Konkurzy a reštrukturalizácie z Obchodného vestníka - Oznámenie č. 33R/5/2021

Veriteľ

Erben Richard, Bartoňova č.p. 908, 547 01 Náchod, Česká republika

Por. č. v ZP

1028

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

3570000

368733,78

3938733,78

Prihlásené v EUR

EUR

146835,03

15166,12

0

0

0

162001,15

Zistené v EUR

EUR

146835,03

9099,75

0

0

0

155934,78

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

6066,37 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

6066,37 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Erbenová Rita, Bartoňova č.p. 908, 547 01 Náchod, Česká republika

Por. č. v ZP

1030

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2536986

224606,16

2761592,16

Prihlásené v EUR

EUR

104346,89

9238,11

0

0

0

113585

Zistené v EUR

EUR

104346,89

4905,73

0

0

0

109252,62

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4332,38 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4332,38 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Erbenová Rita, Bartoňova č.p. 908, 547 01 Náchod, Česká republika

Por. č. v ZP

1031

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2740389

239019,68

2979408,68

Prihlásené v EUR

EUR

112712,91

9830,94

0

0

0

122543,85

Zistené v EUR

EUR

112712,91

5150,83

0

0

0

117863,74

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4680,11 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4680,11 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Erbenová Rita, Bartoňova č.p. 908, 547 01 Náchod, Česká republika

Por. č. v ZP

1032

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

5717879

518550,05

6236429,05

Prihlásené v EUR

EUR

235177,85

21328,1

0

0

0

256505,95

Zistené v EUR

EUR

235177,85

11520,49

0

0

0

246698,34

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

9807,61 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

9807,61 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Erbenová Rita, Bartoňova č.p. 908, 547 01 Náchod, Česká republika

Por. č. v ZP

1033

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

3195000

244626,65

3439626,65

Prihlásené v EUR

EUR

131411,18

10061,56

0

0

0

141472,74

Zistené v EUR

EUR

131411,18

4622,79

0

0

0

136033,97

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

5438,77 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

5438,77 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Ertl Martin, Podpěrova 518/6, 62100, Brno, Česká republika

Por. č. v ZP

1044

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

7700000

309711,88

8009711,88

Prihlásené v EUR

EUR

316703

12738,53

0

0

0

329441,53

Zistené v EUR

EUR

314646,49

12738,53

0

0

0

327385,02

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

2056,51 EUR

Veriteľ si prihlásil vyššiu sumu pohľadávky, než na akú má nárok. Časť istiny prihlásenej pohľadávky vo výške 50 000 Kč, t.j. 2 056,51 EUR má predstavovať tzv. dodatočnú odmenu za automatické posunutie dňa splatnosti zmenky, pohľadávku z ktorej si veriteľ prihlásil, z dôvodu údajného oznámenia mimoriadnej situácie dlžníkom veriteľovi, a to v súlade so zmluvnou dokumentáciou uzatvorenou medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník veriteľovi neoznámil vznik mimoriadnej situácie v zmysle dokumentácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. Akékoľvek listiny zaslané dlžníkom veriteľovi nie je možné považovať za oznámenie mimoriadnej situácie, o čom svedčí ich obsah. Dlžníkovi preto nevzniklo právo na tzv. dodatočnú odmenu, ktorú si uplatnil. Z dôvodu neoprávneného nároku veriteľa vo výške 50 000 Kč je správna a skutočná výška istiny pohľadávky 7 650 000 Kč t.j. 314 646,49 EUR. Vzhľadom na uvedené správca pohľadávku veriteľa v rozsahu 50 000 Kč, t.j. 2 056,51 EUR popiera čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

0 EUR

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

2056,51 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Ertl Martin, Podpěrova 518/6, 62100, Brno, Česká republika

Por. č. v ZP

1046

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

25666,67

25666,67

Prihlásené v EUR

EUR

1055,68

0

0

0

0

1055,68

Zistené v EUR

EUR

1048,82

0

0

0

0

1048,82

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

6,86 EUR

Veriteľ si prihlásil vyššiu sumu pohľadávky, než na akú má nárok. Časť istiny prihlásenej pohľadávky vo výške 50 000 Kč, t.j. 2 056,51 EUR má predstavovať tzv. dodatočnú odmenu za automatické posunutie dňa splatnosti zmenky, pohľadávku z ktorej si veriteľ prihlásil, z dôvodu údajného oznámenia mimoriadnej situácie dlžníkom veriteľovi, a to v súlade so zmluvnou dokumentáciou uzatvorenou medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník veriteľovi neoznámil vznik mimoriadnej situácie v zmysle dokumentácie uzatvorenej medzi veriteľom a dlžníkom. Akékoľvek listiny zaslané dlžníkom veriteľovi nie je možné považovať za oznámenie mimoriadnej situácie, o čom svedčí ich obsah. Dlžníkovi preto nevzniklo právo na tzv. dodatočnú odmenu, ktorú si uplatnil. Z dôvodu neoprávneného nároku veriteľa vo výške 50 000 Kč je správna a skutočná výška istiny pohľadávky 7 650 000 Kč t.j. 314 646,49 EUR. Z dôvodu, že veriteľ nezohľadnil čiastočnú úhradu zmenkovej sumy nesprávne vyčíslil a uplatnil svoj nárok na zmenkovú odmenu, ktorú mal vyčísliť ako 1/3 z 1 % dlžnej zmenkovej sumy. Veriteľovi tak v popretom rozsahu nevznikol nárok na zmenkovú odmenu. Vzhľadom na uvedené správca pohľadávku veriteľa v popretom rozsahu 6,86 EUR popiera čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

0 EUR

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

6,86 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Färberová Alena, Božejovická 997/19, Libuš, 142 00 Praha, Česká republika

Por. č. v ZP

1054

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

3727500

279287,1

4006787,1

Prihlásené v EUR

EUR

153313,04

11487,15

0

0

0

164800,19

Zistené v EUR

EUR

153313,04

5141,24

0

0

0

158454,28

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

6345,91 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

6345,91 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Färberová Alena, Božejovická 997/19, Libuš, 142 00 Praha, Česká republika

Por. č. v ZP

1056

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

3195000

134977,81

3329977,81

Prihlásené v EUR

EUR

131411,18

5551,67

0

0

0

136962,85

Zistené v EUR

EUR

131411,18

108,01

0

0

0

131519,19

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

5443,66 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

5443,66 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Fenclová Markéta, Holubova 1929, 530 03 Pardubice, Česká republika

Por. č. v ZP

1072

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

104711,68

9092,52

113804,2

Prihlásené v EUR

EUR

104711,68

9092,52

0

0

0

113804,2

Zistené v EUR

EUR

104711,68

4752,13

0

0

0

109463,81

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4340,39 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4340,39 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Fiala Enrico, Cílkova č.p. 640/22, 142 00 Kamýk, Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

1077

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

131849,22

8727,14

140576,36

Prihlásené v EUR

EUR

131849,22

8727,14

0

0

0

140576,36

Zistené v EUR

EUR

131849,22

3261,88

0

0

0

135111,1

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

5465,26 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

5465,26 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Figala Jiří, Vlčovice 100, 742 21 Kopřivnice, Česká republika

Por. č. v ZP

1090

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

837693,49

69309,01

907002,5

Prihlásené v EUR

EUR

837693,49

69309,01

0

0

0

907002,5

Zistené v EUR

EUR

837693,49

34585,88

0

0

0

872279,37

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

34723,13 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

34723,13 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Filip Filip, Tábor 2356/28, 602 00 Brno - Žabovřesky, Česká republika

Por. č. v ZP

1091

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

429180,55

29462,34

458642,89

Prihlásené v EUR

EUR

429180,55

29462,34

0

0

0

458642,89

Zistené v EUR

EUR

429180,55

11672,43

0

0

0

440852,98

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

17789,91 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

17789,91 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

FIMAPO s.r.o., U Sportovní školy 369, 533 53 Pardubice VII, Česká republika

Por. č. v ZP

1093

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

41130,26

4056,68

6728,68

51915,62

Prihlásené v EUR

EUR

41130,26

4056,68

6728,68

0

0

51915,62

Zistené v EUR

EUR

41130,26

2346,12

2258,56

45734,94

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

1710,56 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov  v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané podľa sadzby vyplývajúcej z príslušných hmotnoprávnych predpisov, avšak len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške, než je to prípustné podľa hmotnoprávnych predpisov, za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu je daný dôvod na popretie tohto sporného príslušenstva čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

4470,12 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov  v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané podľa sadzby vyplývajúcej z príslušných hmotnoprávnych predpisov, avšak len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške, než je to prípustné podľa hmotnoprávnych predpisov, za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu je daný dôvod na popretie tohto sporného príslušenstva čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

6180,68 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

FiveProM a.s., Zásada 246, 468 25 Zásada, Česká republika

Por. č. v ZP

1095

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

109874,35

5724,49

115598,84

Prihlásené v EUR

EUR

109874,35

5724,49

0

0

0

115598,84

Zistené v EUR

EUR

109874,35

1170,1

0

0

0

111044,45

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4554,39 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4554,39 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Flejberk Pavel, Vrcha 209, 537 01 Sobětuchy, Česká republika

Por. č. v ZP

1096

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

109874,35

7254,62

117128,97

Prihlásené v EUR

EUR

109874,35

7254,62

0

0

0

117128,97

Zistené v EUR

EUR

109874,35

2700,23

0

0

0

112574,58

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4554,39 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4554,39 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Flejberk Pavel, Vrcha 209, 537 01 Sobětuchy, Česká republika

Por. č. v ZP

1097

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

104711,68

9161,14

113872,82

Prihlásené v EUR

EUR

104711,68

9161,14

0

0

0

113872,82

Zistené v EUR

EUR

104711,68

4820,75

0

0

0

109532,43

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4340,39 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4340,39 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Fomalhautca s.r.o., Vojtěšská 211/6, 110 00 Praha 1, Česká republika

Por. č. v ZP

1109

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2396250

44511,16

2440761,16

Prihlásené v EUR

EUR

98558,38

1830,76

0

0

0

100389,14

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

98558,38 EUR

Pohľadávka veriteľa prihlásená prihláškou je v celom rozsahu (istina aj príslušenstvo) sporná. Veriteľ v prihláške tvrdí, že „Pohledávka je zajištěna směnku ze dne (...), vydanou na řad společnosti FG Financial Group, a.s., IČO 24132276, pohledávka byla postoupena současnému věřiteli, společnosti Fomalhautca s.r.o., IČO 09350373. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu mal veriteľ nadobudnúť prihlásenú pohľadávku od pôvodného veriteľa. Z prihlášky nie je taktiež zrejmé, akú pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka. Z prihlášky sa nedá pochopiť, či si veriteľ prihláškou uplatnil pohľadávku na vrátenie finančnej investície (prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku) alebo či si uplatnil zmenkovú pohľadávku (t.j. pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy). Z uvedeného dôvodu je prihláška veriteľa v celom rozsahu zmätočná a nepreskúmateľná.

