveň bolo preukázané, že aspoň jeden z týchto veriteľov dlžníka vyzval na zaplatenie pohľadávky. Podľa názoru odvolateľa súd svojvoľne rozšíril okruh požiadaviek na preukázanie aktívnej legitimácie o nespornosť uplatnenie pohľadávky, pričom doplnil ustanovenie § 11 ods. 3 ZKR o také požiadavky na aktívnu legitimáciu, ktoré nie sú v platnom a účinnom zákone.

Súd vykonané dokazovanie nevyhodnotil správne a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z predloženej účtovnej evidencie bolo zrejmé, že dlžník nie je schopný plniť svoje záväzky voči viacerým veriteľom, a teda nie je platobne schopný. Keďže dlžník nepreukázal svoju platobnú schopnosť, súd bol povinný vysloviť záver o platobnej neschopnosti, čo predstavuje základ pre vyhlásenie konkurzu.

Odvolateľ súčasne poukázal na fakt, že dlžník bol v predlžení v momente vstupu do likvidácie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6 K/14/2013 zo dňa 14.06.2013 zmenil a rozhodol tak, že vyhlasuje konkurz na majetok spoločnosti TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii, so sídlom Púchovská 16, 835 05 Bratislava, IČO: 17 325 153.

D.. S. P.-T., F. S. P. X, W. XXXX, R., je povinná vyhlásením konkurzu zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu vo výške 10.000 eur.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa - navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 12 ods. 2 ZKR účinného od 01.01.2012, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, v návrhu je povinný uviesť skutočnosti, z ktorých možno odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, ako aj označiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. K návrhu je veriteľ povinný pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku označenú v návrhu. Navrhovateľ pohľadávku doloží:

a) písomným uznaním dlžníka s úradne overeným podpisom dlžníka,

b) vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu,

c) potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi a v prípade, že ide o pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom, aj potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že pohľadávka účtovaná v účtovníctve navrhovateľa má doložený dôvod vzniku, ak podáva návrh voči právnickej osobe, alebo

d) potvrdením Ministerstva financií Slovenskej republiky o existencii pohľadávky štátu z príspevku poskytnutého dlžníkovi z prostriedkov Európskej únie, schváleného a účtovaného certifikačným orgánom.

Podľa § 12 ods. 3, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, alebo organizačnú zložku podniku, v návrhu je povinný uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky; k návrhu je povinný pripojiť aj listiny preukazujúce, že zástupca poverenia na doručovanie písomností prijal.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že navrhovateľ v súlade s citovaným ustanovením § 12 ods. 2 písm. c/ ZKR na dokladovanie svojej pohľadávky pripojil k návrhu potvrdenie nezávislého audítora I.. P. K., ev. č. 1924 zo dňa 04.03.2013, ktorým audítor potvrdil skutočnosť, že navrhovateľ pohľadávku účtuje v účtovníctve spoločnosti v súlade s účtovnými predpismi a že pohľadávka má doložený právny dôvod svojho vzniku, spolu s písomnou výzvou k uhradeniu pohľadávky zo dňa 14.08.2012, ktorá bola adresovaná dlžníkovi.

Navrhovateľ v návrhu súčasne označil ďalších veriteľov, voči ktorým je dlžník v omeškaní viac ako 30 dní, konkrétne J.. T. T., S. S. R. D. XX, XXX XX Bratislava a spoločnosť DOMO-REAL, spol. s. r. o., so sídlom Púchovská 16, 835 05 Bratislava, IČO: 31 396 593, nakoľko ide o veriteľov, ktorí si svoje splatné pohľadávky prihlásili do likvidácie. Ako ďalšieho veriteľa uviedol navrhovateľ v návrhu I.. V. K., B. K. XXX, K. N. K..

K vyššie uvedenému považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v návrhu na vyhlásenie konkurzu musí veriteľ, ktorý podáva návrh, označiť svoju pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi a s ktorou dlžník mešká viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Zároveň je povinný označiť ďalšieho veriteľa a uviesť jeho pohľadávku, ktorá je 30 dní po lehote splatnosti. Navrhovateľ preukazuje len svoju pohľadávku, pričom pohľadávku druhého veriteľa, ktorého v návrhu na vyhlásenie konkurzu uvedie, nemusí žiadnym spôsobom preukazovať, stačí, keď túto pohľadávku označí. Označenie veriteľa a jeho pohľadávky znamená okrem presnej identifikácie veriteľa identifikáciu výšky pohľadávky jej splatnosti, pretože zákon vyžaduje, aby dlžník aj s touto pohľadávkou bol v omeškaní viac ako 30 dní po lehote splatnosti.