Ad. Obligačná nezmenková pohľadávka:

Textácia prihlášky (v ktorej sa píše o bližšie nešpecifikovanej pohľadávke, ktorá je zabezpečená zmenkou a ktorá bola následne postúpená na veriteľa), ako aj k prihláške doložené prílohy (výpisy z účtu o poskytnutí finančnej investície), nepriamo nasvedčujú tomu, že veriteľ mal pravdepodobne záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie pohľadávku na vrátenie finančnej investície, prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku. Veriteľ však k prihláške nepriložil žiadny právny titul postúpenia pohľadávky (napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky). Navyše, z „Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ nemohla pôvodnému veriteľovi vzniknúť žiadna pohľadávka na vrátenie finančnej investície ani iná obdobná obligačná nezmenková pohľadávka. „Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ v spojení s „Protokolom o odovzdaná vlastnej zmenky“ boli založené na princípe, že (i) obchodný partner poskytol Dlžníkovi nenávratnú finančnú investíciu, (ii) Dlžníkovi po poskytnutí nenávratnej finančnej investície vznikol záväzok doplniť blankozmenku a odovzdať ju obchodnému partnerovi ako perfektnú zmenku (zmenka pritom znela na zmenkovú sumu, ktorá bola vopred určená ako súčet finančnej investície a dohodnutého výnosu / odmeny) a (iii) po doplnení a odovzdaní zmenky obchodnému partnerovi mal Dlžník jediný záväzok, a to záväzok zaplatiť obchodnému partnerovi v deň splatnosti zmenky zmenkovú sumu. Zmenková dokumentácia („Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“) v žiadnom prípade nezakladala záväzok Dlžníka vrátiť obchodnému partnerovi poskytnutú finančnú investíciu, ktorý by bol zabezpečený zabezpečovacou zmenkou. Vzhľadom na uvedené je pochybný právny dôvod vzniku samotnej pohľadávky (vznik údajnej obligačnej nezmenkovej pohľadávky) a rovnako je sporný aj právny titul jej údajného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na prihláseného veriteľa.

Ad. Zmenková pohľadávka:

Na druhej strane, ak by veriteľ mal záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie Dlžníka zmenkovú pohľadávku, tak platí, že spornosť prihlásenej pohľadávky je daná tým, že veriteľ nepreukázal, že by na neho bola zmenka riadne rubopisovaná. Pri zmenkových pohľadávkach zo zmenky vystavenej na rad platí, že tieto nemožno prevádzať postúpením (zmluvou o postúpení pohľadávky), ale výlučne rubopisom. Poukázať možno na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.03.2004, sp.zn. Obdo V 82/2003, z ktorého vyplýva, že „previesť zmenku "na rad" formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne inou formou, než rubopisom v zmysle súčasnej právnej úpravy, nie je možné, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 18 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení jeho noviel“. Veriteľ pritom nepreukázal, že by mu svedčil akýkoľvek rubopis na zmenke a takúto skutočnosť v prihláške ani netvrdí (veriteľ v prihláške spomína len bližšie nešpecifikované „postúpenie pohľadávky“).

Na veriteľom predloženom origináli predmetných zmeniek, ktoré boli preskúmané správcom v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe však absentuje vyznačenie rubopisu, dotknuté zmenky neobsahujú doložku „na rad“ alebo doložku podobného znenia s rovnakými účinkami. S odkazom na ustanovenia § 1103 ods. 2 OZ a čl. I. § 11 a násl. ZSŠ tak veriteľ nie je majiteľom ním doloženej zmenky a ním prihláškou uplatnená pohľadávka mu nesvedčí.

Navyše, ak by prihlásená pohľadávka mala predstavovať zmenkovú pohľadávku, tak veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2 396 250,00 Kč /98 558,38 EUR za obdobie od 20.3.2021 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na iné príslušenstvo.

Zhrňujúc vyššie uvedené platí, že prihláška je zmätočná, pretože v nej nie je uvedený a preukázaný jednoznačný právny dôvod vzniku pohľadávky ani právny dôvod jej následného údajného postúpenia / prevodu na prihláseného veriteľa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú popretie pohľadávky v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky

1830,76 EUR

Pohľadávka veriteľa prihlásená prihláškou je v celom rozsahu (istina aj príslušenstvo) sporná. Veriteľ v prihláške tvrdí, že „Pohledávka je zajištěna směnku ze dne (...), vydanou na řad společnosti FG Financial Group, a.s., IČO 24132276, pohledávka byla postoupena současnému věřiteli, společnosti Fomalhautca s.r.o., IČO 09350373“. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu mal veriteľ nadobudnúť prihlásenú pohľadávku od pôvodného veriteľa. Z prihlášky nie je taktiež zrejmé, akú pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka. Z prihlášky sa nedá pochopiť, či si veriteľ prihláškou uplatnil pohľadávku na vrátenie finančnej investície (prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku) alebo či si uplatnil zmenkovú pohľadávku (t.j. pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy). Z uvedeného dôvodu je prihláška veriteľa v celom rozsahu zmätočná a nepreskúmateľná.

Ad. Obligačná nezmenková pohľadávka:

Textácia prihlášky (v ktorej sa píše o bližšie nešpecifikovanej pohľadávke, ktorá je zabezpečená zmenkou a ktorá bola následne postúpená na veriteľa), ako aj k prihláške doložené prílohy (výpisy z účtu o poskytnutí finančnej investície), nepriamo nasvedčujú tomu, že veriteľ mal pravdepodobne záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie pohľadávku na vrátenie finančnej investície, prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku. Veriteľ však k prihláške nepriložil žiadny právny titul postúpenia pohľadávky (napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky). Navyše, z „Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ nemohla pôvodnému veriteľovi vzniknúť žiadna pohľadávka na vrátenie finančnej investície ani iná obdobná obligačná nezmenková pohľadávka. „Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ v spojení s „Protokolom o odovzdaná vlastnej zmenky“ boli založené na princípe, že (i) obchodný partner poskytol Dlžníkovi nenávratnú finančnú investíciu, (ii) Dlžníkovi po poskytnutí nenávratnej finančnej investície vznikol záväzok doplniť blankozmenku a odovzdať ju obchodnému partnerovi ako perfektnú zmenku (zmenka pritom znela na zmenkovú sumu, ktorá bola vopred určená ako súčet finančnej investície a dohodnutého výnosu / odmeny) a (iii) po doplnení a odovzdaní zmenky obchodnému partnerovi mal Dlžník jediný záväzok, a to záväzok zaplatiť obchodnému partnerovi v deň splatnosti zmenky zmenkovú sumu. Zmenková dokumentácia („Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“) v žiadnom prípade nezakladala záväzok Dlžníka vrátiť obchodnému partnerovi poskytnutú finančnú investíciu, ktorý by bol zabezpečený zabezpečovacou zmenkou. Vzhľadom na uvedené je pochybný právny dôvod vzniku samotnej pohľadávky (vznik údajnej obligačnej nezmenkovej pohľadávky) a rovnako je sporný aj právny titul jej údajného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na prihláseného veriteľa.

Ad. Zmenková pohľadávka:

Na druhej strane, ak by veriteľ mal záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie Dlžníka zmenkovú pohľadávku, tak platí, že spornosť prihlásenej pohľadávky je daná tým, že veriteľ nepreukázal, že by na neho bola zmenka riadne rubopisovaná. Pri zmenkových pohľadávkach zo zmenky vystavenej na rad platí, že tieto nemožno prevádzať postúpením (zmluvou o postúpení pohľadávky), ale výlučne rubopisom. Poukázať možno na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.03.2004, sp.zn. Obdo V 82/2003, z ktorého vyplýva, že „previesť zmenku "na rad" formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne inou formou, než rubopisom v zmysle súčasnej právnej úpravy, nie je možné, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 18 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení jeho noviel“. Veriteľ pritom nepreukázal, že by mu svedčil akýkoľvek rubopis na zmenke a takúto skutočnosť v prihláške ani netvrdí (veriteľ v prihláške spomína len bližšie nešpecifikované „postúpenie pohľadávky“).

Na veriteľom predloženom origináli predmetných zmeniek, ktoré boli preskúmané správcom v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe však absentuje vyznačenie rubopisu, dotknuté zmenky neobsahujú doložku „na rad“ alebo doložku podobného znenia s rovnakými účinkami. S odkazom na ustanovenia § 1103 ods. 2 OZ a čl. I. § 11 a násl. ZSŠ tak veriteľ nie je majiteľom ním doloženej zmenky a ním prihláškou uplatnená pohľadávka mu nesvedčí.

Navyše, ak by prihlásená pohľadávka mala predstavovať zmenkovú pohľadávku, tak veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2 396 250,00 Kč /98 558,38 EUR za obdobie od 20.3.2021 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na iné príslušenstvo.

Zhrňujúc vyššie uvedené platí, že prihláška je zmätočná, pretože v nej nie je uvedený a preukázaný jednoznačný právny dôvod vzniku pohľadávky ani právny dôvod jej následného údajného postúpenia / prevodu na prihláseného veriteľa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú popretie pohľadávky v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

100389,14 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Fomalhautca s.r.o., Vojtěšská 211/6, 110 00 Praha 1, Česká republika

Por. č. v ZP

1110

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

1597500

10504,11

1608004,11

Prihlásené v EUR

EUR

65705,59

432,04

0

0

0

66137,63

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

65705,59 EUR

Pohľadávka veriteľa prihlásená prihláškou je v celom rozsahu (istina aj príslušenstvo) sporná. Veriteľ v prihláške tvrdí, že „Pohledávka je zajištěna směnku ze dne (...), vydanou na řad společnosti FG Financial Group, a.s., IČO 24132276, pohledávka byla postoupena současnému věřiteli, společnosti Fomalhautca s.r.o., IČO 09350373. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu mal veriteľ nadobudnúť prihlásenú pohľadávku od pôvodného veriteľa. Z prihlášky nie je taktiež zrejmé, akú pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka. Z prihlášky sa nedá pochopiť, či si veriteľ prihláškou uplatnil pohľadávku na vrátenie finančnej investície (prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku) alebo či si uplatnil zmenkovú pohľadávku (t.j. pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy). Z uvedeného dôvodu je prihláška veriteľa v celom rozsahu zmätočná a nepreskúmateľná.

Ad. Obligačná nezmenková pohľadávka:

Textácia prihlášky (v ktorej sa píše o bližšie nešpecifikovanej pohľadávke, ktorá je zabezpečená zmenkou a ktorá bola následne postúpená na veriteľa), ako aj k prihláške doložené prílohy (výpisy z účtu o poskytnutí finančnej investície), nepriamo nasvedčujú tomu, že veriteľ mal pravdepodobne záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie pohľadávku na vrátenie finančnej investície, prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku. Veriteľ však k prihláške nepriložil žiadny právny titul postúpenia pohľadávky (napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky). Navyše, z „Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ nemohla pôvodnému veriteľovi vzniknúť žiadna pohľadávka na vrátenie finančnej investície ani iná obdobná obligačná nezmenková pohľadávka. „Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ v spojení s „Protokolom o odovzdaná vlastnej zmenky“ boli založené na princípe, že (i) obchodný partner poskytol Dlžníkovi nenávratnú finančnú investíciu, (ii) Dlžníkovi po poskytnutí nenávratnej finančnej investície vznikol záväzok doplniť blankozmenku a odovzdať ju obchodnému partnerovi ako perfektnú zmenku (zmenka pritom znela na zmenkovú sumu, ktorá bola vopred určená ako súčet finančnej investície a dohodnutého výnosu / odmeny) a (iii) po doplnení a odovzdaní zmenky obchodnému partnerovi mal Dlžník jediný záväzok, a to záväzok zaplatiť obchodnému partnerovi v deň splatnosti zmenky zmenkovú sumu. Zmenková dokumentácia („Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“) v žiadnom prípade nezakladala záväzok Dlžníka vrátiť obchodnému partnerovi poskytnutú finančnú investíciu, ktorý by bol zabezpečený zabezpečovacou zmenkou. Vzhľadom na uvedené je pochybný právny dôvod vzniku samotnej pohľadávky (vznik údajnej obligačnej nezmenkovej pohľadávky) a rovnako je sporný aj právny titul jej údajného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na prihláseného veriteľa.

Ad. Zmenková pohľadávka:

Na druhej strane, ak by veriteľ mal záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie Dlžníka zmenkovú pohľadávku, tak platí, že spornosť prihlásenej pohľadávky je daná tým, že veriteľ nepreukázal, že by na neho bola zmenka riadne rubopisovaná. Pri zmenkových pohľadávkach zo zmenky vystavenej na rad platí, že tieto nemožno prevádzať postúpením (zmluvou o postúpení pohľadávky), ale výlučne rubopisom. Poukázať možno na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.03.2004, sp.zn. Obdo V 82/2003, z ktorého vyplýva, že „previesť zmenku "na rad" formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne inou formou, než rubopisom v zmysle súčasnej právnej úpravy, nie je možné, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 18 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení jeho noviel“. Veriteľ pritom nepreukázal, že by mu svedčil akýkoľvek rubopis na zmenke a takúto skutočnosť v prihláške ani netvrdí (veriteľ v prihláške spomína len bližšie nešpecifikované „postúpenie pohľadávky“).

Na veriteľom predloženom origináli predmetných zmeniek, ktoré boli preskúmané správcom v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe však absentuje vyznačenie rubopisu, dotknuté zmenky neobsahujú doložku „na rad“ alebo doložku podobného znenia s rovnakými účinkami. S odkazom na ustanovenia § 1103 ods. 2 OZ a čl. I. § 11 a násl. ZSŠ tak veriteľ nie je majiteľom ním doloženej zmenky a ním prihláškou uplatnená pohľadávka mu nesvedčí.

Navyše, ak by prihlásená pohľadávka mala predstavovať zmenkovú pohľadávku, tak veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko splatnosť pohľadávky nastala až 31.05.2021 t.j. po dátume 11.05.2021, veriteľ nemá v zmysle uvedeného nárok na uplatnenie príslušenstva pohľadávky.

Zhrňujúc vyššie uvedené platí, že prihláška je zmätočná, pretože v nej nie je uvedený a preukázaný jednoznačný právny dôvod vzniku pohľadávky ani právny dôvod jej následného údajného postúpenia / prevodu na prihláseného veriteľa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú popretie pohľadávky v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky

432,04 EUR

Pohľadávka veriteľa prihlásená prihláškou je v celom rozsahu (istina aj príslušenstvo) sporná. Veriteľ v prihláške tvrdí, že „Pohledávka je zajištěna směnku ze dne (...), vydanou na řad společnosti FG Financial Group, a.s., IČO 24132276, pohledávka byla postoupena současnému věřiteli, společnosti Fomalhautca s.r.o., IČO 09350373. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu mal veriteľ nadobudnúť prihlásenú pohľadávku od pôvodného veriteľa. Z prihlášky nie je taktiež zrejmé, akú pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka. Z prihlášky sa nedá pochopiť, či si veriteľ prihláškou uplatnil pohľadávku na vrátenie finančnej investície (prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku) alebo či si uplatnil zmenkovú pohľadávku (t.j. pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy). Z uvedeného dôvodu je prihláška veriteľa v celom rozsahu zmätočná a nepreskúmateľná.

Ad. Obligačná nezmenková pohľadávka:

Textácia prihlášky (v ktorej sa píše o bližšie nešpecifikovanej pohľadávke, ktorá je zabezpečená zmenkou a ktorá bola následne postúpená na veriteľa), ako aj k prihláške doložené prílohy (výpisy z účtu o poskytnutí finančnej investície), nepriamo nasvedčujú tomu, že veriteľ mal pravdepodobne záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie pohľadávku na vrátenie finančnej investície, prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku. Veriteľ však k prihláške nepriložil žiadny právny titul postúpenia pohľadávky (napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky). Navyše, z „Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ nemohla pôvodnému veriteľovi vzniknúť žiadna pohľadávka na vrátenie finančnej investície ani iná obdobná obligačná nezmenková pohľadávka. „Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ v spojení s „Protokolom o odovzdaná vlastnej zmenky“ boli založené na princípe, že (i) obchodný partner poskytol Dlžníkovi nenávratnú finančnú investíciu, (ii) Dlžníkovi po poskytnutí nenávratnej finančnej investície vznikol záväzok doplniť blankozmenku a odovzdať ju obchodnému partnerovi ako perfektnú zmenku (zmenka pritom znela na zmenkovú sumu, ktorá bola vopred určená ako súčet finančnej investície a dohodnutého výnosu / odmeny) a (iii) po doplnení a odovzdaní zmenky obchodnému partnerovi mal Dlžník jediný záväzok, a to záväzok zaplatiť obchodnému partnerovi v deň splatnosti zmenky zmenkovú sumu. Zmenková dokumentácia („Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“) v žiadnom prípade nezakladala záväzok Dlžníka vrátiť obchodnému partnerovi poskytnutú finančnú investíciu, ktorý by bol zabezpečený zabezpečovacou zmenkou. Vzhľadom na uvedené je pochybný právny dôvod vzniku samotnej pohľadávky (vznik údajnej obligačnej nezmenkovej pohľadávky) a rovnako je sporný aj právny titul jej údajného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na prihláseného veriteľa.

Ad. Zmenková pohľadávka:

Na druhej strane, ak by veriteľ mal záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie Dlžníka zmenkovú pohľadávku, tak platí, že spornosť prihlásenej pohľadávky je daná tým, že veriteľ nepreukázal, že by na neho bola zmenka riadne rubopisovaná. Pri zmenkových pohľadávkach zo zmenky vystavenej na rad platí, že tieto nemožno prevádzať postúpením (zmluvou o postúpení pohľadávky), ale výlučne rubopisom. Poukázať možno na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.03.2004, sp.zn. Obdo V 82/2003, z ktorého vyplýva, že „previesť zmenku "na rad" formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne inou formou, než rubopisom v zmysle súčasnej právnej úpravy, nie je možné, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 18 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení jeho noviel“. Veriteľ pritom nepreukázal, že by mu svedčil akýkoľvek rubopis na zmenke a takúto skutočnosť v prihláške ani netvrdí (veriteľ v prihláške spomína len bližšie nešpecifikované „postúpenie pohľadávky“).

Na veriteľom predloženom origináli predmetných zmeniek, ktoré boli preskúmané správcom v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe však absentuje vyznačenie rubopisu, dotknuté zmenky neobsahujú doložku „na rad“ alebo doložku podobného znenia s rovnakými účinkami. S odkazom na ustanovenia § 1103 ods. 2 OZ a čl. I. § 11 a násl. ZSŠ tak veriteľ nie je majiteľom ním doloženej zmenky a ním prihláškou uplatnená pohľadávka mu nesvedčí.

Navyše, ak by prihlásená pohľadávka mala predstavovať zmenkovú pohľadávku, tak veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko splatnosť pohľadávky nastala až 31.05.2021 t.j. po dátume 11.05.2021, veriteľ nemá v zmysle uvedeného nárok na uplatnenie príslušenstva pohľadávky.

Zhrňujúc vyššie uvedené platí, že prihláška je zmätočná, pretože v nej nie je uvedený a preukázaný jednoznačný právny dôvod vzniku pohľadávky ani právny dôvod jej následného údajného postúpenia / prevodu na prihláseného veriteľa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú popretie pohľadávky v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

66137,63 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Fomalhautca s.r.o., Vojtěšská 211/6, 110 00 Praha 1, Česká republika

Por. č. v ZP

1111

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2076750

23214,08

2099964,08

Prihlásené v EUR

EUR

85417,27

954,8

0

0

0

86372,07

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

85417,27 EUR

Pohľadávka veriteľa prihlásená prihláškou je v celom rozsahu (istina aj príslušenstvo) sporná. Veriteľ v prihláške tvrdí, že „Pohledávka je zajištěna směnku ze dne (...), vydanou na řad společnosti FG Financial Group, a.s., IČO 24132276, pohledávka byla postoupena současnému věřiteli, společnosti Fomalhautca s.r.o., IČO 09350373. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu mal veriteľ nadobudnúť prihlásenú pohľadávku od pôvodného veriteľa. Z prihlášky nie je taktiež zrejmé, akú pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka. Z prihlášky sa nedá pochopiť, či si veriteľ prihláškou uplatnil pohľadávku na vrátenie finančnej investície (prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku) alebo či si uplatnil zmenkovú pohľadávku (t.j. pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy). Z uvedeného dôvodu je prihláška veriteľa v celom rozsahu zmätočná a nepreskúmateľná.