Navrhovateľ (veriteľ) musí preukázať písomnú výzvu ktoréhokoľvek veriteľa na zaplatenie pohľadávky dlžníkovi, ktorá sa preukazuje alebo uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu. Pohľadávka druhého veriteľa sa nijako neosvedčuje, avšak ako to vyplýva z ustanovenia § 19 ZKR, táto pohľadávka tak isto ako pohľadávka navrhovateľa nesmie byť sporná.

Je na dlžníkovi, aby využil všetky procesné prostriedky a uplatnil akékoľvek dôkazy, ktorými osvedčí svoju platobnú schopnosť alebo neoprávnenosť návrhu na vyhlásenie konkurzu (napr. nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, skutočnosť, že navrhovateľ nie je veriteľom podľa hmotného práva, zánik spôsobilosti navrhovateľa byť účastníkom konania a pod.).

S poukazom na argumentáciu navrhovateľa - veriteľa prezentovanú v podanom odvolaní, že dlžník bol predlžený v momente vstupu do likvidácie považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že veriteľ je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu len pre platobnú neschopnosť dlžníka a nie pre predlženie. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu pri predlžení dlžníka zabezpečuje zákon tým, že ukladá túto povinnosť dlžníkovi a osobám, ktoré sú oprávnené a povinné konať v mene dlžníka alebo za dlžníka (štatutárny orgán, jeho člen, likvidátor, iný zákonný zástupca). Súčasne zavádza novú zodpovednosť povinných osôb za nesplnenie tejto povinnosti v § 11 ods. 4 ZKR (viď Ďurica M. zákon o konkurze a reštrukturalizácii, komentár Bratislava: C. H. BECK 2012, 68 s.).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že veriteľom označená pohľadávka voči dlžníkovi je sporná a súd na prípadné sporné pohľadávky veriteľa neprihliada a takéto pohľadávky nie sú spôsobilé založiť navrhovateľovu aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Účelom konkurzného konania nie je zisťovanie existencie sporných pohľadávok. Konkurzný súd rozsiahlejšie dokazovanie vedie len v súvislosti so skutočnosťami, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na vyhlásenie konkurzu. Oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu - splnenie podmienok, musí veriteľ osvedčiť bez toho, aby bolo potrebné o existencii jeho pohľadávky viesť rozsiahle dokazovanie. Otázka preukázania alebo nepreukázania spornej pohľadávky musí byť vždy predmetom samostatného sporového konania, pričom konkurzný súd nemôže viesť v rámci konkurzného konania dokazovanie ohľadom preukázania právneho základu pohľadávky, ktorej spornosť sa namieta.

Je však potrebné uviesť, že doterajší obsah spisu dostatočným spôsobom dokumentuje, že navrhovateľ nie je veriteľom dlžníka a nebol ním ani v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. Skutočnosť, že navrhovateľ je dlžníkom dlžníka bola preukázaná právoplatnými a vykonateľnými rozsudkami príslušných súdov Českej republiky. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo tiež preukázané, že ani ďalší navrhovateľom označený veriteľ dlžníka I.. V. K. nie je skutočným veriteľom dlžníka, čo bolo jednoznačne preukázané rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 3 Cob/328/2012 - 478 zo dňa 22.05.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 20 Cb/368/1999 - 440 zo dňa 28.09.2011.

Navrhovateľom označený dlžník ďalej dokladoval, že ani ďalší označený veriteľ spoločnosť DOMO-REAL, spol. s r. o., Púchovská 16, 835 05 Bratislava, IČO: 31 396 593, nie je veriteľom dlžníka s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti (podľa § 12 ods. 2 ZKR), nakoľko dňa 31.12.2012 bola so spoločnosťou TECHNOMARKET spol. s r. o., uzatvorená písomná dohoda o predĺžení splatnosti všetkých jeho pohľadávok do doby vymoženia pohľadávky exekučne vymáhanej od Ing. Vladimíra Kasaja.

Dohodu o predlžení splatnosti označený dlžník uzatvoril aj s ďalším označeným veriteľom J.. T. T. dňa 14.01.2013, ktorou bola predĺžená splatnosť všetkých vystavených a doručených faktúr spoločnosti TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii, do doby vymoženia finančných prostriedkov zo súdnych sporov a exekučných konaní vedených v prospech spoločnosti TECHNOMARKET spol. s r. o., v likvidácii.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 6 K/14/2013 - 121 zo dňa 14.06.2013 v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.