Ad. Obligačná nezmenková pohľadávka:

Textácia prihlášky (v ktorej sa píše o bližšie nešpecifikovanej pohľadávke, ktorá je zabezpečená zmenkou a ktorá bola následne postúpená na veriteľa), ako aj k prihláške doložené prílohy (výpisy z účtu o poskytnutí finančnej investície), nepriamo nasvedčujú tomu, že veriteľ mal pravdepodobne záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie pohľadávku na vrátenie finančnej investície, prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku. Veriteľ však k prihláške nepriložil žiadny právny titul postúpenia pohľadávky (napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky). Navyše, z „Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ nemohla pôvodnému veriteľovi vzniknúť žiadna pohľadávka na vrátenie finančnej investície ani iná obdobná obligačná nezmenková pohľadávka. „Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ v spojení s „Protokolom o odovzdaná vlastnej zmenky“ boli založené na princípe, že (i) obchodný partner poskytol Dlžníkovi nenávratnú finančnú investíciu, (ii) Dlžníkovi po poskytnutí nenávratnej finančnej investície vznikol záväzok doplniť blankozmenku a odovzdať ju obchodnému partnerovi ako perfektnú zmenku (zmenka pritom znela na zmenkovú sumu, ktorá bola vopred určená ako súčet finančnej investície a dohodnutého výnosu / odmeny) a (iii) po doplnení a odovzdaní zmenky obchodnému partnerovi mal Dlžník jediný záväzok, a to záväzok zaplatiť obchodnému partnerovi v deň splatnosti zmenky zmenkovú sumu. Zmenková dokumentácia („Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“) v žiadnom prípade nezakladala záväzok Dlžníka vrátiť obchodnému partnerovi poskytnutú finančnú investíciu, ktorý by bol zabezpečený zabezpečovacou zmenkou. Vzhľadom na uvedené je pochybný právny dôvod vzniku samotnej pohľadávky (vznik údajnej obligačnej nezmenkovej pohľadávky) a rovnako je sporný aj právny titul jej údajného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na prihláseného veriteľa.

Ad. Zmenková pohľadávka:

Na druhej strane, ak by veriteľ mal záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie Dlžníka zmenkovú pohľadávku, tak platí, že spornosť prihlásenej pohľadávky je daná tým, že veriteľ nepreukázal, že by na neho bola zmenka riadne rubopisovaná. Pri zmenkových pohľadávkach zo zmenky vystavenej na rad platí, že tieto nemožno prevádzať postúpením (zmluvou o postúpení pohľadávky), ale výlučne rubopisom. Poukázať možno na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.03.2004, sp.zn. Obdo V 82/2003, z ktorého vyplýva, že „previesť zmenku "na rad" formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne inou formou, než rubopisom v zmysle súčasnej právnej úpravy, nie je možné, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 18 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení jeho noviel“. Veriteľ pritom nepreukázal, že by mu svedčil akýkoľvek rubopis na zmenke a takúto skutočnosť v prihláške ani netvrdí (veriteľ v prihláške spomína len bližšie nešpecifikované „postúpenie pohľadávky“).

Na veriteľom predloženom origináli predmetných zmeniek, ktoré boli preskúmané správcom v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe však absentuje vyznačenie rubopisu, dotknuté zmenky neobsahujú doložku „na rad“ alebo doložku podobného znenia s rovnakými účinkami. S odkazom na ustanovenia § 1103 ods. 2 OZ a čl. I. § 11 a násl. ZSŠ tak veriteľ nie je majiteľom ním doloženej zmenky a ním prihláškou uplatnená pohľadávka mu nesvedčí.

Navyše, ak by prihlásená pohľadávka mala predstavovať zmenkovú pohľadávku, tak veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2 076 750,00 Kč / 85 417,27 EUR za obdobie od 4.5.2021 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na iné príslušenstvo.

Zhrňujúc vyššie uvedené platí, že prihláška je zmätočná, pretože v nej nie je uvedený a preukázaný jednoznačný právny dôvod vzniku pohľadávky ani právny dôvod jej následného údajného postúpenia / prevodu na prihláseného veriteľa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú popretie pohľadávky v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky

954,8 EUR

Pohľadávka veriteľa prihlásená prihláškou je v celom rozsahu (istina aj príslušenstvo) sporná. Veriteľ v prihláške tvrdí, že „Pohledávka je zajištěna směnku ze dne (...), vydanou na řad společnosti FG Financial Group, a.s., IČO 24132276, pohledávka byla postoupena současnému věřiteli, společnosti Fomalhautca s.r.o., IČO 09350373. Nie je zrejmé, na základe akého právneho titulu mal veriteľ nadobudnúť prihlásenú pohľadávku od pôvodného veriteľa. Z prihlášky nie je taktiež zrejmé, akú pohľadávku si veriteľ vlastne prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka. Z prihlášky sa nedá pochopiť, či si veriteľ prihláškou uplatnil pohľadávku na vrátenie finančnej investície (prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku) alebo či si uplatnil zmenkovú pohľadávku (t.j. pohľadávku na zaplatenie zmenkovej sumy). Z uvedeného dôvodu je prihláška veriteľa v celom rozsahu zmätočná a nepreskúmateľná.

Ad. Obligačná nezmenková pohľadávka:

Textácia prihlášky (v ktorej sa píše o bližšie nešpecifikovanej pohľadávke, ktorá je zabezpečená zmenkou a ktorá bola následne postúpená na veriteľa), ako aj k prihláške doložené prílohy (výpisy z účtu o poskytnutí finančnej investície), nepriamo nasvedčujú tomu, že veriteľ mal pravdepodobne záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie pohľadávku na vrátenie finančnej investície, prípadne inú obdobnú obligačnú nezmenkovú pohľadávku. Veriteľ však k prihláške nepriložil žiadny právny titul postúpenia pohľadávky (napr. Zmluvu o postúpení pohľadávky). Navyše, z „Rámcovej zmluvy o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ nemohla pôvodnému veriteľovi vzniknúť žiadna pohľadávka na vrátenie finančnej investície ani iná obdobná obligačná nezmenková pohľadávka. „Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“ v spojení s „Protokolom o odovzdaná vlastnej zmenky“ boli založené na princípe, že (i) obchodný partner poskytol Dlžníkovi nenávratnú finančnú investíciu, (ii) Dlžníkovi po poskytnutí nenávratnej finančnej investície vznikol záväzok doplniť blankozmenku a odovzdať ju obchodnému partnerovi ako perfektnú zmenku (zmenka pritom znela na zmenkovú sumu, ktorá bola vopred určená ako súčet finančnej investície a dohodnutého výnosu / odmeny) a (iii) po doplnení a odovzdaní zmenky obchodnému partnerovi mal Dlžník jediný záväzok, a to záväzok zaplatiť obchodnému partnerovi v deň splatnosti zmenky zmenkovú sumu. Zmenková dokumentácia („Rámcová zmluva o investičnej spolupráci a o vystavení blankozmeniek“) v žiadnom prípade nezakladala záväzok Dlžníka vrátiť obchodnému partnerovi poskytnutú finančnú investíciu, ktorý by bol zabezpečený zabezpečovacou zmenkou. Vzhľadom na uvedené je pochybný právny dôvod vzniku samotnej pohľadávky (vznik údajnej obligačnej nezmenkovej pohľadávky) a rovnako je sporný aj právny titul jej údajného postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na prihláseného veriteľa.

Ad. Zmenková pohľadávka:

Na druhej strane, ak by veriteľ mal záujem prihlásiť si do reštrukturalizácie Dlžníka zmenkovú pohľadávku, tak platí, že spornosť prihlásenej pohľadávky je daná tým, že veriteľ nepreukázal, že by na neho bola zmenka riadne rubopisovaná. Pri zmenkových pohľadávkach zo zmenky vystavenej na rad platí, že tieto nemožno prevádzať postúpením (zmluvou o postúpení pohľadávky), ale výlučne rubopisom. Poukázať možno na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.03.2004, sp.zn. Obdo V 82/2003, z ktorého vyplýva, že „previesť zmenku "na rad" formou postúpenia pohľadávky zo zmenky podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne inou formou, než rubopisom v zmysle súčasnej právnej úpravy, nie je možné, čo vyplýva zo znenia ustanovenia § 18 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení jeho noviel“. Veriteľ pritom nepreukázal, že by mu svedčil akýkoľvek rubopis na zmenke a takúto skutočnosť v prihláške ani netvrdí (veriteľ v prihláške spomína len bližšie nešpecifikované „postúpenie pohľadávky“).

Na veriteľom predloženom origináli predmetných zmeniek, ktoré boli preskúmané správcom v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe však absentuje vyznačenie rubopisu, dotknuté zmenky neobsahujú doložku „na rad“ alebo doložku podobného znenia s rovnakými účinkami. S odkazom na ustanovenia § 1103 ods. 2 OZ a čl. I. § 11 a násl. ZSŠ tak veriteľ nie je majiteľom ním doloženej zmenky a ním prihláškou uplatnená pohľadávka mu nesvedčí.

Navyše, ak by prihlásená pohľadávka mala predstavovať zmenkovú pohľadávku, tak veriteľ si do reštrukturalizácie Dlžníka prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) v spojení s ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie od odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2 076 750,00 Kč za obdobie od 4.5.2021 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na iné príslušenstvo.

Zhrňujúc vyššie uvedené platí, že prihláška je zmätočná, pretože v nej nie je uvedený a preukázaný jednoznačný právny dôvod vzniku pohľadávky ani právny dôvod jej následného údajného postúpenia / prevodu na prihláseného veriteľa. Uvedené skutočnosti odôvodňujú popretie pohľadávky v celom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

86372,07 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Formandl George, Na Děkance č.p.2109/1A, 128 00 Praha 2, Česká republika

Por. č. v ZP

1115

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

15224384

399403,32

15623787,32

Prihlásené v EUR

EUR

626182,87

16427,56

0

0

0

642610,43

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

626182,87 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez doloženia zmenky opatrenej rubopisom) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi prihláseným veriteľom a pôvodným veriteľom – spoločnosťou AJK správcovská s.r.o. uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal prihlásený veriteľ údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom. Nie je teda možné verifikovať, či prihlásený veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom.

Osobitne je potrebné upozorniť na to, že identickú zmenkovú pohľadávku s príslušenstvom, ako aj pohľadávku na zaplatenie zmenkovej odmeny, si do reštrukturalizácie prihlásil aj iný subjekt – spoločnosť AJK správcovská s.r.o., ktorej prihláška je v Zozname pohľadávok SR zapísaná pod číslom 35 a pod číslom 36. Spoločnosť AJK správcovská s.r.o. vo svojej prihláške tvrdí, že je skutočným majiteľom zmenky, na ktorého rad bola zmenka vystavená. Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi však nebol ani zo strany spoločnosti AJK správcovská s.r.o. predložený originál zmenky.

Je teda daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny. Z dôvodu nepreukázania skutočného majiteľa originálu zmenky neostala iná možnosť, ako poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – spoločnosti AJK správcovská s.r.o. a taktiež prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej prípadných rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

16427,56 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez doloženia zmenky opatrenej rubopisom) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi prihláseným veriteľom a pôvodným veriteľom – spoločnosťou AJK správcovská s.r.o. uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal prihlásený veriteľ údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom. Nie je teda možné verifikovať, či prihlásený veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom.

Osobitne je potrebné upozorniť na to, že identickú zmenkovú pohľadávku s príslušenstvom, ako aj pohľadávku na zaplatenie zmenkovej odmeny, si do reštrukturalizácie prihlásil aj iný subjekt – spoločnosť AJK správcovská s.r.o., ktorej prihláška je v Zozname pohľadávok SR zapísaná pod číslom 35 a pod číslom 36. Spoločnosť AJK správcovská s.r.o. vo svojej prihláške tvrdí, že je skutočným majiteľom zmenky, na ktorého rad bola zmenka vystavená. Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi však nebol ani zo strany spoločnosti AJK správcovská s.r.o. predložený originál zmenky.

Je teda daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny. Z dôvodu nepreukázania skutočného majiteľa originálu zmenky neostala iná možnosť, ako poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – spoločnosti AJK správcovská s.r.o. a taktiež prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej prípadných rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

642610,43 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Formandl George, Na Děkance č.p.2109/1A, 128 00 Praha 2, Česká republika

Por. č. v ZP

1116

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

50747,95

50747,95

Prihlásené v EUR

EUR

2087,28

0

0

0

0

2087,28

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

2087,28 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez doloženia zmenky opatrenej rubopisom) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi prihláseným veriteľom a pôvodným veriteľom – spoločnosťou AJK správcovská s.r.o. uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal prihlásený veriteľ údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom. Nie je teda možné verifikovať, či prihlásený veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Osobitne je potrebné upozorniť na to, že identickú zmenkovú pohľadávku s príslušenstvom, ako aj pohľadávku na zaplatenie zmenkovej odmeny, si do reštrukturalizácie prihlásil aj iný subjekt – spoločnosť AJK správcovská s.r.o., ktorej prihláška je v Zozname pohľadávok SR zapísaná pod číslom 35 a pod číslom 36. Spoločnosť AJK správcovská s.r.o. vo svojej prihláške tvrdí, že je skutočným majiteľom zmenky, na ktorého rad bola zmenka vystavená. Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi však nebol ani zo strany spoločnosti AJK správcovská s.r.o. predložený originál zmenky.

Je teda daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny. Z dôvodu nepreukázania skutočného majiteľa originálu zmenky neostala iná možnosť, ako poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – spoločnosti AJK správcovská s.r.o. a taktiež prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej prípadných rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Úroky

0 EUR

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

2087,28 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Formandl George, Na Děkance č.p.2109/1A, 128 00 Praha 2, Česká republika

Por. č. v ZP

1117

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

10147945

319447,19

10467392,19

Prihlásené v EUR

EUR

417387,61

13138,95

0

0

0

430526,56

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

417387,61 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez doloženia zmenky opatrenej rubopisom) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi prihláseným veriteľom a pôvodným veriteľom – spoločnosťou EMMET a.s. uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal prihlásený veriteľ údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom. Nie je teda možné verifikovať, či prihlásený veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom. Keďže je daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny, preto jedinou prípustnou možnosťou bolo poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej prípadných rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

13138,95 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez doloženia zmenky opatrenej rubopisom) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi prihláseným veriteľom a pôvodným veriteľom – spoločnosťou EMMET a.s. uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal prihlásený veriteľ údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom. Nie je teda možné verifikovať, či prihlásený veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom. Keďže je daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny, preto jedinou prípustnou možnosťou bolo poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej prípadných rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

430526,56 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Formandl George, Na Děkance č.p.2109/1A, 128 00 Praha 2, Česká republika

Por. č. v ZP

1118

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

33826,48

33826,48

Prihlásené v EUR

EUR

1391,29

0

0

0

0

1391,29

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

1391,29 EUR

Zmenka, z titulu vystavenia ktorej si veriteľ prihlásil do reštrukturalizácie Dlžníka svoju pohľadávku s príslušenstvom, je evidovaná v účtovníctve Dlžníka ako vystavená nevysporiadaná zmenka. Je však sporný skutočný majiteľ zmenky, a teda veriteľ zmenkovej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Uvedená argumentácia sa rovnako vzťahuje k pohľadávke na zaplatenie zmenkovej odmeny. Bez ustálenia skutočného majiteľa originálu zmenky nie je možné právne ustáliť, kto má v nadväznosti na vystavenú zmenku nárok aj na akcesorickú pohľadávku v podobe zmenkovej odmeny podľa ust. § 48 ods. 1 bod 4. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov.

Prihlásený veriteľ v prihláške pohľadávky tvrdí, že (i) zmenka bola na jeho rad rubopisovaná (bez uvedenia dátumu a bez doloženia zmenky opatrenej rubopisom) a súčasne že (ii) v nešpecifikovaný deň bola medzi prihláseným veriteľom a pôvodným veriteľom – spoločnosťou EMMET a.s. uzavretá Kúpna zmluva o prevode Zmenky a Zmenkových pohľadávok (bez doloženia tejto zmluvy), na základe ktorej mal prihlásený veriteľ údajne nadobudnúť zmenku do svojho vlastníctva a zároveň mali byť na neho postúpené zmenkové pohľadávky (ďalej len „Zmluva o prevode zmenky“). Slovenskému správcovi ani Dlžníkovi nebol zo strany prihláseného veriteľa predložený originál zmenky s vyznačeným rubopisom ani Zmluva o prevode zmenky.

Z uvedeného dôvodu nebolo možné preskúmať oprávnenosť prihlásenej pohľadávky na zaplatenie zmenkovej sumy zo zmenky vystavenej Dlžníkom. Nie je teda možné verifikovať, či prihlásený veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, tzn. či je originál zmenky skutočne v držbe veriteľa v relevantnom čase, prípadne či ho uložil do súdnej úschovy a táto stále trvá. Na verifikáciu skutočnosti, či je veriteľ skutočným majiteľom zmenky, nepostačuje doloženie kópie či scanu zmenky, keďže zmenka je obežiteľným cenným papierom. Keďže je daná odôvodnená pochybnosť, kto je skutočným majiteľom originálu zmenky s príslušenstvom a pohľadávky na zaplatenie zmenkovej odmeny, preto jedinou prípustnou možnosťou bolo poprieť v celom rozsahu prihlásené pohľadávky veriteľa – pána George-a Formandla.

Ak originál zmenky bude predložený slovenskému správcovi alebo Dlžníkovi na nahliadnutie, tak v prípade, že slovenský správca a Dlžník budú mať po preskúmaní zmenky a jej prípadných rubopisov potvrdené, že veriteľ je skutočným majiteľom zmenky, bude možné prihlásenú zmenkovú pohľadávku spolu s oprávneným príslušenstvom a akcesorickými pohľadávkami uznať.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

0 EUR

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

1391,29 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Formánek Aleš, Žižkova 211, 53006, Pardubice - Svítkov, Česká republika

Por. č. v ZP

1119

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

148765,2

11236,1

160001,3

Prihlásené v EUR

EUR

148765,2

11236,1

0

0

0

160001,3

Zistené v EUR

EUR

148765,2

5069,65

0

0

0

153834,85

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

6166,45 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

6166,45 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

František Vítek, Čechova 1443, 765 02 Otrokovice, Česká republika

Por. č. v ZP

1154

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

110293,15

110293,15

Prihlásené v EUR

EUR

0

4536,39

0

0

0

4536,39

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

4536,39 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

4536,39 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

František Vítek, Čechova 1443, 765 02 Otrokovice, Česká republika

Por. č. v ZP

1155

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

441172,6

441172,6

Prihlásené v EUR

EUR

0

18145,54

0

0

0

18145,54

Zistené v EUR

EUR

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

18145,54 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

18145,54 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Franzl Miroslav, Kosmická 746/19, 149 00 Praha 4, Česká republika

Por. č. v ZP

1156

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

4119899

138157,7

4258056,7

Prihlásené v EUR

EUR

169452,52

5682,46

0

0

0

175134,98

Zistené v EUR

EUR

169452,52

5654,61

0

0

0

175107,13

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

27,85 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 4119899 Kč / 169 452,52 EUR za obdobie od 21.10.2020 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na iné príslušenstvo. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

27,85 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Frič Jaromír, Vrbová č.p. 146, 326 00 Letkov, okr. Plzeň – Město, Česká republika

Por. č. v ZP

1158

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

219045

12818,67

231863,67

Prihlásené v EUR

EUR

219045

12818,67

0

0

0

231863,67

Zistené v EUR

EUR

219018,63

3744,32

0

0

0

222762,95

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

26,37 EUR

Veriteľ pri prepočte prihlasovanej pohľadávky z meny CZK do EUR nepoužil správny kurz, a to kurz platný v deň začatia reštrukturalizačného konania (19.01.2022), a to v zmysle ust. § 29 ods. 5 v spojení s ust. § 122 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení. Veriteľ pri prepočte pohľadávky použil kurz 24,31 Kč/EUR. Správny kurz určený správcom je 24,313 Kč/EUR. V rozsahu 26,37 EUR sa jedná o neoprávnený nárok veriteľa. Správca popiera pohľadávku veriteľa v popretom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

9074,35 EUR

Veriteľ pri prepočte prihlasovanej pohľadávky z meny CZK do EUR nepoužil správny kurz, a to kurz platný v deň začatia reštrukturalizačného konania (19.01.2022), a to v zmysle ust. § 29 ods. 5 v spojení s ust. § 122 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení. Veriteľ pri prepočte pohľadávky použil kurz 24,31 Kč/EUR. Správny kurz určený správcom je 24,313 Kč/EUR.

Veriteľ si zároveň uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

9100,72 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Gabaľ Roman, Starolázeňská 280/7, 159 00 Praha 5, Česká republika

Por. č. v ZP

1178

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

311575

21716,35

333291,35

Prihlásené v EUR

EUR

12815,16

893,2

0

0

0

13708,36

Zistené v EUR

EUR

0

0

0

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

12815,16 EUR

Roman Gabaľ, so sídlom Starolázeňská 280/7, 159 00 Praha 5, Česká republika, identifikačné číslo: 87 898 225 (ďalej len „Roman Gabaľ“) sa prihláškou pohľadávky (ďalej len „Prihláška“) domáha zaplatenia pohľadávky, z titulu postúpenej pohľadávky od spoločnosti Median analytics s.r.o., so sídlom Opletalova 1418/23, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, identifikačné číslo: 047 45 230 (ďalej len „spoločnosť Median“), ktorá mala spoločnosti Median vzniknúť ako odmena za údajné sprostredkovanie obchodných kontaktov Dlžníkovi na základe Zmluvy o sprostredkovaní kontaktov na obchodných partnerov (ďalej len „Zmluva“).

Roman Gabaľ k Prihláške predložil len dve z troch faktúr, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Median na zaplatenie pohľadávky a Zmluvu o postúpení časti pohľadávky – odplatné postúpenie (ďalej len „Zmluvy o postúpení pohľadávky“). V dôsledku nepredloženia všetkých faktúr k Prihláške, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Median na zaplatenie pohľadávky, Roman Gabaľ nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky.

Pohľadávka nie je v Prihláške špecifikovaná dostatočne určito, keď sa Roman Gabaľ v Prihláške odvoláva výlučne na Zmluvu, faktúry a na Zmluvu o postúpení pohľadávky.

Z faktúr a ani zo Zmluvy o postúpení pohľadávky pritom nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená Romana Gabaľa. Vo faktúrach a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na Romana Gabaľa, keďže z faktúr, zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva identifikácia konkrétnej faktúry alebo faktúr, od ktorej / ktorých odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Median a z ktorej / ktorých mala byť časť pohľadávky postúpená na Romana Gabaľa. Nie je preto zrejmé, či postupovaná časť pohľadávky bola postupovaná len z jednej faktúry, zo všetkých faktúr alebo len z niektorých faktúr, a zároveň nie je zrejmé, v akej výške bola postupovaná časť pohľadávky postupovaná z tej ktorej faktúry, od ktorej odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Median. Uvedené zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky.

Postúpenie časti pohľadávky tak, ako je vymedzené Zmluvou o postúpení pohľadávky, nie je možné považovať za platné, keďže nie je špecifikovaná samotná pohľadávka, ktorá mala byť postúpená. Sumy fakturované faktúrami pozostávajú z veľkého množstva malých čiastkových pohľadávok na odmenu, ktoré by mali prislúchať k údajne sprostredkovaným produktom / investíciám. Bez špecifikácie konkrétnej množiny sprostredkovaných produktov / investícií nie je možné platne určiť, aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na Romana Gabaľa a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Median. Bez špecifikácie fakturovanej sumy, a teda jej rozdelenia na čiastkové sumy a bez priradenia týchto čiastkových súm ku konkrétnym sprostredkovaným službám nie je možné identifikovať jednotlivé pohľadávky tvoriace postúpenú časť pohľadávky. Zároveň jednotlivé pohľadávky tvoriace postúpenú časť pohľadávky neboli žiadnym spôsobom identifikované v Zmluve o postúpení pohľadávky, čo zakladá neurčitosť a neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Jedna faktúra, od ktorej spoločnosť Median odvodzuje svoju pohľadávku, nebola k Prihláške priložená vôbec a nebolo ju preto možné preskúmať za účelom zistenia aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na Romana Gabaľu a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Median.

V Zmluve o postúpení pohľadávky je konštatovaná len existencia faktúr a na ich základe údajne vzniknutých pohľadávok voči Dlžníkovi. Zároveň faktúry obsahujú výlučne stručný popis, z ktorého nijakým spôsobom nevyplýva za sprostredkovanie akých konkrétnych obchodných kontaktov mala byť spoločnosti Median zaplatená odmena a ani to, pre účel akého produktu mali byť tieto obchodné kontakty sprostredkované. Faktúry zároveň nie sú nijakým spôsobom potvrdené Dlžníkom.

Roman Gabaľ zároveň v Prihláške vôbec nešpecifikoval aké konkrétne služby mala spoločnosť Median poskytnúť Dlžníkovi, neuviedol popis týchto služieb a neuviedol identifikáciu produktu, ku ktorému sa mali služby sprostredkovania viazať. Faktúry k pohľadávke neobsahujú žiadny rozpis služieb, resp. rozpis sprostredkovaných produktov a už vôbec neobsahujú odôvodnenie nárokovaných súm zodpovedajúcich pohľadávke.

Prihláška je preto nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu. Roman Gabaľ pritom odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Median.

Spoločnosti Median zároveň v čase vystavenia faktúr ani nevznikol nárok na odmenu za akékoľvek sprostredkovanie obchodných kontaktov a Roman Gabaľ ani nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom mali byť splnené podmienky spoločnosti Median pre vznik nároku na zaplatenie pohľadávky.

V zmysle Zmluvy nárok sprostredkovateľa – spoločnosti Median na odmenu vznikol spoločnosti Median ak obchodný partner realizuje, tzn. uskutoční finančnú investíciu. Na vznik nároku sprostredkovateľa – spoločnosti Median musela spoločnosť Median v zmysle Zmluvy splniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, a to okrem iného (i) riadne sa starať o podklady, ktoré prevezme od záujemcu a starať sa, aby tieto neboli konkurenčne zneužité, (ii) pri poskytovaní služieb uschovať pre potreby záujemcu a odovzdať záujemcovi všetky doklady, ktoré získala v súvislosti s poskytovaním služieb a (iii) vykonávať činnosť v záujme ochrany záujmov Dlžníka a chrániť práva Dlžníka. Zároveň bol sprostredkovateľ – spoločnosť Median povinný dodržiavať práva Dlžníka, a to okrem iného (i) právo požadovať od spoločnosti Median priebežné informácie o stave poskytovania služieb a (ii) právo požadovať od spoločnosti Median predloženie všetkých dokumentov súvisiacich so sprostredkovaným obchodom.

Spoločnosť Median pravidelne nedoručovala Dlžníkovi relevantné dokumenty včas, resp. vôbec, prípadne ich doručovala nekompletné, nepreberala od klientov exspirované produkty alebo prevzaté exspirované produkty stratila, čím dostávala Dlžníka do nepriaznivej situácie, kedy klient Dlžníka napríklad disponoval dvoma cennými papiermi namiesto jedného (t.j. mohol sa teoreticky domáhať voči Dlžníkovi dvoch nárokov) alebo kedy Dlžník nedisponoval podpísanou dokumentáciou k predanému produktu a pod. Spoločnosť Median zároveň v čase vystavenia faktúr dlhodobo neposkytovala Dlžníkovi požadovanú súčinnosť.

Spoločnosť Median teda neplnila svoje povinnosti, ktoré boli podmienkou pre vznik nároku na odmenu za sprostredkovanie obchodného kontaktu. Roman Gabaľ sa potom domáha zaplatenia pohľadávky, ktorej právny titul odvodzuje od nároku spoločnosti Median, ktorý spoločnosti Median v čase vystavenia faktúr ani nevznikol.

Dlžníkovi zároveň nikdy Roman Gabaľ ani spoločnosť Median neoznámili a ani nepreukázali, že by došlo k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky spoločnosti Median voči Dlžníkovi na tretiu osobu.

Pohľadávka sa popiera z dôvodu, že (i) z Prihlášky, z faktúr ani zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená na Romana Gabaľa a vo faktúrach a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na Romana Gabaľa, čo zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky, (ii) pohľadávka je nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho typu produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu a keďže Roman Gabaľ odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Median, ktorá sa popiera, (iii) spoločnosti Median v čase fakturácie ani nevznikol nárok na zaplatenie pohľadávky, keďže spoločnosť Median neplnila svoje povinnosti nevyhnutné pre vznik nároku na odmenu, preto nevznikol ani nárok Romana Gabaľa na zaplatenie pohľadávky, keďže Roman Gabaľ odvodzuje pohľadávku od pôvodného nároku spoločnosti Median, (iv) Dlžníkovi nebolo nikdy oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Median na Romana Gabaľa, (v) k Prihláške neboli priložené všetky faktúry, od ktorých spoločnosť Median odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi a (vi) Roman Gabaľ nepreukázal právny dôvod vzniku tvrdenej pohľadávky.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

893,2 EUR

Roman Gabaľ, so sídlom Starolázeňská 280/7, 159 00 Praha 5, Česká republika, identifikačné číslo: 87 898 225 (ďalej len „Roman Gabaľ“) sa prihláškou pohľadávky (ďalej len „Prihláška“) domáha zaplatenia pohľadávky, z titulu postúpenej pohľadávky od spoločnosti Median analytics s.r.o., so sídlom Opletalova 1418/23, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, identifikačné číslo: 047 45 230 (ďalej len „spoločnosť Median“), ktorá mala spoločnosti Median vzniknúť ako odmena za údajné sprostredkovanie obchodných kontaktov Dlžníkovi na základe Zmluvy o sprostredkovaní kontaktov na obchodných partnerov (ďalej len „Zmluva“).

Roman Gabaľ k Prihláške predložil len dve z troch faktúr, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Median na zaplatenie pohľadávky a Zmluvu o postúpení časti pohľadávky – odplatné postúpenie (ďalej len „Zmluvy o postúpení pohľadávky“). V dôsledku nepredloženia všetkých faktúr k Prihláške, ktoré majú preukazovať údajný nárok spoločnosti Median na zaplatenie pohľadávky, Roman Gabaľ nepreukázal právny dôvod vzniku pohľadávky.

Pohľadávka nie je v Prihláške špecifikovaná dostatočne určito, keď sa Roman Gabaľ v Prihláške odvoláva výlučne na Zmluvu, faktúry a na Zmluvu o postúpení pohľadávky.

Z faktúr a ani zo Zmluvy o postúpení pohľadávky pritom nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená Romana Gabaľa. Vo faktúrach a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na Romana Gabaľa, keďže z faktúr, zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva identifikácia konkrétnej faktúry alebo faktúr, od ktorej / ktorých odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Median a z ktorej / ktorých mala byť časť pohľadávky postúpená na Romana Gabaľa. Nie je preto zrejmé, či postupovaná časť pohľadávky bola postupovaná len z jednej faktúry, zo všetkých faktúr alebo len z niektorých faktúr, a zároveň nie je zrejmé, v akej výške bola postupovaná časť pohľadávky postupovaná z tej ktorej faktúry, od ktorej odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi spoločnosť Median. Uvedené zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky.

Postúpenie časti pohľadávky tak, ako je vymedzené Zmluvou o postúpení pohľadávky, nie je možné považovať za platné, keďže nie je špecifikovaná samotná pohľadávka, ktorá mala byť postúpená. Sumy fakturované faktúrami pozostávajú z veľkého množstva malých čiastkových pohľadávok na odmenu, ktoré by mali prislúchať k údajne sprostredkovaným produktom / investíciám. Bez špecifikácie konkrétnej množiny sprostredkovaných produktov / investícií nie je možné platne určiť, aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na Romana Gabaľa a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Median. Bez špecifikácie fakturovanej sumy, a teda jej rozdelenia na čiastkové sumy a bez priradenia týchto čiastkových súm ku konkrétnym sprostredkovaným službám nie je možné identifikovať jednotlivé pohľadávky tvoriace postúpenú časť pohľadávky. Zároveň jednotlivé pohľadávky tvoriace postúpenú časť pohľadávky neboli žiadnym spôsobom identifikované v Zmluve o postúpení pohľadávky, čo zakladá neurčitosť a neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Jedna faktúra, od ktorej spoločnosť Median odvodzuje svoju pohľadávku, nebola k Prihláške priložená vôbec a nebolo ju preto možné preskúmať za účelom zistenia aká konkrétna časť z celkovej fakturovanej sumy prislúchajúca k tým ktorým konkrétnym produktom mala byť postúpená na Romana Gabaľu a naopak, aká časť z celkovej fakturovanej sumy ostala spoločnosti Median.

V Zmluve o postúpení pohľadávky je konštatovaná len existencia faktúr a na ich základe údajne vzniknutých pohľadávok voči Dlžníkovi. Zároveň faktúry obsahujú výlučne stručný popis, z ktorého nijakým spôsobom nevyplýva za sprostredkovanie akých konkrétnych obchodných kontaktov mala byť spoločnosti Median zaplatená odmena a ani to, pre účel akého produktu mali byť tieto obchodné kontakty sprostredkované. Faktúry zároveň nie sú nijakým spôsobom potvrdené Dlžníkom.

Roman Gabaľ zároveň v Prihláške vôbec nešpecifikoval aké konkrétne služby mala spoločnosť Median poskytnúť Dlžníkovi, neuviedol popis týchto služieb a neuviedol identifikáciu produktu, ku ktorému sa mali služby sprostredkovania viazať. Faktúry k pohľadávke neobsahujú žiadny rozpis služieb, resp. rozpis sprostredkovaných produktov a už vôbec neobsahujú odôvodnenie nárokovaných súm zodpovedajúcich pohľadávke.

Prihláška je preto nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu. Roman Gabaľ pritom odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Median.

Spoločnosti Median zároveň v čase vystavenia faktúr ani nevznikol nárok na odmenu za akékoľvek sprostredkovanie obchodných kontaktov a Roman Gabaľ ani nijakým spôsobom nepreukázal, akým spôsobom mali byť splnené podmienky spoločnosti Median pre vznik nároku na zaplatenie pohľadávky.

V zmysle Zmluvy nárok sprostredkovateľa – spoločnosti Median na odmenu vznikol spoločnosti Median ak obchodný partner realizuje, tzn. uskutoční finančnú investíciu. Na vznik nároku sprostredkovateľa – spoločnosti Median musela spoločnosť Median v zmysle Zmluvy splniť svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, a to okrem iného (i) riadne sa starať o podklady, ktoré prevezme od záujemcu a starať sa, aby tieto neboli konkurenčne zneužité, (ii) pri poskytovaní služieb uschovať pre potreby záujemcu a odovzdať záujemcovi všetky doklady, ktoré získala v súvislosti s poskytovaním služieb a (iii) vykonávať činnosť v záujme ochrany záujmov Dlžníka a chrániť práva Dlžníka. Zároveň bol sprostredkovateľ – spoločnosť Median povinný dodržiavať práva Dlžníka, a to okrem iného (i) právo požadovať od spoločnosti Median priebežné informácie o stave poskytovania služieb a (ii) právo požadovať od spoločnosti Median predloženie všetkých dokumentov súvisiacich so sprostredkovaným obchodom.

Spoločnosť Median pravidelne nedoručovala Dlžníkovi relevantné dokumenty včas, resp. vôbec, prípadne ich doručovala nekompletné, nepreberala od klientov exspirované produkty alebo prevzaté exspirované produkty stratila, čím dostávala Dlžníka do nepriaznivej situácie, kedy klient Dlžníka napríklad disponoval dvoma cennými papiermi namiesto jedného (t.j. mohol sa teoreticky domáhať voči Dlžníkovi dvoch nárokov) alebo kedy Dlžník nedisponoval podpísanou dokumentáciou k predanému produktu a pod. Spoločnosť Median zároveň v čase vystavenia faktúr dlhodobo neposkytovala Dlžníkovi požadovanú súčinnosť.

Spoločnosť Median teda neplnila svoje povinnosti, ktoré boli podmienkou pre vznik nároku na odmenu za sprostredkovanie obchodného kontaktu. Roman Gabaľ sa potom domáha zaplatenia pohľadávky, ktorej právny titul odvodzuje od nároku spoločnosti Median, ktorý spoločnosti Median v čase vystavenia faktúr ani nevznikol.

Dlžníkovi zároveň nikdy Roman Gabaľ ani spoločnosť Median neoznámili a ani nepreukázali, že by došlo k postúpeniu akejkoľvek pohľadávky spoločnosti Median voči Dlžníkovi na tretiu osobu.

Pohľadávka sa popiera z dôvodu, že (i) z Prihlášky, z faktúr ani zo Zmluvy o postúpení pohľadávky nijakým spôsobom nevyplýva, aká časť akých konkrétnych pohľadávok mala byť postúpená na Romana Gabaľa a vo faktúrach a najmä v Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje určitá a jasná identifikácia pohľadávky, ktorá mala byť postúpená na Romana Gabaľa, čo zakladá neurčitosť a nepreskúmateľnosť Prihlášky a neplatnosť postúpenia časti pohľadávky, (ii) pohľadávka je nepreskúmateľná z dôvodu absencie označenia konkrétneho typu produktu, za sprostredkovanie ktorého by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu a konkrétnej služby, za poskytnutie ktorej by mal spoločnosti Median vzniknúť nárok na odmenu a keďže Roman Gabaľ odvodzuje svoju pohľadávku práve od údajnej pohľadávky spoločnosti Median, ktorá sa popiera, (iii) spoločnosti Median v čase fakturácie ani nevznikol nárok na zaplatenie pohľadávky, keďže spoločnosť Median neplnila svoje povinnosti nevyhnutné pre vznik nároku na odmenu, preto nevznikol ani nárok Romana Gabaľa na zaplatenie pohľadávky, keďže Roman Gabaľ odvodzuje pohľadávku od pôvodného nároku spoločnosti Median, (iv) Dlžníkovi nebolo nikdy oznámené a preukázané postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Median na Romana Gabaľa, (v) k Prihláške neboli priložené všetky faktúry, od ktorých spoločnosť Median odvodzuje svoju pohľadávku voči Dlžníkovi a (vi) Roman Gabaľ nepreukázal právny dôvod vzniku tvrdenej pohľadávky.

Správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

13708,36 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Gamin s.r.o., Heřmanická 485/45, 710 00 Ostrava - Slezská Ostrava, Česká republika

Por. č. v ZP

1192

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

10147945

905079,11

11053024,11

Prihlásené v EUR

EUR

417387,61

37226,14

0

0

0

454613,75

Zistené v EUR

EUR

417387,61

19965,99

0

0

0

437353,6

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

17260,15 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

17260,15 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Gavor Jiří, U Třešňovky 1839/9, Kobylisy, 182 00 Praha 8, Česká republika

Por. č. v ZP

1200

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2130000

116945,75

2246945,75

Prihlásené v EUR

EUR

87607,45

4810,01

0

0

0

92417,46

Zistené v EUR

EUR

87607,45

4680,4

0

0

0

92287,85

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

129,61 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2130000 Kč za obdobie od 21.6.2020 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na príslušenstvo v popretom rozsahu. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

129,61 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Gavor Jiří, U Třešňovky 1839/9, Kobylisy, 182 00 Praha 8, Česká republika

Por. č. v ZP

1202

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

4080000

258213,7

4338213,7

Prihlásené v EUR

EUR

167811,46

10620,4

0

0

0

178431,86

Zistené v EUR

EUR

167811,46

10372,13

0

0

0

178183,59

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

248,27 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 4080000 Kč za obdobie od 01.05.2020 do 11.05.2021. Veriteľ nemá nárok na príslušenstvo v popretom rozsahu.Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

248,27 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Gelnarová Hana, Bořivojova 769/68, 130 00 Praha 3, Česká republika

Por. č. v ZP

1204

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

219045

11954,49

230999,49

Prihlásené v EUR

EUR

219045

11954,49

0

0

0

230999,49

Zistené v EUR

EUR

219018,63

2880,24

0

0

0

221898,87

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

26,37 EUR

Veriteľ pri prepočte prihlasovanej pohľadávky z meny CZK do EUR nepoužil správny kurz, a to kurz platný v deň začatia reštrukturalizačného konania (19.01.2022), a to v zmysle ust. § 29 ods. 5 v spojení s ust. § 122 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení. Veriteľ pri prepočte pohľadávky použil kurz 24,31 Kč/EUR. Správny kurz určený správcom je 24,313 Kč/EUR. V rozsahu 26,37 EUR sa jedná o neoprávnený nárok veriteľa. Správca popiera pohľadávku veriteľa v popretom rozsahu čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Úroky

9074,25 EUR

Veriteľ pri prepočte prihlasovanej pohľadávky z meny CZK do EUR nepoužil správny kurz, a to kurz platný v deň začatia reštrukturalizačného konania (19.01.2022), a to v zmysle ust. § 29 ods. 5 v spojení s ust. § 122 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení. Veriteľ pri prepočte pohľadávky použil kurz 24,31 Kč/EUR. Správny kurz určený správcom je 24,313 Kč/EUR.

Veriteľ si zároveň uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

9100,62 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Gembalová Lucie, Fonovická č. p. 114, Václavovice, 742 83 Klimkovice, Česká republika

Por. č. v ZP

1206

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

EUR

42299,04

2779

45078,04

Prihlásené v EUR

EUR

42299,04

2779

0

0

0

45078,04

Zistené v EUR

EUR

42299,04

1025,66

0

0

0

43324,7

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

1753,34 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

1753,34 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

GIST, s.r.o., Collinova 421, 500 03 Hradec Králové, Česká republika

Por. č. v ZP

1214

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

10149589

823691,68

10973280,68

Prihlásené v EUR

EUR

417455,23

33878,65

0

0

0

451333,88

Zistené v EUR

EUR

417455,23

16675,33

0

0

0

434130,56

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

17203,32 EUR

Veriteľ si uplatňuje nesprávny počet dní omeškania so zaplatením dlžnej zmenkovej sumy podľa vystavenej zmenky, a teda nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Nakoľko na pohľadávku na zaplatenie dlžnej zmenkovej sumy pôsobia účinky hlavného insolvenčného konania prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe pod sp. zn. MSPH 98 INS 723 / 2021, veriteľ má podľa ust. § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“) a ust. § 170 písm. a) a b) zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „IZ") nárok len na príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % p.a. zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021.

Dôvod na popretie 1:

Oprávnená výška príslušenstva pohľadávok prihlasovaných v reštrukturalizačnom konaní prebiehajúcom pred Okresným súdom Bratislava I by nemala prevyšovať výšku príslušenstva prihláseného do hlavného insolvenčného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Mestským súdom v Prahe (za predpokladu, že toto príslušenstvo je oprávnené podľa hmotnoprávnych noriem), ktoré je podľa pravidiel štátu hlavného insolvenčného konania možné uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní.

V opačnom prípade by nebolo možné aplikovať tzv. pravidlo hotchpot ustanovené v čl. 23 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Insolvenčné nariadenie“), keďže by nebolo možné určiť spoločný základ pre výpočet percentuálnej miery uspokojenia jednotlivých pohľadávok. Týmto základom by mala byť výška zistených pohľadávok prihlásených do hlavného insolvenčného konania.

Tento názor je podložený aj odbornou literatúrou, konkrétne komentárom prof. Bělohlávka a komentárom JUDr. Ikrényiho, ktoré títo vypracovali k Insolvenčnému nariadeniu. Prof. Bělohlávek uvádza, že „každý věřitel může přihlásit jen 100 % své pohledávky. V jiných řízeních je samozřejmě oprávněn přihlásit méně, není však oprávněn přihlásit více než 100 % své pohledávky“ a ďalej, že „věřitel přihlašuje vždy jednu a tutéž pohledávku“.

JUDr. Ikrényi uvádza, že „[K]aždý veriteľ môže prihlásiť do insolvenčného konania alebo viacerých insolvenčných konaní týkajúcich sa toho istého dlžníka celú pohľadávku alebo jej časť, prípadne inú časť. … Prihlasovanie pohľadávok môže vyústiť do viacnásobného prihlásenia totožných pohľadávok do paralelných insolvenčných konaní“.

Rovnako odborná literatúra podporuje vyššie uvedené stanovisko, že veritelia si môžu svoju pohľadávku prihlásiť v hlavnom insolvenčnom konaní a aj v reštrukturalizačnom konaní (ako vedľajšom konaní podľa Insolvenčného nariadenia). Pokiaľ veritelia toto svoje právo využijú a prihlásia svoju pohľadávku v obidvoch insolvenčných konaniach, musia rešpektovať skutočnosť, že do oboch konaní prihlasujú jednu a tú istú pohľadávku.

Identitu, resp. totožnosť prihlasovaných pohľadávok je potrebné vnímať dvojako – po prvé, ide o pohľadávky, ktorá majú totožný právny základ ich vzniku a existencie a po druhé, ide o pohľadávky, ktoré sú totožné z hľadiska výšky ich istiny a príslušenstva. Tá istá pohľadávka nemôže mať v dvoch rôznych insolvenčných konaniach inú, t.j. rozdielnu, výšku príslušenstva. Ako bolo uvedené vyššie, iný ako uvedený záver by viedol k stavu právnej neistoty spočívajúcej pri nejasnej a neurčitej aplikácii tzv. pravidla hotchpot podľa čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia.

Vyššie uvedené by sa malo aplikovať aj na prípady, kedy sa do reštrukturalizačného konania prihlási veriteľ, ktorý sa neprihlásil do hlavného insolvenčného konania, teda že aj takýto veriteľ môže prihlásiť pohľadávku maximálne v takej výške, v akej mohol pohľadávku prihlásiť do hlavného insolvenčného konania. V opačnom prípade by takýto veriteľ, ktorý vedome alebo nevedome nestihol prihlásiť svoju pohľadávku do hlavného insolvenčného konania, oproti veriteľom, ktorí konajúc obozretne a zodpovedne k svojim právam svoje pohľadávky prihlásili do hlavného insolvenčného konania, získal neoprávnenú výhodu spočívajúcu v tom, že by si mohol uplatňovať vyššiu výšku príslušenstva svojej pohľadávky. Odôvodnenie tohto záveru je opäť podporené aj komentárom od prof. Bělohlávka: „Bylo by totiž v rozporu s principem rovnosti věřitelů, pokud by některý z věřitelů (příp. někteří věřitelé) dosáhli lepšího poměrného uspokojení jen díky tomu, že přihlásili své pohledávky v různých řízeních, zatímco jiní věřitelé takto neučinili.“

Zhrňujúc vyššie uvedené bolo zistené, že veriteľ si prihlásil do reštrukturalizačného konania Dlžníka prebiehajúceho pred Okresným súdom Bratislava I príslušenstvo jeho pohľadávky / pohľadávok vo vyššej výške, ako si ho prihlásil do hlavného insolvenčného konania a súčasne v akej ho možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní. V hlavnom insolvenčnom konaní sa neuspokojuje príslušenstvo prirastené k pohľadávke po dni úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní (t.j. v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021).

V rozsahu, v akom výška príslušenstva prihlásenej pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní Dlžníka pred Okresným súdom Bratislava I prevyšuje výšku príslušenstva pohľadávky, ktoré možno uspokojiť v hlavnom insolvenčnom konaní vedenom pred Mestským súdom v Prahe (t.j. príslušenstva vo výške určenej podľa hmotnoprávnych predpisov a maximálne prirasteného do dňa stanoveného podľa IZ, ktorým sú v prípade Dlžníka úroky vo výške 6 % p.a. počítané zo zmenkovej sumy dlžnej ku dňu 11.05.2021 za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky do dňa 11.05.2021), je prihlásená v rozpore s ustanovením čl. 23 ods. 2 Insolvenčného nariadenia a v nadväznosti na to tiež v rozpore s ust. § 122 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., o konkurze a reštrukturalizácii v neskoršom znení (ďalej len „ZoKR“), v spojení s ust. § 29 ods. 4 ZoKR. S prihliadnutím na požiadavku rovnakého zaobchádzania s veriteľmi je tak dátumom, ku ktorému je veriteľ oprávnený vyčísliť príslušenstvo pohľadávky, výlučne dátum 11.05.2021, t.j. dátum vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní. Veriteľ preto ani v rámci reštrukturalizačného konania prebiehajúceho v Slovenskej republike pred Okresným súdom Bratislava I nemá nárok na príslušenstvo prirastené k jeho pohľadávke / pohľadávkam po dni 11.05.2021.

Dôvod na popretie 2:

Príslušenstvo pohľadávky prirastené k pohľadávke po dni 11.05.2021 nie je možné uplatniť a uspokojiť nielen v hlavnom insolvenčnom konaní, ale ani vo vedľajšom insolvenčnom konaní (t.j. reštrukturalizácia v Slovenskej republike) aj z toho dôvodu, že v zmysle ust. § 359 IZ platí, že „prijatím reorganizačného plánu“ zanikajú pohľadávky, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú (§ 170 IZ). Pohľadávkami, ktoré sa v hlavnom insolvenčnom konaní neuspokojujú a na ktoré ust. § 359 IZ odkazuje, sú práve aj úroky a úroky z omeškania za obdobie po dni vyhlásenia úpadku dlžníka (v prípade Dlžníka po dni 11.05.2021). Príslušenstvom pohľadávky, ktoré je možné prihlásiť a uspokojiť v reštrukturalizácii Dlžníka v Slovenskej republike, nemôže byť také príslušenstvo, ktoré už zaniklo alebo v dohľadnej dobe zanikne v dôsledku prijatia a následnej účinnosti reorganizačného plánu v hlavnom insolvenčnom konaní. Odborná právna doktrína vykladá ust. § 359 IZ tak, že zánik pohľadávok a príslušenstva pohľadávok vymedzených v ust. § 170 IZ spája s momentom účinnosti reorganizačného plánu (nie so skorším momentom – deň prijatia reorganizačného plánu).

Zánik pohľadávok či zánik príslušenstva pohľadávok podľa ust. § 359 IZ má pritom univerzály charakter a dochádza k nemu ex lege.

Dôvod na popretie 3:

Uplatnením a uznaním vyššej výšky pohľadávky, resp. uplatnením a uznaním úrokov prirastených po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka vyhláseného v hlavnom insolvenčnom konaní, by vo vedľajšom insolvenčnom konaní (v prípade Dlžníka v reštrukturalizácii povolenej v Slovenskej republike) došlo k porušeniu požiadavky Insolvenčného nariadenia na rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi majúcimi rovnakú kategóriu pohľadávok, pretože veriteľ s úrokmi dopočítanými aj po dni vyhlásenia úpadku Dlžníka v hlavnom insolvenčnom konaní by získal výnos z jeho pohľadávky, ktorý by nebol rovnocenným, ako získajú všetci ostatní veritelia s rovnakým poradím alebo v tej istej kategórii.

Záver:

Príslušenstvo pohľadávky / pohľadávok veriteľa, ktoré bolo prirastené po dni 11.05.2021 (a prípadne, ktoré bolo uplatnené vo vyššej výške ako 6 % p.a. z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávky do dňa 11.05.2021), je sporné. Z uvedeného dôvodu správca tohto sporné príslušenstvo popiera čo do výšky, právneho dôvodu aj vymáhateľnosti.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

17203,32 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti:

Veriteľ

Grmolec Libor, Hovorany 812, 696 12 Hovorany, Česká republika

Por. č. v ZP

1227

Pohľadávka:

Mena

Istina

Úroky

Úroky z omeškania

Poplatok z omeškania

Náklady z uplatnenia

Výška pohľadávky spolu

Prihlásené v mene

CZK

2662500

280109,59

2942609,59

Prihlásené v EUR

EUR

109509,32

11520,98

0

0

0

121030,3

Zistené v EUR

EUR

109509,32

4968,42

0

0

0

114477,74

Rozsah popretia

Pohľadávka popretá čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Dátum popretia

12.09.2022

Popretie v časti

Popretá výška v EUR

Dôvod popretia výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti

Istina

0 EUR

Úroky

6552,56 EUR

Veriteľ si prihlásil nesprávnu výšku príslušenstva pohľadávky. Veriteľ prihlásil zmenkový úrok v celkovej výške 280.109,59 Kč r.j. 11 520,98 EUR, ako zmenkový úrok podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2. zákona č. 191/1950 Zb. v platnom znení (ďalej len „ZSŠ“) vo výške 6 % ročne zo sumy 2.662.500 Sk za obdobie od 9. 8. 2019 do dňa 10. 5. 2021. Podľa ustanovení čl. I § 48 ods. 1 bodu 2. v spojení s čl. I § 77 ods. 1 ZSŠ má veriteľ voči dlžníkovi nárok na šesťpercentný úrok odo dňa splatnosti. Predmetná zmenka sa stala splatnou dňa 8. 8. 2020. Na zmenkový úrok za obdobie od 9. 8. 2019 do 8. 8. 2020 tak veriteľ nárok nemá. Veriteľ si mal podľa § 48 ods. 1 bod 2. ZŠZ a § 170 písm. a) a b) IZ prihlásiť príslušenstvo pohľadávky počítané ako 6 % zo sumy 2662500 Kč / 109 509,32 EUR za obdobie od 9.8.2020 do 11.05.2021.

S ohľadom na uvedené tak správca popiera pohľadávku veriteľa čo do výšky, právneho dôvodu a vymáhateľnosti v popretom rozsahu.

Úroky z omeškania

0 EUR

Poplatok z omeškania

0 EUR

Náklady z uplatnenia

0 EUR

Spolu

6552,56 EUR

Ďalšie dôležité skutočnosti: